Ou yeaaaah, ja píšem po dvoch mesiacoch článok na blog! Zdá sa mi to neuveriteľné, pritom ja píšem tak rada. Ozaj veľmi rada, len potrebujem na písanie vždy pokoj, musím sa sústrediť a vôbec, potrebujem aj nejaký čas na rozbeh. Lenže pri polročnom bábätku mám mnohokrát akurát tak ten čas na rozbeh :D. Lenže už som si povedala, že v rebríčku mojich priorít musím tento rok blog opäť posunúť o pár stupienkov vyššie. Že nevadí, keď nebude umyté umývadlo ani vyložená umývačka. Občas musia počkať aj iné veci, nie stále len blog, ktorý po pôrode išiel trochu do úzadia, hoci som sa veľmi snažila, aby to tak nebolo. A tak je tu tento článok. Dokonca (pre mňa) v symbolický dátum, dnes pred rokom sme pustili do sveta, že čakáme bábätko. :)

Všimla som si na sebe, že čím som staršia, tým viac si všímam a potrpím na to, ako sa ku mne ľudia správajú. Tak všeobecne, či na ulici, v potravinách alebo na pošte. Ako človek dospieva, začne si sám seba viac vážiť a potom mu začne prekážať, keď sa s ním zaobchádza nefér, keď je niekto neslušný alebo keď mu niekto krivdí. Každý máme svoje dni, aj ja a asi by som klamala, ak by som tvrdila, že som nikdy nikomu neznepríjemnila deň. A spätne ma to mrzí, lebo sa väčšinou riadim heslom "Správaj sa k ľuďom tak, ako chceš, aby sa správali k tebe."

Jeeej, gratulujem, si tehotná! :) Ako sa cítiš? A už viete, čo to bude?...Toto pozná isto každá nastávajúca mamička. Azda ešte väčšiu zvedavosť ohľadom pohlavia ako ona sama má jej okolie. Aspoň pocitovo sa to tak môže zdať, lebo sa na to pýta úplne KAŽDÝ. K-A-Ž-D-Ý! Ja nie som výnimka. A nebola som výnimka ani keď som nebola tehotná, tiež som sa spýtala. To ide tak automaticky na jazyk ako otázky na prvom rande alebo pracovnom pohovore, nad ktorými začnete časom zývať. Dnes pohlavie bábätka dokážu lekári zistiť celkom hravo vďaka ultrazvuku, ale nebolo tomu kedysi tak, preto vznikli rôzne povery a triky, ako určiť, či žena nosí v brušku chlapca alebo dievča. A o tom celom dnes bude reč.

Nechcem aby ste ma pochopili zle, preto si jednu vec vyjasnime rovno na začiatku. Nechcem sa sťažovať a z rastúceho bruška a hlavne bábätka v ňom mám obrovskú radosť. Avšak, hoci je tehotenské bruško krásne, musím sa priznať, že s obliekaním mám v posledných týždňoch problém. A to je pre mňa, ako pre človeka, ktorý sa oblieka rád a rád vymýšľa a kombinuje, náročné. Je to už pomerne dávno, čo som na blogu rozoberala oblečenie ako také. Samotná téma mi už nepríde zaujímavá, pravdaže, teraz v mojom živote nastala prudká zmena.

Sociálne siete a teraz tak populárny Instagram ovplyvňujú priamo či nepriamo životy každého ich užívateľa. Bez výnimky. Viac alebo menej, sme v tom kolobehu všetci. Všetci, priznajme si to, chceme vytvárať atraktívny obsah, chceme mať pekné fotky, zladený feed (to je už trochu vyššie štádium) a lajky od svojich followerov. A zďaleka sa to netýka iba blogerov a influencerov, moja mamka s uzavretým profilom a tým pádom značne obmedzeným počtom followerov si na svojich fotkách a pravidelných príspevkoch zakladá tiež. O svojich kamarátkach ani nebudem rozprávať, viete si to dokonale predstaviť, lebo ak čítate tento článok, ste na tom s veľkou pravdepodobnosťou rovnako. 

Písala som vám na Instagrame, že mám trošku okno (hahahaaa, a preto som tento článok ideálne skombinovala s fotkami fotenými pri okne - som ja ale hlavička!) a potrebujem rady, o čom by ste si radi na blogu prečítali. Ono je to totiž tak, že rada píšem hlbšie a osobnejšie články, ale nie nasilu. Tak sa to tu občas strieda aj s ľahkými článkami. Pretože z pseudofilozofických zbytočne dlhých článkov sa mi oči prevracajú a snáď sme z nich už vyrástli. Ale povedzme si pravdu, štatistiky jasne hlásia, že vás články na konkrétnu (ideálne nie módnu) tému bavia viac. A vy ste mi tak dobre poradili a napísali mnoho tém, ktoré ma zaujali. Za to vám veľmi ďakujem, lebo mám témy na niekoľko článkov. 

