Sebeláska, selflove, toľko spomínaná a tak vyzdvihovaná. Sebaláska však nie je status, je to cesta, celoživotná. Kedysi som vám tu spomínala, napriek svojim niekoľkým fyzickým “nedostatkom”, s ktorými som sa časom zmierila alebo vymizli, som so sebaláskou nikdy nemala väčší problém. Samozrejme, že boli také a onaké obdobia (písala som o tom dávnejšie), ale celkovo sa mojim rodičom podarilo zo mňa vychovať sebavedomého jedinca uvedomujúceho si svoje plusy a mínusy. A teraz som MAMA a všetko, čo som si myslela, že mám o sebeláske zmáknuté, je zrazu podrobené skúške s tým, že s tým povestným bičom nad sebou stojím ja sama.
Pamätáte si ešte časy, keď sme nemali internet? Ja áno a moje detstvo bolo krásne! Myslím ale, že by bolo krásne aj keby som vyrastala v časoch internetových, pretože som bola (a stále som) súčasťou skvelej rodiny (aj keď isteže, každá rodina má svoje problémy). Internet sa ale rozpína, rastie a hranice sa posúvajú. Prišla s ním úplne nová vlna, sociálne siete a my sme tak prepojení so známymi tak, ako nikdy predtým. Sme v obraze, hľadáme pomoc, pýtame sa, pomoc ponúkame, chválime sa, podelíme sa aj o starosti. Samozrejme, všetko s mierou. Lenže každý má tú mieru inde.
Tento článok nosím v hlave už dlho. Ale asi som potrebovala finálny "push" k tomu, aby som ho začala písať. A tak je tu. Som smutná, nahnevaná, nechápem. Je mi normálne na vracanie a aj som si poplakala. Nie, nie som z ocele a som človek, rovnako ako vy, a to v tomto článku spomeniem ešte viackrát. A ani neviem, kde začať, pretože mám toho v hlave momentálne dosť.
Tieto fotky sme nafotili ešte minulý víkend a presne odvtedy ich chcem hodiť na blog. A nestíham. Tento týždeň fakt nie. Ako je vonku pekne, nikto nemá chuť tráviť čas za počítačom, či sa mýlim? Chcem byť v prírode, vonku, ale pravdaže, nie vždy sa mi to podarí, pretožemi treba fotiť, editovať a písať. Momentálne som toho mala pracovne viac a na vlastný blog mi neostalo toľko času. Ale vravím si, že keď už ste tak dlho čakali, napíšem dlhý článok. Bude sa venovať hlavne spoluprácam firiem s blogermi a influencermi.
Včera bol Deň Matiek a preto by snáď ani nemohol byť lepší čas, kedy pustiť do sveta tento článok. Teda áno, lepší čas by bol včera, ale nestihla som to, prepáčte. Od jednej z vás, mojich čitateliek, som dostala skvelý tip - nafotiť fotky s mamkou a napísať o našom vzťahu. Keďže bola mamka so Sebim minulý týždeň akurát v Prahe, a dokonca nás mal kto pofotiť (samozrejme, že to bol Maco!), tak to celé tak nejak do seba zapadlo. Som rada, že mamka s fotením súhlasila, za celú moju blogerskú kariéru sme spoločne takýto shooting neabsolvovali a ja sa veľmi rada, že máme do rámiku tieto fotky. Aj sme sa zladili - schválne, nemyslite si, že to bola náhoda. :D
Veru, tento týždeň som oslávila svoje 25. narodeniny. Príde mi to neuveriteľné, lebo niekedy si myslím, že mám 21, až na to, že ak má niekto 21, príde mi straaaašne mladý. Aj ja som samozrejme stále mladá (a krásna), len už nie taká naivná či hlúpa. Dokonca môžem neskromne zhodnotiť, že aj po výzorovej stránke vyzerám lepšie ako v začiatkoch dvadsiatich rokov. Napriek tomu mi nie je úplne po chuti, že starnem a o 5 rokov budem mať 30. Žiadna katastrofa, beriem a som si istá aj toho, že v 30-ke mi to bude úplne jedno. Preto som sa ako správna vydatá žena odfotil nastylovaná so zlatými balónikmi medzi kefami na umývanie riadu, čistiacim mydlom na bielizeň, taniermi a konvičkami. :D Ale priestory HNST.LY sú fakt krásne a som rada, že nám bolo umožnené tam túto sériu nafotiť.
Mám pocit, že tento rok bude prelomový. Alebo takto - chcem aby bol prelomový. Zdá sa mi, že ak niektoré veci nestihnem tento rok, tak už nikdy (čo môže a tiež nemusí byť pravda). Tento rok chcem na sebe viac zamakať, neodkladať veci na neskôr a robiť všetko naplno. Splniť si sny, túžby a ciele, ktoré nosím v hlave už od tej spomínanej 20-ky a nečakať, že ich niekto urobí za mňa. A bude to pozitívne vplývať aj na vás, uvidíte. :)
Tak a keďže je štvrťstoročie ideálne na malé bilancovanie, poďme si v bodoch spísať, čo som sa za tie roky naučila a čo sa ešte len učím.
