MILÉ MAMIČKY Z INSTAGRAMU...

16.10.19

Untitled
UPOZORNENIE: Tento článok je úprimný a krutý, možno kruto úprimný a áno, môže niekoho aj uraziť. Ale keď môžete napísať vy, čo si myslíte, tak môžem aj ja.

Tento článok nosím v hlave už dlho. Ale asi som potrebovala finálny "push" k tomu, aby som ho začala písať. A tak je tu. Som smutná, nahnevaná, nechápem. Je mi normálne na vracanie a aj som si poplakala. Nie, nie som z ocele a som človek, rovnako ako vy, a to v tomto článku spomeniem ešte viackrát. A ani neviem, kde začať, pretože mám toho v hlave momentálne dosť.

OOOOO MATKA!

Rola matky je nádherná a bezpochyby najnáročnejšia a najkrajšia v živote. Je v našej spoločnosti glorifikovaná a bodaj by nie, veď prinášame na svet nových ľudí a to veru dá zabrať. Mnoho žien tvrdí, že až s príchodom ich dieťaťa našli zmysel svojho života alebo, že až teraz dáva ich život zmysel. Ja sa s tým nemôžem úplne stotožniť, vzhľadom na to, že môj život bol naplnený aj pred príchodom Lea. Čo však nič nemení na tom, že to, že je tu dnes s nami je zázrak, za ktorý som každý deň vďačná. Materstvo ma napĺňa, realizujem sa však vo svojom vzácnom voľnom čase aj inak a snažím sa vtedy mať od materských vecí trochu odstup.

Mnoho matiek však možno nebolo pred príchodom dieťaťa naplnených, boli vo svojom živote nespokojné, necítili sa byť uznávané a túto dieru zaplnilo dieťa, tak sa poďme realizovať. Keď som neuspela v iných oblastiach svojho života, musím byť za každú cenu tá najlepšia matka. Hlavne lepšia ako ostatné! Tak sledujem, ako to robia iné matky a môžem začať porovnávať. Poprípade to môže byť aj naopak. Mala som super život, kariéru, slobodu, robila som si, čo som chcela a s príchodom dieťaťa je to zrazu inak. Sedím vo svojom byte, celý deň len mením plienky a kŕmim bábo, ledva vytiahnem päty zo sídliska a vo voľnom čase, ktorého je očividne dostatok, lustrujem sociálne siete.

Nie je nič zlé na tom byť full time mamkou. Ja by som ňou inak tiež chcela byť, priznám sa, že by sa mi to páčilo. Ale mám sa dobre aj takto, keď čiastočne pracujem. Tiež nevidím nič zlé na tom, ak sa niekto v roli mamičky našiel tak, že je to fakt jediný zmysel jeho života a plne sa tomu venuje. Je to krásne, ak si zveľaďuje svoju úlohu, svoju rodinu, svoj život. Ja teda tiež (momentálne a isto ešte dlho dlho budem) považujem úlohu matky za svoju najdôležitejšiu. A nemám za potrebu súdiť a ohovárať iné mamičky a ani inak sa nestarám do života ľuďom, ktorých nepoznám, len preto, že majú otvorený profil na Instagrame.

DOKTORÁT Z MATERSTVA ALEBO AJ ODBORNÍČKY NA VŠETKO

Všetci chceme byť dobrí rodičia. Chceme byť tí najlepší rodičia pre svoje deti. To máme myslím ozaj všetci spoločné. Vzdelávame sa, čítame, skúmame, čo, ako a kedy robiť. Ako je dnes už bežné, okrem knižiek je k dispozícii oveľa rýchlejší spôsob - internet. Mnohokrát pomôže. Ale, čuduj sa svete, nie všetko, čo je na internete je pravda. A nie je ani všetko, čo píšu správne. A dokonca, ja viem, že je tomu ťažké uveriť, ale neexistuje JEDEN JEDINÝ správny spôsob ako robiť veci. V živote celkovo a v materstve to tým pádom platí tiež. Svet je veľký, možností je mnoho, každý má slobodu vybrať si tú cestu, akú sám pokladá za tú najlepšiu. A nemusí to byť rovnaká cesta ako tá vaša. To však ešte neznamená, že je horšia alebo zlá. Je len iná.

