22.7.14

WEAPONS

1 done
Znova ma chytilo používať názvy pesničiek na názvy postov. Dôvod je jednoduchý. Pokiaľ by som mala článok nazvať podľa outfitu, bolo by to niečo ako ,,SIMPLE" alebo ,,BLACK" a to tu už určite bolo. Viackrát. Predvčerom som ale objavila (pre mňa) novú kapelu Hudson Taylor a úplne som sa zamilovala. Írski skladatelia majú vždy niečo do seba. Takže šup šup, vypočujte si pieseň Weapons, a skoro rovnaký názov pesničky má aj Birdy, tá mi teraz hrá tiež dosť často. Mohla a možno by som aj rada napísala nejakú dlhšiu úvahu o slovách, ich šírení a o tom, ako dokážu veci zmeniť a zamotať, ale pravdupovediac, budem radšej mlčať. Lebo mlčať je často zlato. Snažím sa to viac aplikovať do svojho života, len neviem, či to vždy robím v správnej chvíli. Ale zaujímavý rozhovor so mnou si môžete prečítať na Vinzine.sk! :)

Inak notebook s menšími následkami funguje! Bola som dva dni v poriadnom strese, to si asi viete predstaviť. Musím vzdať veľkú poklonu môjmu šikovnému bratovi, ktorý sa o všetko perfektne postaral a dokonca mi aj preinštaluje Windows, a to tento prístroj až zúfalo potrebuje. Takže vďaka môjmu bratovi teraz čítate tento článok a vidíte tento outfit, ktorý som nafotila ešte v Prahe. Vlastne ako obvykle, odkedy som v Košiciach, fotila som len raz a to tiež nie vonku. Ešteže si vždy v Prahe spravím zásoby materiálu :D. Na sebe mám svoje obľúbené kúsky, jednoduchý voľný top na špagetových ramienkach, presne taký, aké som si toto leto zamilovala, najlepšie skinny rifle pod slnkom a nové kožené bielo-strieborné sandálky Clarks so Slevomatu (Móda & Styl). Presne takéto mi v botníku chýbali. Urobila som si totiž slušnú zásobu tenisiek a na sandálky som akosi zabudla. Sú na nízkom hrubom opätku, jednoduché a zaujímavé zároveň, hodia sa k šatám aj k športovejším šortkám. Akurát po prechádzke Hlavnou ulicou v Košiciach si odniesli svoju daň, tie dlaždice rozhodne nie sú vhodné na akúkoľvek otvorenú obuv. Vo štvrtok už cestujem opäť do Prahy a čoskoro nás s Foly čaká dovolenka, highlight tohto roku, yeah!

20.7.14

POHODA x MAYBELLINE DAY 2

20 done
Dnes je čas na ďalšiu várku fotiek z Pohody :). Druhý festivalový deň bola naša úloha rovnaká ako v ten prvý, a teda hľadať štýlovo oblečené dievčatá, ktoré ste potom mohli vidieť na FB Maybelline. Tentokrát to bolo trošku ťažšie, piatok bol trošku chladnejší a niekoľkokrát sa spustil veľký dážď, pred ktorým sme sa skrývali v stanoch ako stroskotanci Titanicu. Ale aspoň som vytiahla svoje krásne čierne gumáky a novú bundičku z H&M. Mini červená kožená kabelka zo Slevomatu (Móda & Styl) je mojím obľúbeným kúskom posledných dní, pretože nech si dám na seba čokoľvek, v kombinácii s červeným rúžom dodá outfitu grády. Osobne si myslím, že som aj napriek počasiu vyzerala najlepšie práve v tento druhý deň, ale konieckoncov, posúďte sami. A určite si pozrite super video, ktoré na Pohode natočila Lucka s Martinou! :)

Mimochodom, včera sa mi stala hrozná vec. Nechala som otvorené strešné okno, pod ktorým som mala notebook, keď sa spustil veľký dážď. Notebook mi kompletne zmokol. Teraz ho suším a verím v zázraky. Mám tam milión dôležitých vecí a aj fotky na články na blog, ktoré som mala pre vás pripravené. Modlím sa, aby mi ten notebook fungoval. Jediný dôvod, prečo tu dnes môžete vidieť tento článok je ten, že som fotky posielala Lucke a tak som si ich dodatočne mohla stiahnuť do iného počítača. Držte prosím palce, nech sa tento problém rýchlo vyrieši.

