Sebeláska, selflove, toľko spomínaná a tak vyzdvihovaná. Sebaláska však nie je status, je to cesta, celoživotná. Kedysi som vám tu spomínala, napriek svojim niekoľkým fyzickým “nedostatkom”, s ktorými som sa časom zmierila alebo vymizli, som so sebaláskou nikdy nemala väčší problém. Samozrejme, že boli také a onaké obdobia (písala som o tom dávnejšie), ale celkovo sa mojim rodičom podarilo zo mňa vychovať sebavedomého jedinca uvedomujúceho si svoje plusy a mínusy. A teraz som MAMA a všetko, čo som si myslela, že mám o sebeláske zmáknuté, je zrazu podrobené skúške s tým, že s tým povestným bičom nad sebou stojím ja sama.
Pamätáte si ešte časy, keď sme nemali internet? Ja áno a moje detstvo bolo krásne! Myslím ale, že by bolo krásne aj keby som vyrastala v časoch internetových, pretože som bola (a stále som) súčasťou skvelej rodiny (aj keď isteže, každá rodina má svoje problémy). Internet sa ale rozpína, rastie a hranice sa posúvajú. Prišla s ním úplne nová vlna, sociálne siete a my sme tak prepojení so známymi tak, ako nikdy predtým. Sme v obraze, hľadáme pomoc, pýtame sa, pomoc ponúkame, chválime sa, podelíme sa aj o starosti. Samozrejme, všetko s mierou. Lenže každý má tú mieru inde.
Tento článok nosím v hlave už dlho. Ale asi som potrebovala finálny "push" k tomu, aby som ho začala písať. A tak je tu. Som smutná, nahnevaná, nechápem. Je mi normálne na vracanie a aj som si poplakala. Nie, nie som z ocele a som človek, rovnako ako vy, a to v tomto článku spomeniem ešte viackrát. A ani neviem, kde začať, pretože mám toho v hlave momentálne dosť.
Tieto fotky sme nafotili ešte minulý víkend a presne odvtedy ich chcem hodiť na blog. A nestíham. Tento týždeň fakt nie. Ako je vonku pekne, nikto nemá chuť tráviť čas za počítačom, či sa mýlim? Chcem byť v prírode, vonku, ale pravdaže, nie vždy sa mi to podarí, pretožemi treba fotiť, editovať a písať. Momentálne som toho mala pracovne viac a na vlastný blog mi neostalo toľko času. Ale vravím si, že keď už ste tak dlho čakali, napíšem dlhý článok. Bude sa venovať hlavne spoluprácam firiem s blogermi a influencermi.
Včera bol Deň Matiek a preto by snáď ani nemohol byť lepší čas, kedy pustiť do sveta tento článok. Teda áno, lepší čas by bol včera, ale nestihla som to, prepáčte. Od jednej z vás, mojich čitateliek, som dostala skvelý tip - nafotiť fotky s mamkou a napísať o našom vzťahu. Keďže bola mamka so Sebim minulý týždeň akurát v Prahe, a dokonca nás mal kto pofotiť (samozrejme, že to bol Maco!), tak to celé tak nejak do seba zapadlo. Som rada, že mamka s fotením súhlasila, za celú moju blogerskú kariéru sme spoločne takýto shooting neabsolvovali a ja sa veľmi rada, že máme do rámiku tieto fotky. Aj sme sa zladili - schválne, nemyslite si, že to bola náhoda. :D
Veru, tento týždeň som oslávila svoje 25. narodeniny. Príde mi to neuveriteľné, lebo niekedy si myslím, že mám 21, až na to, že ak má niekto 21, príde mi straaaašne mladý. Aj ja som samozrejme stále mladá (a krásna), len už nie taká naivná či hlúpa. Dokonca môžem neskromne zhodnotiť, že aj po výzorovej stránke vyzerám lepšie ako v začiatkoch dvadsiatich rokov. Napriek tomu mi nie je úplne po chuti, že starnem a o 5 rokov budem mať 30. Žiadna katastrofa, beriem a som si istá aj toho, že v 30-ke mi to bude úplne jedno. Preto som sa ako správna vydatá žena odfotil nastylovaná so zlatými balónikmi medzi kefami na umývanie riadu, čistiacim mydlom na bielizeň, taniermi a konvičkami. :D Ale priestory HNST.LY sú fakt krásne a som rada, že nám bolo umožnené tam túto sériu nafotiť.