Niektoré ženy si ale myslia, že majú patent na múdrosť a po prečítaní pár článkov na internete sa pasujú za študované odborníčky. Humor, nadhľad a občas aj zdravý rozum ich opustil niekde pri pôrode. Je jedno, čo povedal váš lekár, lebo oni vedia lepšie. Je jedno, že má daný výrobok patenty a certifikácie, pretože ich nevydali oni. Jeden by povedal, že múdrosti takýchto kapacít by sa mali publikovať aj knižne, ale načo však, keď sa oveľa rýchlejšie dostanú k publiku práve cez Instagram. Tieto články si vie ozaj prečítať každý. Rozdiel však je, že nie každý má potom potrebu šíriť svoje internetom nadobudnuté vedomosti ďalej. Len poniektoré mamičky, ony sú také zlaté a dobré, že jednoducho sa nemôžu prizerať na to, ako na internete verejne prezentujete nesprávny spôsob zaobchádzania či výchovy SVOJHO dieťaťa a chcú vám len pomôcť. Akože beriem, že niekedy je to naozaj pekne podaná správa, ale buďme úprimní, nie každá správa, ktorá sa začína slovami "Nemyslím to zle" či "Neber to v zlom" a končí sa slovami "Peace" je automaticky neškodná. Najviac ma potom baví, ako sa tieto mamičky v komentároch navzájom podporujú, pretože si prečítali rovnaké články, navzájom sa hecujú, stádo týchto oviec pod komentármi rastie a vy už môžete povedať hocičo, nikto vás nepočúva, nikto nečíta, čo píšete, ste jednoducho "tupka s inteligencí houpajícího koně a postižené žížaly" (to mi naozaj pani napísala a ešte pokladala túto správu za slušnú), ktorá odmieta uznať chybu, ktorej sa dopustila.

Takéto debaty vznikajú bežne na Facebooku medzi "priateľmi", ale najčastejšie práve na Instagrame pod príspevkami blogerov a influencerov. Pretože influencer má byť dokonalý a má robiť všetko správne. A správne je to, čo povedia tieto mamičky. Ja neviem ženy, pozvem si vás všetky domov, aby ste mi ukázali, ako byť skvelá matka? Len pozor, aby ste sa potom nepozabíjali, keď zistíte, že všetky máte odlišný názor. A vo vašom svete je len jedna pravda.

A TAKTO TO JE! LEBO TAKTO SOM TO MALA JA

Začalo sa to už v tehotenstve, ale mamičky blogerky ma upozorňovali, že s príchodom dieťaťa sa to ešte zhorší. Som v zdieľaní svojho syna opatrná, ale očividne nie dosť, lebo chytiť sa dá ozaj VŠETKÉHO. Tieto osoby striehnu ako supy a vyslovene čakajú, kedy môžu využiť svoju silu. Tón ich správy je akože slušný, ale značne agresívny, vysmievajúci a neskôr, keď si dovolíte odpovedať, čo sa vypláca málokedy, tak aj útočný. To sa mám akože báť dať fotku svojho dieťaťa na Instagram, aby som nemusela počúvať, čo všetko robím nesprávne?

Ešte ako tehotná som na Instagram odfotila svoju DIY dúhu, ktorú som vyrobila. Toto je taká banalita, ale spomeniem ju aj tak. "Načo vyrábaš nejakú dúhu, keď príde dieťa na svet, budeš rada, že sa prezlečieš a na nejakú dúhu si ani nespomenieš." Jasné, týmto štýlom by sme sa nemuseli ani líčiť, lebo večer sa aj tak odlíčime, no nie? A keďže ty si milá moja nemala čas ani sa prezliecť, tak určite nebudem mať čas ani ja, lebo tento vzorec zničenej unavenej matky novorodenca je jednoducho daný a nijak inak to nemože byť, že?

Ja som mala v šestonedelí kopec energie, malý iba spal a jedol a nebol vôbec plačlivý. Keby som chcela, vyrobím aj ďalšie 3 dúhy. Takže pohoda, treba byť pripravení a počítať so všeličím, ale každé bábo je iné, takže aj každé šestonedelie je iné.