18.7.14

WITH(OUT) CASE

10 done 2
Mám veľmi rada prudko osobné veci. Knižky, ktoré dostávam do daru musia mať venovanie, rovnako ako všetko, čo darujem ja. Nejaký kus originality a jedinečnosti, aby bolo jasné, že daná vec patrí jednej výnimočnej osobe. Kedysi dávno som si vyrobila vlastný kožený obal na zrkadlovku, iPod aj notebook. Ten na zrkadlovku používam dodnes, obal na notebook som prednedávnom vymenila za čiernobielu verziu s bledomodrým zipsom od CASEABLE.

Nad tým, čo si na obal dám som až tak dlho nepremýšľala. Samozrejme, že niečo, čo ma bude vystihovať, takže jednoduchá ,,nasty" fotka s provokatívnym nápisom a logom blogu bola jasná voľba. Viem, že pre niektorých z vás je to ťažký kaliber, ale kým sa nenarodil môj malý brat Sebastian, mala som samú seba aj na tapete mobilu. To som proste ja. Na druhú stranu som dala fotku svojho tetovania. Celé to spolu pekne ladí, ako farebne, tak aj významovo. Nepredpokladám teda, že tento obal uvidí naživo nejaké väčšie publikum, ale v prípade, že áno, môže to byť zaujímavý začiatok rozhovoru. Keď sa tak stane, dám vám vedieť :D.

Chcela som fotky s týmto obalom nafotiť zaujímavo a inak, preto mi napadla myšlienka ,,BEZ OBALU", a teda bez oblečenia, ktoré nemám ani na hlavnom obrázku casu. Zároveň som však zakrytá samotným obalom na notebook :).

EŠTE STÁLE SI BEZ OBALU?

Caseable ponúka možnosť vyrobiť si obal na notebooky, smartfóny, tablety aj čítačky, takže ak sa vám nápad s vytvorením personal casu páči, odporúčam vám objednať si jeden do konca mesiaca (do 31.7.2014), pretože máte pri nákupe nad 20 eur zľavový kupón na 10 eur! Stačí zadať kód styleofbecca. Tak už viete, čo si dáte na obal vy?

16.7.14

WHITE SKORT

11 done
Nakoniec som aj ja podľahla trendu skort (skirt+shorts), alebo teda sukňošortiek. Ach, môžte si vybrať, ktorý názov je horší. Ale čo tam po názvoch, keď samotný kúsok je naozaj úžasný! Najradšej by som túto bielu nádheru mala vo všetkých farbách, pretože vyzerá skvelo, štýlovo a dá sa ladiť elegantne, športovo aj casual. Tentoraz som ju použila v celobielom outfite s mojím obľúbeným topom a pery s balerínkami som zvolila v bordovej farbe. Celkovo sa mi veľmi páčia jemné, biele looky s tmavými detailami, ktoré tú čistotu rozbijú. 

Tak sa momentálne cítim aj ja. V Prahe si viac menej žijem svoj pokojný zabehaný život, v ktorom ma málokedy niečo príliš rozhádže, ale odkedy som prišla do Košíc, som akási smutnejšia. Jasné, užívam si rodinu, ale dozvedela som sa niekoľko správ, ktoré ma zranili a vzhľadom na to, že ma nebaví stále sa tváriť ako najsilnejšia osoba na svete (hlavne sama pred sebou, všakže), tak som nechala emócie voľne plynúť a momentálne som trochu bez nálady. Evidentne som (opäť) pozabudla na fakt, že to, že ja neklamem, ešte neznamená, že neklamú iní. Ja to viem, áno, veď vravím, že mi to vypadlo. Ale pripomenulo mi to pár ľudí nezávisle od seba rovno naraz! Takže lekcia pre mňa je opravená verzia ,,Dôveruj, ale preveruj." na ,,Radšej nedôveruj, určite preveruj a potom uvidíš." :D.