KOČIAR, ŠATKA, NOSIČ / MOJE POCITY A SKÚSENOSTI

14.1.20

Untitled
Ou yeaaaah, ja píšem po dvoch mesiacoch článok na blog! Zdá sa mi to neuveriteľné, pritom ja píšem tak rada. Ozaj veľmi rada, len potrebujem na písanie vždy pokoj, musím sa sústrediť a vôbec, potrebujem aj nejaký čas na rozbeh. Lenže pri polročnom bábätku mám mnohokrát akurát tak ten čas na rozbeh :D. Lenže už som si povedala, že v rebríčku mojich priorít musím tento rok blog opäť posunúť o pár stupienkov vyššie. Že nevadí, keď nebude umyté umývadlo ani vyložená umývačka. Občas musia počkať aj iné veci, nie stále len blog, ktorý po pôrode išiel trochu do úzadia, hoci som sa veľmi snažila, aby to tak nebolo. A tak je tu tento článok. Dokonca (pre mňa) v symbolický dátum, dnes pred rokom sme pustili do sveta, že čakáme bábätko. :)

Zas musím začať vysvetľujúcim úvodom, pretože pri tomto type článkov to inak nejde. Toto nie je odborný článok. Nie je to článok pre a ani proti noseniu. Ani pre alebo proti kočiaru. Je to zmes mojich subjektívnych pocitov. Koniec koncov, keď sa jedná o pocity, tak objektívne hádam ani nemôžu byť, no nie? Je to len nejaký čas, čo som občas začala využívať nosič aj mimo domu a tak som si povedala, že dám na papier (akože na blog) svoje skúsenosti, pocity a zážitky. Porovnám rozdiely. Ale len z môjho pohľadu. Skúsenosť je neprenosná a tak sa aj tak ako mamička rozhodnete každá podľa seba a ako inak, svojho bábätka.:) Lebo mnohokrát sa vaše predstavy môžu od potrieb bábätka líšiť, ono si nakoniec povie samo. A to sa stalo aj mne.

Ešte keď som bola tehotná, tak sa ma na Instagrame niekto pýtal, či plánujem svoje bábo nosiť. Úprimne, nenapadlo ma to v tehotenstve ani raz. Svoju mamku som nosiť nikdy nevidela a kvôli mojej skolióze ma to ani nelákalo. Po pôrode sa nič nezmenilo, Leo bol super bábo, o ktorom som viac menej prvé dva mesiace ani nevedela, takže nutnosť nosenia u nás nebola. Ležali sme spolu v posteli aj na gauči, ale keď som ho položila do postieľky alebo kdekoľvek inde, tak spal tam, nemali sme "bábätko sa chce len nosiť".

Untitled
Untitled

Potom mi laktačná poradkyňa ukázala, ako sa viaže šatka a vážení, plná hormónov som sa pri tom pocite rozplakala. Bolo to dokonalé. Krásne, úžasné. Tak som vyskúšala elastickú šatku, bola som plná nadšenia, že Leo bude takto na mne extra spokojný a štastný. Lenže...nebol. Bolo mi to ozaj ľúto, viackrát som to skúšala, nič sa nezmenilo. Dôvodov môže byť viac, nejak hlboko sa v tom vŕtať nepotrebujem, ale vysvetľujem si to tak, že sme v prvom rade začali neskoro, v druhom rade bol júl a extrémne teplo aj keď sme v byte boli takmer nahí a tretia vec, že Leo nemal rád zavinovanie a už potreboval priestor. Takže šup pekne do kočiarika.

Niekedy okolo 4.mesiacov Leo zistil, že svet je extrémne zaujímavý, ale čo z toho, keď ležiac vo vaničke z neho nič nevidí. Ihneď ako sa zobudil, už mi v kočiari ležať ani za nič nechcel. Mnohokrát som sa teda v Stromovke prechádzala tak, že som ho držala v jednej ruke a druhou som tlačila kočiar. To som ozaj ľutovala, že nemám nosič. Tak sme si jeden zaobstarali.

Tu prichádza slávny príbeh o neskúsenej a naivnej blogerke, ktorá si dovolila svoje dieťa vložiť na pár minút do nosiča tvárou von, odfotila sa a hodila tú fotku na Instagram.:D Z reakcií, ktoré ma totálne vystresovali, vynervovali a rozplakali ale vznikol tento článok, ktorý sa radí medzi najčítanejšie na blogu. Ach, emócie hýbu svetom. No nič, k noseniu som dostala akýsi odpor, pretože som mala pocit, že jednoducho to asi ozaj nie je pre nás a vždy, keď som mala dieťa na sebe, tak bolo niečo nesprávne (k tomu sa ešte dostanem). A síce ma Instagram od nosenia odhovoril, zároveň som vďaka nemu našla nosič, v ktorom sa Leovi páči a mne sa dobre nosí. Ešteže ten svet nie je čiernobiely ako vnímanie niektorých mamičiek, čo píšu svoje múdrosti na diskusné fóra a Instagram. :D

A tak som skúsila (skoro) všetko. Kočiar, elastickú šatku a 2 nosiče. Aké sú podľa mňa rozdiely, výhody či nevýhody?

