V Prahe nám na tretiu adventnú nedeľu nasnežilo! Pre mňa celkom nečakane, ráno bolo krásne, tak sme sa s Macom dohodli, že pôjdeme fotiť. A presne vtedy začal z oblohy padať sneh. Priznám sa, dvakrát ma to nepotešilo, veď som sa prichystala a teraz to takto zmarí moje plány? Maco však stál za tým, aby sme to aspoň vyskúšali a toto je výsledok. Príliš som neverila, že by to za takých svetelných podmienok a vločiek o veľkosti fazule mohlo dopadnúť dobre, ale Maco je čarodejník! :) Tak sa teším, že vám môžem ukázať tieto mestské, vianočne naladené fotky.
Tak si tu sedím, s notebookom na kolenách a premýšľam, o čom vám dnes napíšem. Asi to nebude nič špeciálne, musím totiž ešte ponatierať lišty. Mám však v hlave niečo, s čím by som sa vám rada zdôverila, ale ešte nie teraz. Na to musím mať náladu, aby som našla správne slová. Viem, že odkedy som s Macom, píšem vám menej úvah o živote, na ktoré bolo moje single obdobie veľmi pestré. Holt, človek sa učí a dnes by ma už niektoré veci určite nerozhodili tak, ako kedysi. Ale dnes sa o tom nebudeme baviť. :)
V týchto dňoch často myslím na svojich kamarátov. Tých, ktorí boli súčasťou môjho života v Prahe a zrazu sa rozpŕchli. Tak nejako prirodzene sme všetci vstúpili do novej kapitoly našich životov. Do Prahy sme prišli, niekto na dlhší, niekto na kratší čas, nájsť šťastie, sami seba....A viete čo? To šťastie sme našli. Jeden v druhom. Keď sme boli všetci spolu, prepojení, na dennej báze. Boli sme si rodinou, oporou, radosťou aj útechou. A niežeby to tak teraz nebolo. Len už nie sme na jednom mieste. Ja viem, že som o tom už písala, ale raz za čas to na mňa príde. A práve teraz, keď musím ísť do konca decembra po zvyšné veci do nášho bytu na Slezskej, sa mi vracajú spomienky. Ten byt idú totiž rekonštruovať a tak navždy zmení svoju podob. Na jednej strane je mi smutno, na strane druhej ma tak nejak teší fakt, že so Sindiným odchodom sa tak nejak navždy uzavrie táto etapa.
Wuaaa, ani neviete akú mám radosť, že vám môžem ukázať svoj nanosenejší jesenný outfit. Naozaj, mala som ho na sebe s menšími obmenami už asi 15x. Čo je trošku smiešne, ale berte do úvahy, že mám ešte polovicu oblečenia v krabiciach a k druhej mám obmedzený prístup, lebo náš byt momentálne pripomína pevnosť Boyard. Brúsime a lakujeme parkety, ešte budeme maľovať. Je to náročné, ale cítim vaše pochopenie. Takže keď sa mi nechce nič vymýšľať, siahnem jednoducho po tomto looku a hotovo.
Stále hovorím, že ak po niečom veľmi túžite, tak si to k vám cestu nájde. Veď som si tak našla muža, hahaha. Jednoducho, verím v silu myšlienky a potvrdilo sa mi to už viackrát. Na úplných banalitách ako aj na dôležitých veciach / situáciách.
Posledné dni babieho leta som si poriadne užila. Cez víkend sme sa kompletne presťahovali do nového bytu, čiže makačka ako má byť, ale začiatok týždňa som chcela stráviť aj vonku, krabice-nekrabice. Ja neviem, či to tak máte aj vy, ale keď je vonku krásne, mne je normálne ľúto sedieť doma. Mám pocit, že mrhám časom, pekným dňom, ktorý sa už nebude opakovať. Preto ma vždy trápilo sedieť na jar a v lete v kancelárii, kde človek nemohol ani okno otvoriť....Našťastie mám momentálne prácu, ktorá ma baví a zároveň mi umožňuje narábať so svojim časom tak, ako uznám sama za vhodné.