Na profile Tatiany Židekovej sa pod jej fotkou s malou Vanes s cumlíkom strhla vážna debata. Preboha ty dávaš malej cumlík už v pôrodnici?!?! Si normálna? Zaručené problémy s kojením! A to si zvolila tento cumel? Najhorší na trhu, moja malá ho vôbec nechcela. Cumel kazí vývoj sánky...a pod. A top všetkých topov bol komentár, kde pani napísala. "Čo ste vy za "matky", že dávate deťom cumeľ a neviete ich ukľudniť inak. Gratulujem, načo ste si robili deti, strčiť im do úst cumeľ aby boli ticho." Táto pani by sa veru potrebovala trochu ukľudniť, možno by jej pomohol práve ten cumeľ.

Tiež sa dosť riešil výzor toho cumlíka. Škaredý, veľký, nechutný, mala by si jej dať iný. Akože to myslíte vážne? To nemáte v sebe kus hanby? Lebo normálny človek si prečíta váš komentár a povie si: "A ty si už úplná p..a?" Ja len doplním, že nie cumlík je škaredý, ale ty, drahá, ty si.

Priznám sa, že keď som dala do Stories, že sme v nemocnici začali kojiť s klobúčikmi, netušila som, aká vlna sa strhne. "Klobúčiky sú zlo! Nebudeš mať mlieko! Okamžite prestať kojiť s klobúčikmi!" Mňa dovtedy ani nenapadlo, že by boli klobúčiky akási hrozba. Kým ma nezaplavili tieto správy, z ktorých som následne chytila paniku, že ozaj nebudem mať mlieko. Aj laktačnú poradkyňu som si domov zavolala. A naplakala som sa dosť, dokonca som to považovala za obrovskú hanbu a cítila som sa kvôli tomu veľmi zle. A viete čo, zbytočne, strašne zbytočne. Kojila som s klobúčikmi dlhšie ako sa na nejakých weboch odporúča, ale úspešne a tvorbu mlieka mi to vôbec neovplyvnilo.

"Ty dávaš deťom Sunar / Nutrilon / Kendamil??? Preboha veď to je hnus, nášmu to vôbec nechutí! Skús toto, toto používame my a je to to najlepšie." Ale veď v poriadku mojko, dávaj im čo chceš a ja budem dávať tiež.

"No tak mne sa malý po týchto plienkach vyhádzal, nepoznám nikoho, komu by vyhovovali. Nepropagovala by som ich, ani keby mi platili." Tak veď ti ani neplatia zlatíčko a to, že nevyhovujú tebe, ešte neznamená, že nevyhovujú nikomu. Keby som sa sama riadila recenziami na internete od žien, ktoré ich píšu, tak tie plienky nikdy nevyskúšam, ale vyskúšala som, sadli nám a patria medzi moje obľúbené. Nakoniec sme ešte v debate došli k záveru, že konktrétne tie plienky, čo používam ja, ona ani neskúšala. Tak čo k tomu povedať, že...

Všetko je individuálne a ja ozaj nevidím dôvod strašiť mamičky len na základe svojej vlastnej skúsenosti. Dokonca mi to príde vyslovene hlúpe. Bu bu bu.

OZAJ NEROZUMIEM ALEBO SI ZLÁ MATKA

Keď sa Petra z Nasklee na svojich Stories priznala, že s malou Sárou nechodí na prechádzky do parku, vyslúžila si kopec poučných a tiež škaredých správ, ako nerobí dobre, lebo na prechádzky sa predsa musí chodiť. Pretože očividne čerstvý vzduch je iba na prechádzkach a nikde inde. Ja napríklad na prechádzky s Leom chodím, nie každý deň, ale skoro každý deň áno. Mám na to čas, mám to rada. Keby som tie prechádzky nestíhala alebo by som ich nejak neobľubovala, tiež nechodím. Ale aby som niekomu vypisovala a poučovala ho o prospešnosti prechádzky? Ženy vy čo si myslíte, že kto ste?

Luci Feriková si teraz nevzala na blogerský event pre svojho syna náhradné nohavice a už mala koment, že "Nechápu, jak matka malýho dítěte nevezme se sebou náhradní oblečení." Tak necháp.