Mám pocit, že tento rok bude prelomový. Alebo takto - chcem aby bol prelomový. Zdá sa mi, že ak niektoré veci nestihnem tento rok, tak už nikdy (čo môže a tiež nemusí byť pravda). Tento rok chcem na sebe viac zamakať, neodkladať veci na neskôr a robiť všetko naplno. Splniť si sny, túžby a ciele, ktoré nosím v hlave už od tej spomínanej 20-ky a nečakať, že ich niekto urobí za mňa. A bude to pozitívne vplývať aj na vás, uvidíte. :)
Tak a keďže je štvrťstoročie ideálne na malé bilancovanie, poďme si v bodoch spísať, čo som sa za tie roky naučila a čo sa ešte len učím.
UPOZORNENIE! Ako pri každom článku tohto druhu, toto je iba môj subjektívny názor, moje skúsenosti, zážitky a pocity, o ktoré sa s vami rada podelím.
Ako mnohí viete (ale možno nie, tak to pre istotu píšem hneď na úvod), môj priateľ ma po vyše dvojročnom vzťahu požiadal o ruku. A ja som bez váhania povedala ÁNO. Niekomu sa môže zdať, že sobáš po necelých troch rokoch vzťahu je mierne riskantný krok. Môj milý však tvrdí, že skôr či neskôr by sme sa aj tak vzali, takže to nebudeme odkladať :).
Hovorí sa, že keď príde ten pravý, budete to vedieť. Budete to cítiť, bude to jasné ako facka. Na moje prekvapenie, je to naozaj tak, len u každého trochu inak. Myslela som si, že ak to teda mám vedieť, tak HNEĎ ako dotyčného uvidím. Čas zastane a my sa od prvého stretnutia do seba bláznivo zamilujeme. Netvrdím, že sa to už niekomu takto nestalo alebo, že sa to nemôže týmto štýlom stať práve vám, ale buďme aspoň trochu reálni. Pretože ono nakoniec na tej reálnosti záleží viac ako sa môže zdať.
Ak sledujete tento blog pravidelne, viete, že som veľkou fanúšičkou second handov. Milujem sa v nich prehrabávať a objavovať ,,stratené poklady", ktoré dokonale zapadnú do môjho šatníka. Často sa ma pri oufitových postoch pýtate, v ktorom sekáči som našla nejaký konkrétny kúsok, ale viete, ono to nie je o sekáči, ale o vás. Žiadny sekáč totiž neponúka len super kúsky. Musíte ich nájsť vy. Stáva sa mi, že mi niekto povie, že nakupovanie v sekáčoch nie je preňho. Ak má niekto k už noseným kúskom jednoducho odpor, beriem (aj keď nechápem, ale beriem), v tom prípade sekáče vážne nie sú vhodné. Ale väčšinou je to o tom, že nájsť dobrý kúsok sa zdá byť niekedy až nedosiahnuteľná úloha. Preto som spísala zoznam, ktorý vám prechádzanie second handom uľahčí. Verte, že keď nájdete prvý parádny kúsok, zapáči sa vám to. A možno si to zamilujete rovnako ako ja :).
Po roku (to aby ste si nezvykli, haha), je tu ďalšia časť ,,My favourite colour combos". Mala by som to ale radšej premenovať na ,,Amazing colour combos", lebo pravdou je, že moja farebná paleta šatníka je mierne obmedzená. Vyselektovala som najviac nosené kúsky a ostatných som sa rôznym spôsobom zbavila a tak som zistila, že červená a army green sú viac-menej jediné farby, ktoré nosím. Ale možno je to aj preto, že som ešte nevymenila v skrini ,,komíny" oblečenia za letné, tam mám aj ružovú a zelenú. Spravím to teda hneď ako dopíšem tento článok! Na jar a leto mám totiž chuť na veselšie a rozhodne farebné kombinácie. A to totálne, chce sa mi mixovať farby, čiernu v lete odkladám nabok a vyťahujem svetlejšie odtiene. Preto som pre vašu a aj svoju inšpiráciu vytvorila ďalší zoznam krásnych a celkom neobvyklých farebných duetov, ktoré sa vám môžu hodiť :). Ja vám určite v najbližších týždňoch ukážem outfity práve v týchto paletách.
UPOZORNENIE! Toto sú iba moje názory, moje skúsenosti a dojmy, článok je ako vždy subjektívny.