Využila som teda posledné vysoké teploty a slnečné lúče a nafotila vám tento outfit! Hej, nemala som práve good hair day, ale veď to sa stáva, a ešte sa k tomu dostanem...Sukňu som si kúpila v zľavách v H&M a som z nej absolútne nadšená! Aby bolo jasné, obchodom sa vyhýbam, ale mala som zdvihnutý tlak a potrebovala som si zlepšiť náladu (ja viem, najhorší moment na nakupovanie). Keď som túto sukňu chytila do ruky v preplnenom štendri, bála som sa, že tam ostali už len samé veľkosti 40 a vyššie, ale na moje prekvapenie som našla aj 36! Teplá mrkvová farba a akoby velvet materiál pôsobia veľmi jesenne, takže túto sukňu využijem vo veľkom aj v chladnejšom počasí (keď sme pri tom, beriem ju večer von aj dnes). Pokiaľ ju nepošpiním, ako sa mi podarilo hneď prvý deň, ale vidíte ten fľak na fotkách? Ja nie, čiže no problemo. Baví ma hlavne so svetlomodrou farbou či denimom, preto som zvolila svoju obľúbenú košelu zo sekáča. Pravdou je aj to, že bola jediná, ktorú som v krabiciach našla.
Zato keby ste ma videli ako som hľadala tieto sandálky! Sú moje svadobné a veľmi som vám ich chcela ukázať aj v normálnom outfite. Balila som ich medzi poslednými a tak som si myslela, že nebude ťažké ich nájsť. Lenže, bola som presvedčená o tom, že som ich dala do čiernej krabice, takže som všade v kartónových krabiciach (máme ich teraz už iba cca 30 - krabice s knihami) hľadala čiernu krabicu od topánok. Po pol hodine hľadania som ich našla. V ružovej krabici. Asi preto tu mám tak blbé vlasy, spotila som sa ako kôň. :D
Počas fotenia sa nám stala aj vtipná príhoda. Išiel okolo náš nový sused, s ktorým sme sa cez víkend pri sťahovaní stretli pri výťahu niekoľkokrát. Tak som sa pozdravila, veď slušnosť káže, ale on sa na mňa pozeral ako na zjav, pretože ma nespoznal. :D Akože chápem, predsa len tepláky a no make-up versus tento outfit sú trošku rozdielne. Ale nech si zvyká, budem teraz v susedstve fotiť častejšie!
Dnes mám pre vás veľmi pohodlný outfit. Obľúbila som si ho až tak, že som ho mala dva dni po sebe, ale nevadí, veď keby som vám to nepovedala, ani o tom neviete :D. A ide víkend, tak sa to hodí, možno ako inšpirácia do babieho leta :).
Ešte predtým, ako začnem spracovávať články z Barcelony, ukážem vám tento outfit ako teaser. A tiež vám pri tejto príležitosti chcem poďakovať za úžasné reakcie a komentáre pod posledné príspevky! Vedela som, že vás svadobné témy budú baviť, ale vaše ohlasy sú tak skvelé a som za ne veľmi vďačná. Všetky si čítam s radosťou, pretože predsa len, otvorila som vám veľkú časť svojho života a baví ma vidieť aj spätnú väzbu :).
S názvom tohto postu nie som príliš kreatívna, ale lepšie takto ako nasilu vymýšľať. Či? Tento týždeň bol pracovne pomerne náročný, bola som v Paríži na najväčšom veľtrhu látok Premiére Vision a bola to taká nálož (v pozitívnom slova zmysle), že dnes by mi padlo vhod len tak ležať a nič nerobiť. Ale nedá sa. Tento článok som chcela dať pôvodne von už cez týždeň, myslela som, že ich stihnem upraviť skô. Nakoniec som ich spracovávala na letisku čakajúc na lietadlo do Prahy.