Na Facebooku som si prečítala komentáre pod článkom, kde sa mamička rozhodla počas materskej 20 hodín mesačne pracovať. 20 hodín mesačne! Viete ako málo to je? Napriek tomu si vyslúžila pekné komentáre, ako sa nevenuje dieťaťu, že dieťa potrebuje matku, že si má prečítať nejakú knihu, aký vplyv má na psychiku dieťaťa pracujúca matka a pod. Ja si myslím, že autorky týchto komentárov by svoj čas namiesto vypisovania takýchto rečí mali tiež venovať radšej svojmu dieťaťu, inak by to mohlo poznačiť jeho psychiku.

Špeciálne miesto majú ľudia, ktorí napíšu matke, že jej dieťa je škaredé. Akože hej hej, myslieť si to môžete, myslite si, čo len chcete. Ale von to ozaj dávať nemusíte.

Internet znesie ozaj veľa, očividne hlavne veľa mamičkovských komentárov, ktoré nikoho nezaujímajú. Ja neviem, či sa doma nemáte s kým porozprávať, či nie ste spokojné so svojim životom a tak chcete aspoň trochu pokaziť deň niekomu, koho vôbec nepoznáte. Ale ktovie, možno fakt chcete poradiť. Len nie vždy treba. Bohužial, v drvivej väčšine prípadov sa správate ako premúdreté opice, ktoré si poučovaním a mudrovaním okolia a hlavne ľudí, ktorých nepoznáte, chcú zvýšiť svoj očividne nedocenený materský kredit. Ja som už raz článok o tom, že síce na internete máme možnosť a slobodu napísať čokoľvek, nie vždy ju musíme využiť.

Tak som si pre zaujímavosť klikla na autorky podobných komentárov a múdrostí. Dokonalosť sama, viete si predstaviť. Ja by som tiež vedela mudrovať na profiloch ktorejkoľvek z vás. Že toto sa mi nepáči, toto robím inak a ježišiiii, toto nerob, lebo odborníci hovoria...vám to príde normálne? Mne teda nie.

Vo svojich komentároch som sa dozvedela, že Instagram je tu od toho, aby sme si radili. Tak ja si dovolím nesúhlasiť. Nie, Instagram tu skutočne nie je od toho, aby sme si radili. Môžeme sa inšpirovať, ale ak sa niekto nepýta, prečo máte tak silnú potrebu poučovať? Ak chcete silou mocou niekomu radiť a rozosievať svoje životné múdrosti ďalej, je tu taký portál, určite ho poznáte, keďže vy viete všetko, má iniciály MK. Tam sa môžete dosýtosti vyblázniť. A ja zo svojho Instagramu mať pobočku MK mať nechcem.

Inak vy si ozaj myslíte, že nám v blízkom okolí nemá kto poradiť a tak vy OBETUJETE pár minút zo svojho času, aby sme boli my, neznalé, lepšími matkami, aspoň trochu ako vy? Ušetrím vám čas. Má nám kto poradiť a my si radu aj rady vypýtame, len nevidím dôvod, prečo by to malo byť práve od vás, keďže sa čo? Nepoznáme. A titulované odborníčky ste hlavne vo svojom vlastnom svete.

VEĎ POČKAJ!

Je zvláštne, že sa všade rozpráva o women power a o tom, ako sa my ženy musíme navzájom podporovať, ale kategória materstva si žije svoj vlastný život a akoby to tu zrazu neplatilo. Lebo ak si myslíte, že sú ženy ako také na seba zlé, tak matky sú na seba ešte horšie. Deti sú totiž citlivá téma. Neviem prečo má toľko žien za potrebu v materstve súťažiť, či sa predbehovať. Ak si rodila cisárskym, nevieš, čo je pôrod. Dala si si počas pôrodu epidurál, si slaboška. Nekojíš? Tak to ani nemá cenu komentovať. Máš len 1 dieťa? To je akoby si nemala žiadne. Mne sa chce z takýchto rečí úprimne vracať.

A potom sú tu tie rečičky typu "Veď počkaj, uvidíš, čo bude po pôrode...". Veď počkaj, už sa nevyspíš, veď počkaj, kým začne chodiť...Och, veď počkaj, ešte ti bude ľúto za týmito dňami....a pod. Veď počkám, počkám!!!