Tak sa vám v poslednom čase zamýšľam nad láskou a vzťahmi, že som si povedala, že všetko, čo mi prúdi hlavou, zistenia aj nezodpovedané otázky, sú celkom dobrým materiálom na ďalší článok zo série vzťahy. Kedysi, za single čias, som 90% svojich myšlienok venovala práve chlapom (samozrejme tým, z ktorých väčšina nestála zato), a po istom období (a fľaši vína) som sa spolu so svojimi kamoškami cítila ako odborník na všetky svetové vzťahové problémy. No a na všetky tie problémy, bolesti a útrapy niekde v šírom svete (a my sme dúfali, že snáď niekde blízko nás) existuje jeden univerzálny liek. Láska. A teda chlap. Ktorý nás bude milovať a my jeho tiež. A keďže verím v silu myšlienok a vesmíru, takého chlapa som našla. Aby som bola priama - mala som kurva šťastie. Nainštalovala som si Tinder a chvalabohu som pri tej maratónskej rýchlosti swipovania doľava stihla pribrzdiť a hodiť to pri Macovi doprava. Sadli sme si, je to láska. Lenže tu, niekde pri dobehnutí na Brooklynský most, vášnivom bozku na benzínovej pumpe a objatiach na zasneženom Times Square sa všetky filmy končia (Búrlivé víno ani Zoo nie, lebo to sú seriály zo skutočného života :D).
UPOZORNENIE! Toto sú iba moje názory, moje skúsenosti, takže hoci tento článok trochu zovšeobecňuje, je subjektívny.
Minule som vám písala o tom, aké je ťažké nájsť v dnešnej dobe chlapa. Základným pravidlom je teda činnosť stará (skoro) ako ľudstvo samo (či nie?), a to randenie. Má to však jeden háčik. Keď sa už zmierite s tým, že randiť treba a príde vám to ako celkom banálna záležitosť, tak zistíte, že oveľa zložitejšie môže byť sa na nejaké rande vôbec dostať. A teda, že za samotný úspech možno považovať už aj fakt, že na nejaké rande vôbec idete. Pretože ako a s kým? Kde nájsť niekoho, s kým by sa dalo ísť na rande? Kde niekoho normálneho spoznať? Niekde som čítala, že teoreticky všade, prakticky nikde, a presne takto to je. Pokiaľ ste sa nenarodili pod nejakou magickou hviezdou a máte jedno rande za druhým, poprípade jedného frajera za druhým, gratulujem (aj keď, ironický úsmev sa na mojej tvári objavil celkom nekontrolovateľne), tak vy (ehm, my) ostatné (predpokladám, že väčšina), sa nachádzame často pred veľkým otáznikom. Kde nájsť chlapa, s ktorým by ste mali záujem ísť na rande, a samozrejme, aj on s vami, je totižto, záhada. Ale nie nerozlúštiteľná!
Minule som vám písala o tom, aké je ťažké nájsť v dnešnej dobe chlapa. Základným pravidlom je teda činnosť stará (skoro) ako ľudstvo samo (či nie?), a to randenie. Má to však jeden háčik. Keď sa už zmierite s tým, že randiť treba a príde vám to ako celkom banálna záležitosť, tak zistíte, že oveľa zložitejšie môže byť sa na nejaké rande vôbec dostať. A teda, že za samotný úspech možno považovať už aj fakt, že na nejaké rande vôbec idete. Pretože ako a s kým? Kde nájsť niekoho, s kým by sa dalo ísť na rande? Kde niekoho normálneho spoznať? Niekde som čítala, že teoreticky všade, prakticky nikde, a presne takto to je. Pokiaľ ste sa nenarodili pod nejakou magickou hviezdou a máte jedno rande za druhým, poprípade jedného frajera za druhým, gratulujem (aj keď, ironický úsmev sa na mojej tvári objavil celkom nekontrolovateľne), tak vy (ehm, my) ostatné (predpokladám, že väčšina), sa nachádzame často pred veľkým otáznikom. Kde nájsť chlapa, s ktorým by ste mali záujem ísť na rande, a samozrejme, aj on s vami, je totižto, záhada. Ale nie nerozlúštiteľná!
UPOZORNENIE! Toto nie je univerzálny návod na nájdenie priateľa, ten totiž nepoznám, a pochybujem, že niekto áno. Je to môj subjektívny názor, moje skúsenosti a zážitky, o ktoré sa s vami rada podelím.
UPDATE: Dozvedela som sa, že tento článok znie trochu tak, akoby som bola single. Nie som, mám toho najlepšieho priateľa na svete a som taká šťastná, ako už dávno nie (ale tiež sme museli randiť, aby sme sa našli :)). A preto som napísala tento článok, chcela som dodať odvahu, nejak nabudiť všetky baby, ktoré sa boja citov alebo sa boja randenia. Chcela som, aby ich to prešlo, pretože láska je krásna a všetci ju potrebujeme, aj keď si to často nechceme priznať :).