Untitled
Untitled

ELASTICKÁ ŠATKA

Píšem len o elastickej šatke, lebo pevnú som nikdy nemala. Ja mám doma tú od českej značky Minu BabyWrap a och, ten materiál a farby! Ťažko si vybrať. Aj cena je veeeeľmi friendly, takže ak by to s tým nosením náhodou nevyšlo, nebude to vyhodenie peňazí. 

Celkovo je elastická šatka za mňa skvelá vec, ktorú sa oplatí mať doma ešte pred pôrodom. Môžete si ňou totiž podviazať tehotenské bruško, takže vás nebude bolieť chrbát. Vďaka tomu že je tenká a vzdušná, je veľmi skladná a vy ju môžete mať nonstop so sebou, lebo sa zmestí úplne všade. Vďaka skvelému materiálu a jednofarebnosti je vkusná a môžete ju nosiť v lete iba s tielkom, alebo telo na telo s bábätkom. Nebudete sa v nej potiť a je veľmi pohodlná. V zime sa na ňu zas dobre vrství sveter. V tom vidím obroti hrubým pevným šatkám veľkú výhodu. Je vhodná pre novorodeniatka a malé deti do cca 9kg, ale mnohé mamičky už pri vyššej váhe prejdú radšej na nosič, takže je hlavne na prvý polrok s bábätkom. Bábätko je v šatke pekne zavinuté a natesno k vášmu telu, čo mu dodáva pocit bezpečia, zároveň mu môžete pekne zakryť hlavičku aby naňho vôbec nefúkalo a bolo maximálne chránené aj pred slnkom. 

Čo môže byť pre mnohých otrava, je fakt, že sa treba sa naučiť ju dobre viazať a uložiť do nej dieťatko. Ale netreba sa vzdávať, ak sa to nepodarí hneď na prvýkrát. Alebo druhý či piaty. Naučíte sa to. Ja si pri druhom bábätku vezmem MinuWrap už do pôrodnice a budem nosiť svoje bábo telo na telo. :)

Untitled
Untitled

NOSIČ

Poviem vám taký príbeh. Ako tehotná som vo vlaku stretla pani, ktorý mala svoje dieťa v nosiči. Pozerala som sa na ňu, obzerala ten nosič a nejak sme sa dali do reči. Hovorila mi, že nie je nosič ako nosič a to, čo sadne jednému, nemusí vyhovovať druhému. Vraj kým našla ten, čo jej vyhovuje, chvíľu to trvalo a že existuje nejaká požičovňa nosičov, kde si môžete rôzne druhy vyskúšať. Môj muž má zas kamaráta, ktorý sa mu posťažoval, že jeho žena už kúpila domov štvrtý nosič, lebo so žiadnym nie je spokojná. No paráda vravím si, veď nosič je drahá vec, neplánujem mať doma veci, čo nevyužívam. 

Ja som vyskúšala 2 nosiče. Prvý BabyBjorn ONE. Je to dosť populárny nosič, v zahraničí som málokedy videla iný, nosia ho aj celebrity ako Beyoncé či Shay Mitchell, napriek tomu, u nás nie je populárny, lebo jeho predchádzajúce verzie nie sú ergonomické. Tento vylepšený model schválila International Hip Dysplasia Institute, ale mamičky na Instagrame ma zaň totálne, sprepáčením, zje--li, lebo oni vedia, ako inak, lepšie. No nič. Ja ho stále pokladám za dobrý nosič, akurát je vhodný pre vyšších ľudí, alebo správnejšie, nie pre takých nízkych ľudí ako som ja. Takisto je na mňa trochu komplikovaný, pretože ho musím zapnúť 5x aby bolo všetko ready a na to som netrpezlivá nielen ja, ale hlavne Leo. Môj muž ho ale počas varenia nosí rád. :)

Vďaka Instagramu ma oslovila Broňa, ktorá šije nosiče pod značkou Go BimbiHovorím jej, že ale moja jediná fotka s nosičom rozpútala rozruch, a že si nie som istá, či Leo bude chcieť tvárou ku mne v nosiči byť, či náhodou nie je neskoro už začať s nosením atď...Tak či si je istá, že ho chce ozaj ponúknuť mne. Poviete si, sú to len internety, ale vo mne to zanechalo nejaký blok, že som sa bála chytiť nosič do ruky. Broňa si však bola si istá. Dohodli sme sa, že nosič najprv vyskúšam a ak nesadne, môžem vrátiť. Predsa len, nosič nie je lacná záležitosť. Mám 154cm a Broňa má len o pár cm viac. Začala vyrábať nosiče, pretože jej žiadny nesadol a dodnes šije každý nosič sama. Wow! A svojho syna (má inak 3 deti) začala aktívne nosiť až keď mal 8.mesiacov. Povedala som si, to je dosť argumentov a za vyskúšanie predsa nič nedám. Stále som si totiž uvedomovala, že mi nosič môže mnohokrát uľahčiť život. S veľkými nádejami ale malou dušičkou som si nosič po rozbalení nastavila (čo bolo jednoduchšie ako som čakala) a vložila doňho Lea (tiež jednoduchšie ako som čakala). Neplakal. Necukal sa. Bol v pohode. Bol v pohode aj po pol hodine. A ja som bola tiež v pohode, chrbát ma nebolel, nič ma netlačilo.