Ja ako matka, ale tiež ako človek, sa snažím nerobiť druhým mamičkám či tehotným to, čo som sama nemala a nemám rada. Tak to skúste aj vy. Pomôže niekomu to, čo napíšem? Chcela by som sama dostať takúto správu? Zaujíma môj názor niekoho? Čas, ktorý mám, keď Leo spí využívam väčšinou na prácu, na spomínanú prechádzku, na sledovanie obľúbených seriálov, na upratovanie domácnosti, na varenie, na čítanie knižky či časopisov, dnes na písanie tohto článku. Fakt nemám čas na vypisovanie "múdrostí" na iné profily. Skúste svoj čas využiť nejak efektívnejšie tiež. Pre niektoré mamičky je určite efektívnejšie aj keď budú len tak pozerať do stropu.

Dúfam, že sme sa pochopili. Ak sa niekto v článku našiel a urazil, dúfam, že ma už nebude sledovať. Môj cieľ je totiž byť nielen ten najlepší a milujúci rodič, ale zároveň aj normálny, ktorý svoje dieťa naučí tolerancii a vyrovnanosti. To sa dnes totiž zdá ako ozaj ťažká úloha.


You Might Also Like

23 komentárov

  1. Tesať do kameňa!!!! Súhlasím s každým jedným slovom, Beka.

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Dcera kojena 13 mesiacov s klobucikom,a syn cuduj sa svete rovnako 13 s klobucikom. Jana

    OdpovedaťOdstrániť
  3. Amen! Ako budúca mamka viem presne, o čom hovoríš, dnes sa tolerancia nenosí, v dnešnom svete nesmierne veľa ľudí pociťuje neskonalú potrebu svoje múdrosti vnucovať celému svojmu okoliu, pretože, samozrejme, tie ich sú tie "správne"..

    OdpovedaťOdstrániť
  4. Uzasne napisane😀. Uplne s Vami suhlasim. Uz som si myslela ze som na svete jedina, ktora zmysli ,,normalne,,. A nie bio-eko-raw psycho matka 😀

    OdpovedaťOdstrániť
  5. Úžasně napsané a přímo od srdce! �������� A co mě pobavilo nakonec: “Pre niektoré mamičky je určite efektívnejšie aj keď budú len tak pozerať do stropu.” ��������������
    Beka jsi TOP. A jinak děkuji za inspiraci na duhu. Uz jsem dělala kamosce a ted i sobě pro malou ��

    OdpovedaťOdstrániť
  6. Amen! Mám doma dvouměsíční dítě a souhlasím do posledního slova, díky Ti za tento článek, kéž by bylo víc takových normálně uvažujících (nejen) matek!

    OdpovedaťOdstrániť
  7. Beko, jsem těhotná a sice ještě mimčo nemám, ale i mně se začíná dít, že všichni kolem mě s dětmi mi doslova “vnucují” jaké věci jsou nejlepší a že je blbost tohle a tamto. Možná to dělají i hormony, ale mám toho fakt dost... ať si každý vychovává a kupuje produkty pro mimčo podle sebe, ale ať si hlavně hledí svýho... je to jako bych šla do restaurace a chtěla si dát jídlo podle sebe, ale někdo mě začne skoro nutit, že to nevim ale chci radši něco jinýho... šilený!

    OdpovedaťOdstrániť
  8. Úplne mega článok. Nemám deti, ale neskutočne ma tieto mamičky iritujú. Smutné je, že čoraz viac vidím ženy, ktoré sa prezentujú ako dokonalé matky, ktoré vedia všetko najlepšie. Konečne sa niekto vyjadril a pevne dúfam že si všetky tie, ktoré ste tieto komentáre písali, vstúpite do svedomia a zamyslíte sa nad tým.