Cez sviatky
a víkendy chodia v televízii skoro ráno rôzne rozprávky, a keďže
ma Sebastian zobudil, nejak som sa dostala k Barbie – Módny Salón (alebo
tak nejak). Isto by ma to pred 10 rokmi zaujalo, avšak teraz som na tú hrôzu
pozerala s otvorenými ústami. Klasické čierno-biele rozdelenie postáv
nemôže chýbať, módna prehliadka bola hotová v priebehu ani nie 48 hodín,
všetci boli krásni a štíhli, a nakoniec nemohlo chýbať dojemné
vyznanie lásky medzi blonďavými Kenom a Barbie. Chápete, tieto rozprávky
dievčatám iba pridávajú na komplexoch a úplne im obracajú priority (stará
dobrá Třída číslo 402 alebo Co je Andy?), tak som svoje pobúrenie vyrozprávala
Laure, ktorá mi na celý výlev povedala: ,,No
vidíš Rebečka, áno, fyzická krása dôležitá, tie dievčatká to už asi vedia, ale
bude im ešte horšie, keď zistia, aké ťažké je nájsť v skutočnom živote
takého Kena, a to môžu byť aj pekné, milé a múdre.“ To bola
geniálna a bohužiaľ, úplne pravdivá poznámka.
Keďže prvá časť o farebných kombináciách mala úspech, ako som sľúbila, pripravila som pre vás pokračovanie. Rada by som takýto článok vydala tak raz za 2 mesiace, páčilo by sa vám to? Rozširovalo by sa to neskôr napríklad aj na kombináciu vzorov. Tento článok som mala pripravený už dlho, akurát som nevedela nájsť to ideálne štvrté duo, ale včera sa mi to podarilo, jupí. V tejto časti nájdete opäť 4 farebné kombá, ktoré sa mi páčia, a hoci niektoré z nich nenosím až tak často, verím, že vás inšpirujú.
Minule sa mi tak vnukla myšlienka pripraviť vám článok o mojich obľúbených farebných kombináciách. Tentokrát vynechám klasiky ako čierna + biela a podobne, hoci som si istá, že mnohí z vás budú za klasiku považovať aj môj výber a vôbec vám to nebudem zazlievať. Každému sa páči niečo iné a každý nosí niečo iné. Ja nosím v poslednom čase málo farieb, teda, málo ich spolu kombinujem, takže ak ste na tom rovnako, hádam vás tento článok inšpiruje. Sama som zistila, čo by som mohla pri vytváraní outfitu skúšať častejšie :). Okrem inšpirácie z Pinterestu som tentoraz do koláží zaradila aj vlastné outfity, pretože pri písaní podobného článku ste mi to minule trošku vyčítali, ale teraz som to skúsila, keď viem, že o to máte záujem. Ak sa vám článok bude páčiť, môžem pripraviť aj pokračovanie. Tak, ktoré z nasledujúcich kombinácií sa vám páčia a nosíte ich? :)
Ste skôr pokojný typ, ktorý má rád stereotyp alebo radi porušujete pravidlá? Idete s davom alebo ste vždy ten, o ktorom sa rozpráva? Ste zástancom kľudu alebo chcete hluk? Ste shoe alebo sneaker? Ja sa priznám, že väčšinu svojho času som skôr shoe, rada len tak ležím a čítam si časopisy či knihu, mám rada pokojné večery pri víne, ale sú v mojom živote obdobia, keď chcem a okolnosti zariadia, že som jednoducho sneaker, teda nechávam sa životom unášať. Využívam a užívam si každú jeho ponuku. Mám síce rada stereotyp, ktorý súvisí s istotou, ktorú tak veľmi potrebujem, ale zdlhodobého hľadiska si ho neviem predstaviť. Napríklad momentálne by som síce chcela nájsť ten pokoj, ale život mi prináša možnosti, ktoré nemôžem odmietnuť a ja mám z toho radosť!
Ak ste aj vy sneaker, poprípade zažívate niečo nevšedné a bláznivé, staňte sa súčasťou kampane #sneakerswould. Veď sme mladí, nech máme na čo spomínať!