Ak sledujete tento blog pravidelne, viete, že som veľkou fanúšičkou second handov. Milujem sa v nich prehrabávať a objavovať ,,stratené poklady", ktoré dokonale zapadnú do môjho šatníka. Často sa ma pri oufitových postoch pýtate, v ktorom sekáči som našla nejaký konkrétny kúsok, ale viete, ono to nie je o sekáči, ale o vás. Žiadny sekáč totiž neponúka len super kúsky. Musíte ich nájsť vy. Stáva sa mi, že mi niekto povie, že nakupovanie v sekáčoch nie je preňho. Ak má niekto k už noseným kúskom jednoducho odpor, beriem (aj keď nechápem, ale beriem), v tom prípade sekáče vážne nie sú vhodné. Ale väčšinou je to o tom, že nájsť dobrý kúsok sa zdá byť niekedy až nedosiahnuteľná úloha. Preto som spísala zoznam, ktorý vám prechádzanie second handom uľahčí. Verte, že keď nájdete prvý parádny kúsok, zapáči sa vám to. A možno si to zamilujete rovnako ako ja :).
Po roku (to aby ste si nezvykli, haha), je tu ďalšia časť ,,My favourite colour combos". Mala by som to ale radšej premenovať na ,,Amazing colour combos", lebo pravdou je, že moja farebná paleta šatníka je mierne obmedzená. Vyselektovala som najviac nosené kúsky a ostatných som sa rôznym spôsobom zbavila a tak som zistila, že červená a army green sú viac-menej jediné farby, ktoré nosím. Ale možno je to aj preto, že som ešte nevymenila v skrini ,,komíny" oblečenia za letné, tam mám aj ružovú a zelenú. Spravím to teda hneď ako dopíšem tento článok! Na jar a leto mám totiž chuť na veselšie a rozhodne farebné kombinácie. A to totálne, chce sa mi mixovať farby, čiernu v lete odkladám nabok a vyťahujem svetlejšie odtiene. Preto som pre vašu a aj svoju inšpiráciu vytvorila ďalší zoznam krásnych a celkom neobvyklých farebných duetov, ktoré sa vám môžu hodiť :). Ja vám určite v najbližších týždňoch ukážem outfity práve v týchto paletách.
UPOZORNENIE! Toto sú iba moje názory, moje skúsenosti a dojmy, článok je ako vždy subjektívny.
Tak sa vám v poslednom čase zamýšľam nad láskou a vzťahmi, že som si povedala, že všetko, čo mi prúdi hlavou, zistenia aj nezodpovedané otázky, sú celkom dobrým materiálom na ďalší článok zo série vzťahy. Kedysi, za single čias, som 90% svojich myšlienok venovala práve chlapom (samozrejme tým, z ktorých väčšina nestála zato), a po istom období (a fľaši vína) som sa spolu so svojimi kamoškami cítila ako odborník na všetky svetové vzťahové problémy. No a na všetky tie problémy, bolesti a útrapy niekde v šírom svete (a my sme dúfali, že snáď niekde blízko nás) existuje jeden univerzálny liek. Láska. A teda chlap. Ktorý nás bude milovať a my jeho tiež. A keďže verím v silu myšlienok a vesmíru, takého chlapa som našla. Aby som bola priama - mala som kurva šťastie. Nainštalovala som si Tinder a chvalabohu som pri tej maratónskej rýchlosti swipovania doľava stihla pribrzdiť a hodiť to pri Macovi doprava. Sadli sme si, je to láska. Lenže tu, niekde pri dobehnutí na Brooklynský most, vášnivom bozku na benzínovej pumpe a objatiach na zasneženom Times Square sa všetky filmy končia (Búrlivé víno ani Zoo nie, lebo to sú seriály zo skutočného života :D).
UPOZORNENIE! Toto sú iba moje názory, moje skúsenosti, takže hoci tento článok trochu zovšeobecňuje, je subjektívny.