Untitled

Tak som najviac šťastná, že tento nosič vlastním. A dokonca si myslím, že Leo naňho musel dozrieť a vyrásť. Teraz už pekne vidí na svet aj keď je otočený tvárou ku mne. Nie je v ňom tak tesno ako v šatke, má voľné ruky a necíti sa stiesnene, preto mu podľa mňa nevadí. Veľmi jednoducho "oblieka", po prvotnom nastavení už potom stačí zapnúť 2 zapínatká (alebo 3, záleží, ktorý spôsob nosenia si zvolíte) a je to. Narozdiel od šatky sa nemusíte obávať, či je v nosiči dieťa uložené správne, pretože iná možnosť veľmi nie je. :D To za seba pociťujem ako obrovskú výhodu. Vybrať dieťa tiež nie je žiadna veda a je to vyslovene za 5 sekúnd, pri šatke to trvá o čosi dlhšie.

Tento nosič využívam každý deň doma, pretože Leo začal mať enormnú potrebu telesného kontaktu od svojich 4 mesiacov. A keď idem na skok do potravín, dole po balíček od kuriéra alebo na poštu, tak ho nosím aj vonku. Je ozaj super, výborne mi sedí a fakt sa teším, že ma naň Broňa prehovorila, lebo sama som už nemala v pláne žiadny nosič skúšať.


Untitled
Untitled

KOČIAR

Schválne som si nechala kapitolu "kočiar" na záver, lebo napriek všetkému, kočiar je mojim absolútnym favoritom. :D Aj keď beriem, že existujú domácnosti, ktoré dokážu fungovať bez kočiara (a tým zároveň ušetria nemalé peniaze, keďže ako vieme, kočiar je pri detskej výbave veľkou položkou), ja si to neviem predstaviť. Kočiar totiž nie je len miestom pre dieťa. Je to vaša najväčšia "neverfull" kabelka. Ja odkedy chodím skoro všade s kočiarom, prestala som nosiť kabelky, lebo všetko dám do kočiara. Od množstva balzamov na pery a rúžov, peňaženky a pod., aj foťák, bundu, pršíplášť, samozrejme hračky a veci na prebaľovanie, až po nákup z potravín či balíčkov z pošty. Neviem si predstaviť, ako by som toto všetko nosila pri sebe s nosičom. Minule som išla na nákup drogérie s nosičom a keď som sa vracala domov, ťahala som jazyk po zemi. Ako keď som bola tehotná. Dieťa na hrudi, ťažký nákup v ruke, ešteže som stretla susedu, čo mi otvorila dvere. :D Ale ktovie, možno je to len o zvyku. Ja som si však už zvykla na svoj malý pojazdný ostrov. Najnovšie sme už vymenili vaničku za športovú verziu, takže Leo vidí okolie a je veľmi spokojný. :)

Untitled
Untitled

Na druhej strane, čo si budeme hovoriť, niekedy je to s kočiarom náročné. Cesta MHD napríklad. Treba stále čakať na nízkopodlažnú eletričku, cesta metrom a ich výťahmi nie je veru príjemná. Takisto sú miesta, kde sa s kočíkom nedostanete. Proste schody. Takto som si napríklad nemohla ísť kúpiť strúhadlo do obchodu na Letnej a takisto minule kávu do jednej kaviarne. Ale s tým človek tak nejak počíta, a ja sa vždy snažím vyberať miesta, kde je to bezbariérové. Človek si časom nájde tie svoje obchody, kaviarne a trasy. :)

Ešte pre info, ja mám kočiarik portugalskej značky Bébécar, model iTop Natura a som s ním nadmieru spokojná. Nielenže som nikoho s podobným kočíkom ešte nevidela, ale výborne sa skladá, je úzky, ale miesta vo vaničke je dosť, ľahko sa ovláda, má veľký úložný priestor a dá sa naň pripojiť aj autosedačka. Pre druhé bábo iný kočík ani hľadať nebudem, tento mi veľmi vyhovuje. :)

Dajte mi vedieť, čo najviac pri svojich deťoch využívate vy! :)

You Might Also Like

1 komentárov

  1. Kociar je kociar a bodka. Manduca u nas bola topka. Elasticka satka od mesiaca po nejakych 7kg.
    Kazdemu podla chuti 😀😀😀
    Dcera by sa len nosila od narodenia, syn to absolutne nevyzadoval 😉
    Ale uz aj on je rad v manduci, teda nie na dlho, ale dokaze v nej zaspat....kym sa hybem....
    Dcera 5r.,syn 1,5r.
    Pozdravujeme z Nemecka 😘😘😘

    OdpovedaťOdstrániť

Find me on Facebook