Dnes to bude o sebeláske. Viem, o tejto téme sa teraz píše všade a ja som už možno aj za zenitom, ale spojila som tipy od niekoľkých z vás a tak sme tu. Nečakajte návody, ako sa mať rád, tie už ste isto čítali a ja vlastne tiež. Napíšem vám o svojej ceste ako som k akejsi rovnováhe a zmiereniu dospela ja. A vďaka radám spísaných v bodoch to nebolo.

Viete ako to je, život je sínusoida, raz si hore, raz si dole a potom mám ja v živote obdobia, keď nosím farby a nenosím farby. Mám pocit, že tieto obdobia sa menia približne každých 5 rokov, ale to súdim iba podľa krátkeho 15-ročného pozorovania. Keď som chodila na strednú školu, farby som milovala, vtedy aj vo veľkom fičal colourblocking (aj s riadnymi neónmi), s príchodom do Prahy som od farieb akosi prirodzene upustila, aj keď sa mi páčili, nosila som ich pomenej. Najväčším výstrelkom bola bordová, army green a samozrejme, v tom čase aj moje výrazné rúže. Vtedy som si veru nemyslela, že budem niekedy opäť takto vo veľkom milovať farby. :) Ale je to tak a dnes ma v čisto čiernej stretnete málokedy. Celkovo čiernu nosím málo, čo napríklad Maco nechápe a hovorí mi, že by som mohla nosť viac čiernej...

Tak zima je tu, ja som vytiahla kabáty a kožušinky a vlasy sa mi pod nimi vždy zamotajú do luxusného dredu. Ráno sa neviem prebrať, cez deň je blbé svetlo a mne sa ťažko fotí a o 15.00 je už tma. Nemám také výčitky z čipsov a dokonca si dám aj čokoládu. S Macom pijeme teplý čaj s medom a pokojne celý víkend preležíme v posteli, kam si objednávame jedlo z donášky. Skúšame nové krémiky, dávame si masky na tvár a hráme spoločenské hry. Ja chystám vianočné darčeky (áno, už teraz), nakupujem vianočné ozdoby v akcii a premýšľam, aké vianočné pohľadnice vyrobím svojej rodine a kamarátom tento rok. Doma nám nonstop horí minimálne jedna sviečka, lebo robí atmosféru a večer, keď sa Maco kúpe, si pri práci púšťam Damiena Ricea. Sledujeme množstvo seriálov, sťahujeme filmy, čítame knižky a ja do toho hľadám inšpiráciu na DIY projekty. Varím nové recepty, napríklad dnes som prvýkrát uvarila fazuľovú polievku na kyslo a myslím, že je výborná, aj keď úplne ako od babky či nagyiky nie je. 

Áno, toto obdobie má svoje čaro, len ho treba nájsť. :) A tak som vám spísala zopár svojich tipov na seriály, knižky a filmy, na ktoré som si spomenula alebo ktoré ma v poslednom čase zaujali. Nech nemusíte toľko hľadať, keď nebudete chcieť celý deň vyjsť z postele či vytiahnuť päty z domu. Čo je dôležité - chce to teplý čaj a aspoň jednu sviečku! Samozrejme očakávam od vás rovnakú službu, sem s vašimi odporúčaniami na seriály, filmy a knihy! Vďaka. :)

Aaaach, tak sa teším, že vám môžem ukázať tieto fotky z Košíc! Veľmi sa mi páčia a o to viac, že sú z môjho milovaného mesta. Lea Button ma vytiahla na fotenie a som jej za to veľmi vďačná, lebo fotky aj počasie vyšli krásne, tak mám z toho radosť. Väčšinou keď som doma, snažím sa fotiť čo najmenej a užívať si čas s rodinou, takže keď nemusím, foťák nevyťahujem, ale potom mám z Košíc minimum fotiek. A keďže som ani tentoraz neplánovala fotiť, zobrala som si veci, ktoré ste už videli a nemala si čo "zaujímavé" obliecť. Tak sa mi aspoň naskytla príležitosť požičať si mamkine šaty, ktoré jej vždy obdivujem. Akurát keď som si po nich šla do obchodu ja, už nemali moje číslo. Nevadí, požičiam si ich stále, keď som doma. :D