A keď sme už pri tom letisku, poviem vám vtipnú príhodu. Mala som hroznú chuť na cappuccino s akýmkoľvek rastlinným mliekom. Nemala som ho celé 4 dni a myslela som si, že na letisku ho nájdem, pretože turisti sú turisti a kde je dopyt, tam by mala byť ponuka. Lenže, našla som iba Paul, a Francúzi poznajú asi iba kravské mlieko (smotanu, maslo a syry), tak som sa (opäť) musela uspokojiť s espressom. Dosť ma bolela hlava, tak si vravím, som zo Slovenska, na toto som zvyknutá, tak sa cez to nejak prenesiem. Naštvaná som si chcela sadnúť, ale všetky stoly boli obsadené, preto som sa s tým smiešnym "preskom" musela presunúť na klasické letiskové sedadlo, odkiaľ som na všetky tie plné stoly v Paul mala pekný výhľad. Vedľa mňa sedel pán do 38 rokov, celkom sympatický, taký nižší Bruce Willis (to by sa tešil, ale dosť som mu prilepšila týmto prirovnaním). Všimla som si ho až keď mi milo povedal "Bless you", po tom, čo som si kýchla. Ochutnala som to presso a zistila som, že som si nevzala cukor (z ktorého sa mi vyhodila afta, no káva bez mlieka, to nie je pre mňa, tak to zachráni aspoň ten cukor). Usúdila, že pán vedľa mňa je na pohľad slušný a vyzerá dôveryhodne (veď Bruce Willis), tak som ho poprosila, nech mi na 30 sekúnd postráži kufor. Keď som sa vracala na miesto, usmieval sa na mňa a dokonca na mňa žmurkol! Hovorím si, ok, divné, ale som mladá, on už o niečo menej, tak nech si požmurká. O chvíľu na to došla z toalety jeho manželka.
To som už (vo svojom vnútri) krútila hlavou. Sadli si do Paula na bagetku a keď odchádzali, žena išla dopredu, Bruce počkal kým zabočí a opäť sa usmial, žmurkol a pozdravil. Neviem presne v ktorom poradí. A to už ma trochu rozhodilo, že veď ja ešte vidím na jeho ženu a on tu so mnou flirtuje? Určite som nebola prvá (a už vôbec nie posledná), ale to, že to robil viac menej pred svojom manželkou, bolo strašne blbé. Táto príhoda vlastne nie je vôbec vtipná. Nie som ja žiadny moralista aby som tu kázala, čo sa smie a čo nie, len si myslím, že ak už niekde nie je láska, mala by byť aspoň úcta.
My sa s Macom momentálne snažíme zosúladiť vo fotení outfitov. On má ako kreatívec svoju predstavu a ja svoju. Keďže Sindy odišla, je fotenie už iba na ňom, inak sa tento blog rozpadne :D. Myslím, že sme na dobrej ceste, lebo tieto fotky ma bavia, tak uvidíme, ako nám to vo fotení pôjde ďalej a hlavne v zime, keď je doba pre blogerov náročnejšia. Čo myslíte, môže byť?
Mám pre vás momentálne pripravených niekoľko článkov, tie svadobné budem miešať s outfitovými, kozmetickými a weekly postami, aby ste sa s tej svadby nezbláznili :D. Takisto sa teším do nášho nového bytu, kde budem mať priestor na nahrávanie videí! A na to sa fakt veľmi teším, lebo mám toľko nápadov a myšlienok, ktoré vám chcem zdeliť :).
Hlásim sa po svadobnej pauze! Vážení, bola to makačka a bolo to krásne! Ale o tom vám napíšem v špeciálnych postoch :). Teraz vám ukážem tento farebný outfit post, ktorý vznikol úplne náhodne, keď sme išli s (vtedy ešte budúcimi) svokrovcami na večeru. Jeho nenútenú farebnosť a pohodlnosť som si obľúbila natoľko, že som si outfit musela obliecť ešte raz. Ono sa mi to stáva pomerne často, jednoducho keď si niečo obľúbim, tak to nosím a basta.
Sukňu som kúpila v New Yorku a samú ma prekvapilo, ako rada ju nosím. Predsa len, je to limetková minisukňa. Tričko odniekadiaľ vyhrabala Macova mamka a veľkostne je akurát pre mňa, z čoho sa teším, lebo tmavomodrá s limetkovou tvoria tutti-frutti kombo. K tomu tyrkysové a červené doplnky a ide sa! Chápem, že je tých farieb viac ako ste u mňa zvyknutý, ale je to recept na dobrú náladu, obzvlášť, ak tie farby takto spolu dobre ladia.