    OdpovedaťOdstrániť
  9. Dobrý deň, prepáčte ale nedá mi to, aká je prosím vaša predstava bio-eko-raw matky? Ja som totižto často za jednu označovaná, keďže svoje ročné dieťa kojim, keď bola mladšia veľa som nosila (nenavidela kočík), nedávam jej sladkosti... zároveň súhlasím so všetkým, čo Rebeka napísala, nikdy, naozaj NIKDY som žiadnej inej mamičke nenapísala ani nepovedala nič škaredé k jej spôsobu výchovy, nedávam rady ak si ich niekto nepýta, nekritizujem výchovu iných matiek a na čo si dávam extrémne veľký pozor je "počkaj keď" - to mi znechutilo celé tehotenstvo. A teda neviem, vravím si, nech každý zije ako chce, nech každý vychováva ako chce, hlavne nech tie svoje detuchy ľúbia, či už v kociku alebo satke, s umelym mliekom alebo kojenim... tak teraz neviem, som bio-eko-raw psycho matka alebo nie? Zmyslam normalne alebo nie? Naozaj sa iba uprimne zaujimam o to, ake su Vase kriteria pre psycho bio matku? Dakujem:)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Dobrý deň :) Myslím, že to nebolo myslené nijak zle, len je pravda, že tie ozajstné bio-eko-raw mamičky si okolo seba vytvorili takú zlú auru, že sú už automaticky vnímané negatívne. Myslím si, však, že nemusíme medzi sebou nijak bojovať, ale často bojujeme a to je práve ten problém o ktorom píšem. Jedine čo ozaj neuznávam je neočkovanie, podľa mňa by mali mať povinné očkovanie všetci. Inak mne je úprimne jedno, kto čo je a nerada ľudí škatuľkujem či rozdeľujem do nejakých skupín. Každopádne, z vášho popisu určite nie ste bio-eko-raw :D Moja mamka kojila 2 roky (nie mňa), a ja tiež chcem kojiť ako dlho to len pôjde - nie do 4 rokov dieťaťa, ale chápeme sa. :D Šatkovanie ani odopieranie cukru tiež nie je nič nevídané. Aj keď sa priznám, že sama som si to šatkovanie pred pôrodom tiež spájala skôr s viac bohémsky založenými ženami, ale zmenila som názor.:) Ja si tu nedovolím písať presné kritéria pre určovanie bio-eko-raw mamičky. :)

      Odstrániť
  10. Ja teda ešte dieťa nemám, ale súhlasím so všetkým čo si napísala. Skvele sa to čítalo a čudujem sa, že sa ti podarilo zostať slušná. Pri čítaní takýchto komentárov je zle aj mne a každý by sa mal starať sám o seba. A veľmi by som chcela byť normálna matka, ako boli tie naše, dávali nám všetko, jedli sme všetko, zaočkovali nás a sme tu živí a zdraví. Tak snáď ma nechytí nejaká takáto epidémia :D
    Nikola

    OdpovedaťOdstrániť
  11. Nejsem sice matka a asi v dohledné době nebudu, ale naprosto s tebou souhlasím, vždycky, když narazím na nějaké takové komentáře, je mi z toho akorát smutno. Občas si říkám, jestli nebylo lepší, když nebylo tolik prostoru vyjádřit svůj názor.. teď mi prijde, že je ho až moc a někteří si myslí, že když by ho náhodou jednou nevyjádřili, tak by byl konec světa.

    OdpovedaťOdstrániť
  12. Plne súhlasím, dnešná doba je taká a neviem prečo matky teda nedržia spolu, ale skôr naopak si kladú pod nohy polená. Nič nie je na tom, ak si viaceré “povedia” svoje zážitky s dieťaťom, ale treba prijať každého názor a pohľad na vec, aj keď sa s ním nestotožnujeme.
    S klobúčikom som kojila od pôrodu, inak to zo začiatku nešlo..
    Cumeľ som jej dala od 1 mesiaca, nebol dizajnovo krásny a značkový, ale moja dcéra prijala len ten.
    Každá matka sa riadi sebou a svojím inštiktom, pretože ona najlepšie pozná svoje dieťa.

    Ja som zástancom toho, že ak sa ma niekto nepýta na názor alebo nepotrebuje radu, tak sa nevyjadrím a nevnucujem svoj názor.

    Zišlo by sa správať k sebe tolerantnejšie a empatickejšie.

    Domi 🙂

    OdpovedaťOdstrániť
  13. Pekne zhrnutá smutná realita.. to, prečo si cudzie ženy (matky) musia takto vzájomne "dvíhať tlak" nepochopím.. ešte viac nepochopím keď si takto vzájomne "dvíhajú tlak" kamarátky, ktorý niekedy prerastá až do deprimovania tej druhej (z vlastnej skúsenosti)..
    Realita inak častokrát ukazuje, že tieto "vševedúce" "dokonalé" matky nie sú v realite až také "vševedúce" a "dokonalé".. ono je to asi pre samostatný odbor psychológie, či psychoterapie, prečo majú potrebu poučovať, buzerovať, kritozovať, hodnotiť..