V tomto zozname nečakajte žiadne LBD, bielu košelu ani trenchcoat, pretože to ste už čítali všade aspoň stokrát. Ale nehľadajte tu ani bláznivé kúsky, ktoré po pár sezónach vyhodíte. Podotýkam, že tento zoznam je subjektívny, sú to všetko veci, ktoré som si po rokoch pozorovania a nosenia obľúbila ja a dnes si bez nich neviem predstaviť svoj šatník. Siaham po nich, keď sa mi nechce nič vymýšľať a napriek tomu chcem vyzerať štýlovo (pretože to chceme predsa vždy všetky). Práve vďaka týmto kúskom tomu tak je aj v tých menej kreatívnych dňoch. Zároveň sa však hodia aj k výstrednému oblečeniu, ktoré perfektne doplnia.
Sú to také nové klasiky, rozšírený ,,must have" list. 10 + 1 vecí, ktoré vylepšia a zároveň zjednodušia styling vášho outfitu. Sú to univerzálne kúsky, do ktorých sa oplatí investovať, pretože ich využijete veľmi často. Verím, že mnohým z vás tento článok pomôže, možno niektorých inšpiruje, preto som ako bonus pridala aj outfity. Budem rada, ak v komentároch tento zoznam rozšírite a doplníte ho o svoje univerzálne kúsky.
Vzhľadom na udalosti, ktoré sa dejú v poslednom čase na blogu, som rozmýšľala a dospela k záveru, že by som sa k nim mala vyjadriť. Aby som mala pokoj na duši, a aby ste vy pochopili, prečo v istých situáciách konám tak ako konám. Je dosť možné, že tento článok nebude mať pre vás žiaden zmysel alebo že sa do mňa pustíte, ale napíšem ho aj tak. Pretože verím, že aspoň pár z vás po ňom isté veci pochopí a bude mi rozumieť.
Najprv som chcela celú kolekciu tak trochu odignorovať, pretože sa o nej všade píše, všade hovorí, všade počuje. Všetko, čo ste chceli vidieť ste už videli. Všetko, čo ste si chceli kúpiť ste si už kúpili. Dnes som išla okolo Myslbeku, tak som sa teda na zvyšky, ktoré tam ostali, išla pozrieť. Trošku ma prekvapilo, že tam ostalo ešte veľa jednoduchých šiat, o ktorých som si myslela, že zmiznú ako prvé. Nečudujem sa však, že tam bol (a aj je) plný regál kabeliek, ktoré evidentne nikto nechce, pretože sú príliš malé a nepraktické. Skúsila som si legíny a nohavice, ktoré sa mi páčili, mrzelo ma, že som si nemohla vyskúšať aj sukne. Tie sú podľa mňa najlepším kúskom z kolekcie, ktorý by som si bola ochotná aj reálne kúpiť. Pretože šaty sú síce tiež perfektné, ale mne cenovo zatiaľ neprístupné. Nikdy som nebola obdivovateľkou Versaceho, značku som nijak nesledovala, ale uznávam, niektoré kúsky sa veľmi podarili. Jediné, čo mi okolo celého toho boomu okolo kolekcií od známych značiek pre H&M vadí, je fakt, že tie kúsky má v jednej dobe každý. Sú všade. Človek sa ich nasýti. Potom je hlucho. A keď si dá niekto kolekciu z minulého roka období, keď už vyšla nová, je to trochu zvláštne, pretože všetci vedia, že je to kolekcia 2009...2010....Tie veci strácajú svoje čaro v momente ako príde Nový rok, pri troche šťastie, nová kolekcia.
V septembri som sľubovala zmeny, tak sú tu. Aj keď sa mi pôvodné stránky blogu páčili, hlavou mi neustále behala myšlienka dať si spraviť logo od niekoho skúsenejšieho. Oslovila som Zuzanu z Fashiongrapher.com, ktorá túto úlohu poňala veľmi zodpovedne a kreatívne. Predniesla mi svoj návrh a konzultovala so mnou každý krok, aby som bola s výsledkom spokojná. A ja som. Veľmi. Myslím, že sa jej podarilo dať do loga dušu a nápad blogu, tak, ako to sme to v začiatkoch plánovali.
Za zvyškom premeny stojí môj Jakub. Zuzka aj Jakub splnili všetko presne podľa mojich predstáv, za čo im ešte raz ďakujem. Ako sa páči nový dizajn vám?
V pokračovaní článku nájdete moje staré headery (nápad od Andy zo StyleScrapbook, ktorý sa mi veľmi páčil). Našla som ich uložené v počitači, neviem, ktorý som mala dlhšie, ale pokúsila som sa ich zoradiť podľa toho, ako následovali. Čiže od najnovších po najstaršie. Dosť som sa pobavila hlavne na tom poslednom :D Ešteže som ho nemala dlho.
Nové veci a letné zľavy v SHOPE!