Takto som sa teda vybrala so Sindy na vínko na Jiřího z Poděbrad. Lúčili sme sa s našim milovaným neighbourhoodom. Niežeby som tam už nemala v pláne niekedy ísť, ale už nikdy to nebude rovnaké. Sindy odchádza z Prahy, ja som vydatá pani (hahahaha) a jedna kapitola našich životov sa končí. Nechcem tu byť sentimentálna, to si nechávam na doma, ale je mi tak zvláštne smutno. Keď ja sa niekedy viažem na minulosť a dobré časy. Pritom teraz sú rovnako dobré, možno ešte lepšie! Len nerada dávam zbohom. Nikomu a ničomu. S výnimkou nefunkčných vecí a nefunkčných vzťahov, samozrejme. Lenže na tento prípad sa výnimka absolútne nevzťahuje a tak miestami povzdychujem a keď to na mňa príde, utriem aj pár sĺz. Praha bez Sindy je niečo, čo si zatiaľ neviem predstaviť. Na druhej strane, tak ako mňa aj mnoho ľudí z partie dotiahla do Prahy, je viac ako možné, že nás dotiahne aj na Bali. Čiže vyhliadky sú prudko pozitívne všakže.
Ten sentiment a zmena k jeseni patria. My sa s Macom budeme sťahovať. Kúpim si mintové kreslo vedľa ktorého si postavím stolík a naňho položím čaj a raz za čas pohár vína. Zapálim sviečku a zapnem Damiena Ricea a budem povzdychovať. Pretože to robím každý rok na jeseň. Ale teraz, ešte tých pár dní leta si užijem. So Sindy, s Macom, vonku na záhrade.
Dnes budem rýchla, pretože inak sa nedá. Svadba sa nezadržitelne blíži a nám chýba kopec vecí (podľa mňa). Maco mi odporučil blog teraz neriešiť vôbec, ale mne to nedá vás úplne zanedbať. Navyše v tom svadobnom šialenstve mi príde fajn povenovať sa aj niečomu inému.
Premýšľala som, o čom vám dnes napíšem a tak
nadviažem na udalosti posledných dní a fotku, ktorú som včera hodila do
éteru. Pre nás dievčatá je veľmi ťažké prijať samé seba. Je jedno, koľko máme
rokov, stále niečo riešime. Pre mňa boli dlhé roky najväčším problémom moje
kotníky. Boli hrubšie, sú hrubšie a holt, aj keď sa na hlavu postavím,
budú proste hrubšie. Avšak, musím povedať, že odkedy som prešla na veganskú
stravu, pár kíl schudla a odvodnila som sa, kotníky sa výrazne ztenšili
a ja si dávam s radosťou aj krátke sukne. S radosťou, chápete?
Pri pohľade na svoje nohy si poviem, že vyzerajú VÝBORNE. Je to pre vás možno
nepochopiteľné, ale ja ten rozdiel vidím a som zaň vďačná, lebo viem,
v akom stave boli kedysi. V tomto prípade sa nemôžem porovnávať
s dievčatami, ktoré majú lýtka a kotníky o obvode môjho
predlaktia a zápästia. Môžem, ba priam musím, sa porovnávať jedine sama so
sebou. Zrazu je ten pohľad na samú seba diametrálne odlišný.
Keď sme sa s Macom spoznali, vyzerala som odlišne.
Dnes, keď si občas pozrieme staré fotky, sa mi Maco smeje, že som mala (nielen)
líca ako balón :D. Je to pravda, viem o tom. A keď sa pozriem na tie
fotky, viem, kam sa NECHCEM dostať. Nebudem tu nejak vyzdvihovať
a ospevovať veganskú stravu, ale u mňa je to práve to, čo mi vyhovuje
najviac a vďaka čomu sa mi bez odriekania zmenila postava, pokožka aj
tvár. O tom, že mám viac energie, niekedy inokedy. Ide o to, že každý
si musí nájsť svoju cestu a to, čo mu vyhovuje najviac.
Sústreďte sa v prvom rade sami na seba. Sledujte, ako sa
cítite. S nikým iným ako sami so sebou sa neporovnávajte, je to zbytočné. Kedysi
som skúsila Dukanovu diétu, kde sa v prvých týždňoch nemôže konzumovať
ovocie. Neschudla som ani gram. Až keď som doplnila stravu o ovocie,
začala som chudnúť. Ale verím, že miliónom ľuďom táto úprava stravy pomohla,
akurát nebola pre mňa.