    OdpovedaťOdstrániť
  14. Úplne pravdivý článok :) ja ich nazývam matky roka a jedna taká je aj priateľovho brata priatelka🤣, ktorá si myslí že vie všetko najlepšie a samozrejme všetko čo robí je najlepšie a ako čerešnička na torte poučuje aj nas bezdetné kedy je najlepší čas rodiť 👍 Mimi

    OdpovedaťOdstrániť
  15. Přímo!! Po dlouhé době článek/názor, který jsem dočetla až do konce.

    OdpovedaťOdstrániť
  16. Ahoj Beka, my máme s manželem problém vůbec dítě počít a mám takové kamarádky - matky, kterým kdybych se s tím svěřila, dostanu okamžitě hodinovou přednášku na téma kdy na minutu přesně v měsíci a ba jaké poloze to mám dělat, aby se to povedlo... Souhlasím s tebou úplně, nerozumím tomu, proč tohle určitá skupina matek musí nám ostatním dělat.

    E.

    OdpovedaťOdstrániť
  17. Dobrý večer. Mňa by zaujímalo, či bude niekedy zahrnuté do Deklarácie práv dieťaťa právo dieťaťa a novorodenca na súkromie pred sociálnymi sieťami. Niektoré Instagramerky si dávate na IG dieťa takmer hneď po porôde ako nejakú produktovú fotku a potom ďalšie a ďalšie. Osobne sa mi páči, ako to robí Kristína Tormová, jej deti na fotkách sú aj nie sú, rešpektuje ich súkromie a nie sú tam vycapené. Tiež by ma zaujímalo, prečo fashion blogerka informuje svet v stories o tom, že svoje dieťa kŕmi pomocou klobúčika a iná zas potrebuje dať svetu vedieť, že nechodí so svojim dieťaťom na prechádzky. Zaujímalo by ma, prečo máte takúto potrebu. Napr. chápem, že potrebujete content. Ste to vlastne vy, čo voláte ženičky "do diskusie", nie?

    OdpovedaťOdstrániť
  18. Milá Becca. Ja vás žeriem, celú komlet, aká ste ♥ Pre mňa ste jednoducho jedno skvelé úprimné pohodové žiarivé slniečko. Moje heslo je "hlavne sa ukľudniť a nebrať seba a aj všetko okolo príliš vážne" /to pre mamičky z článku/ :-) Mám 44 som rozvedená, mám 14r syna. Sťahovali sme sa po celom Slovensku toľkokrát, že som to už prestala počítať, vymenil chúďatko moje 4 rôzne základné školy a spoznal 3 nových náhradných otcov...mám pokračovať?? :-D :-D Veľa som stále pracovala, aby sme to zvládli všetko, často len sami dvaja. Musel sa naučiť byť skoro samostatný, podarilo sa mi zabudnúť na jeho meniny, kôli mne sme zmeškali začiatok jeho rozlúčkového večierka na prvom stupni v škole...no bolo by to na dlho...moja spoveď MATKY ROKA... :-D ♥ :-D .... ale nebolo dňa, kedy by som ho neobjala, nepovedala mu, ako veľmi ho ľúbim a som na neho pyšná, aký je skvelý. Nebolo a nie je dňa, kedy by sme sa neporozprávali o čom koľvek a smiali sa spolu. Dôverujeme jeden druhému a čo považujem za obzvlášť dôležité je, že keď treba a je dôvod situácia..tak si vieme jeden druhému povedať prepáč, spravil/la som chybu. A čuduj sa svete, dnes máme nádherný vzťah. Môj pubertiak ma každý deň objíme, povie mi, že ma ľúbi a že som najlepšia bohová mama na svete. Becca posielam vám veľa energie, užívajte si všetko všetko čo len chcete a ako to chcete vy. ♥♥♥ Teším sa na vaše nové písmenká... Krásny dník ♥

    OdpovedaťOdstrániť
  19. Plne súhlasím, perfektný článok.
    Veď počkaj, uvidíš je najviac 🙈😅

    OdpovedaťOdstrániť

Find me on Facebook