Minule som vám písala o tom, aké je ťažké nájsť v dnešnej dobe chlapa. Základným pravidlom je teda činnosť stará (skoro) ako ľudstvo samo (či nie?), a to randenie. Má to však jeden háčik. Keď sa už zmierite s tým, že randiť treba a príde vám to ako celkom banálna záležitosť, tak zistíte, že oveľa zložitejšie môže byť sa na nejaké rande vôbec dostať. A teda, že za samotný úspech možno považovať už aj fakt, že na nejaké rande vôbec idete. Pretože ako a s kým? Kde nájsť niekoho, s kým by sa dalo ísť na rande? Kde niekoho normálneho spoznať? Niekde som čítala, že teoreticky všade, prakticky nikde, a presne takto to je. Pokiaľ ste sa nenarodili pod nejakou magickou hviezdou a máte jedno rande za druhým, poprípade jedného frajera za druhým, gratulujem (aj keď, ironický úsmev sa na mojej tvári objavil celkom nekontrolovateľne), tak vy (ehm, my) ostatné (predpokladám, že väčšina), sa nachádzame často pred veľkým otáznikom. Kde nájsť chlapa, s ktorým by ste mali záujem ísť na rande, a samozrejme, aj on s vami, je totižto, záhada. Ale nie nerozlúštiteľná!
Minule som vám písala o tom, aké je ťažké nájsť v dnešnej dobe chlapa. Základným pravidlom je teda činnosť stará (skoro) ako ľudstvo samo (či nie?), a to randenie. Má to však jeden háčik. Keď sa už zmierite s tým, že randiť treba a príde vám to ako celkom banálna záležitosť, tak zistíte, že oveľa zložitejšie môže byť sa na nejaké rande vôbec dostať. A teda, že za samotný úspech možno považovať už aj fakt, že na nejaké rande vôbec idete. Pretože ako a s kým? Kde nájsť niekoho, s kým by sa dalo ísť na rande? Kde niekoho normálneho spoznať? Niekde som čítala, že teoreticky všade, prakticky nikde, a presne takto to je. Pokiaľ ste sa nenarodili pod nejakou magickou hviezdou a máte jedno rande za druhým, poprípade jedného frajera za druhým, gratulujem (aj keď, ironický úsmev sa na mojej tvári objavil celkom nekontrolovateľne), tak vy (ehm, my) ostatné (predpokladám, že väčšina), sa nachádzame často pred veľkým otáznikom. Kde nájsť chlapa, s ktorým by ste mali záujem ísť na rande, a samozrejme, aj on s vami, je totižto, záhada. Ale nie nerozlúštiteľná!
UPOZORNENIE! Toto nie je univerzálny návod na nájdenie priateľa, ten totiž nepoznám, a pochybujem, že niekto áno. Je to môj subjektívny názor, moje skúsenosti a zážitky, o ktoré sa s vami rada podelím.
UPDATE: Dozvedela som sa, že tento článok znie trochu tak, akoby som bola single. Nie som, mám toho najlepšieho priateľa na svete a som taká šťastná, ako už dávno nie (ale tiež sme museli randiť, aby sme sa našli :)). A preto som napísala tento článok, chcela som dodať odvahu, nejak nabudiť všetky baby, ktoré sa boja citov alebo sa boja randenia. Chcela som, aby ich to prešlo, pretože láska je krásna a všetci ju potrebujeme, aj keď si to často nechceme priznať :).
Cez sviatky
a víkendy chodia v televízii skoro ráno rôzne rozprávky, a keďže
ma Sebastian zobudil, nejak som sa dostala k Barbie – Módny Salón (alebo
tak nejak). Isto by ma to pred 10 rokmi zaujalo, avšak teraz som na tú hrôzu
pozerala s otvorenými ústami. Klasické čierno-biele rozdelenie postáv
nemôže chýbať, módna prehliadka bola hotová v priebehu ani nie 48 hodín,
všetci boli krásni a štíhli, a nakoniec nemohlo chýbať dojemné
vyznanie lásky medzi blonďavými Kenom a Barbie. Chápete, tieto rozprávky
dievčatám iba pridávajú na komplexoch a úplne im obracajú priority (stará
dobrá Třída číslo 402 alebo Co je Andy?), tak som svoje pobúrenie vyrozprávala
Laure, ktorá mi na celý výlev povedala: ,,No
vidíš Rebečka, áno, fyzická krása dôležitá, tie dievčatká to už asi vedia, ale
bude im ešte horšie, keď zistia, aké ťažké je nájsť v skutočnom živote
takého Kena, a to môžu byť aj pekné, milé a múdre.“ To bola
geniálna a bohužiaľ, úplne pravdivá poznámka.
Keďže prvá časť o farebných kombináciách mala úspech, ako som sľúbila, pripravila som pre vás pokračovanie. Rada by som takýto článok vydala tak raz za 2 mesiace, páčilo by sa vám to? Rozširovalo by sa to neskôr napríklad aj na kombináciu vzorov. Tento článok som mala pripravený už dlho, akurát som nevedela nájsť to ideálne štvrté duo, ale včera sa mi to podarilo, jupí. V tejto časti nájdete opäť 4 farebné kombá, ktoré sa mi páčia, a hoci niektoré z nich nenosím až tak často, verím, že vás inšpirujú.