Minulý rok som sa celkom prirodzene dostala do štádia, keď
som bola sama prekvapená, ako sa mi podarilo vyformovať sa. Najprv som schudla
a celá namotivovaná som začala 2x denne cvičiť. Bolo to vidieť, akoby nie.
Tento rok som mala v pláne prekonať leto 2016. Obzvlášť silným motivačným
faktorom mala byť svadba. Ako vieme, 70-80% úspechu je v strave. Ale keďže
ja som dionýzovský typ, ktorý si veľmi rád užíva a dopraje, diétku som
vždy odsúvala. Nemám rada keď sú veci nasilu. Teraz mám menej ako mesiac do
svadby a už si s tým hlavu nelámem. Ok, nie je to to, čo minulý rok,
ale je to stokrát lepšie ako pred 3-4 rokmi. Odkedy som na veganskej strave,
viem, že aj keď si dám nejaký ten koláčik či čipsy, nijako výrazne sa to na mne
neodrazí. Akože, že si to smiem dovoliť, a keď to, nedajbože preženiem, tak
to vycvičím. A niečo pocvičím každý deň. Neprežieram sa, ale ani si
neodopieram. A keď mám chuť, po nejakom krátkom boji samej so sebou si
nakoniec dám. Ďalšia vec je, že sa poznám a viem, že mi stačí trošku
detoxovať týždeň pred svadbou a s výsledkom budem spokojná. Uf,
ešteže mám zatiaľ rýchly metabolizmus. Ktovie, ako by to bolo, keby som sa
vydávala v 35-ke.
Ako som spomínala, (už) nemám z ničoho výčitky, pretože
raz mi jedna kamarátka povedala, že sa priberá len z jedla, ktoré si
vyčítaš. Evidentne to je naozaj tak! :D Dodržiavam istú rovnováhu. Vtipné je,
že v časoch, keď som počítala kalórie, som neschudla natrvalo a ani svojich
predstáv (ako to, že nechudnem, keď vlastne poriadne nejem?) a hlavne som
bola strašne nervózna z toho, že som na niečo “mala chuť“. Išla som sama
proti svojmu telu. Som strašne rada, že som našla to, čo mi vyhovuje nielen po
fyzickej ale aj mentálnej stránke.
Som spokojná a šťastná. Viem, že keby som nebola, tak
si ten lepok aj langoš odopriem, pretože neznášam, keď sa cítim “veľká“
a určite by som vám neukázala fotky v plavkách. Samozrejme, mám sa
kam posúvať a klamala by som, keby som tvrdila, že sa nechcem dopracovať
k pevnejšiemu zadku a viac vyrysovaným rukám. I´m on my way. Pekne,
pomaly, prirodzene. Viem, že všetko mám iba vo svojich rukách (a hlave!) a tiež
viem, že keby som tak veľmi chcela, už tam som. Ale mne je zatiaľ veľmi dobre
aj teraz, pretože viem, že akou cestou som si prešla a tiež, akou chcem
ďalej pokračovať.
Myslím si o sebe, že som pomerne dosť zodpovedný človek, ale občas sa prichytím pri tom, že mnoho vecí odkladám na poslednú chvíľu. Je to všetko otázka priorít a teda viem byť aj poriadna kráľovná prokrastinácie. Momentálne mám na jeden deň vždy naplánovaných niekoľko vecí, takže sa od rána nezastavím a o prokrastinácii nemôže byť ani reč, ale je prirodzené, že odkladám to, na čo nemám chuť a venujem sa tomu, čo ma baví. A to sú teraz DIY svadobné dekorácie a vybavovanie nášho sweet baru. K odpisovaniu mailov som sa musela doslova donútiť, k tomuto článku ma dokopala budúca svokra a keď stihnem aj nejaký ten work-out, beriem to ako odmenu. Ale je to moja "chyba", lebo čo sa týka svadby, mala som stále pocit, že "času ešte dosť..." a ono ups, za mesiac sa vydávam.
Dnes som úplne vyšťavená, takže odomňa nič extra nečakajte. Konečne sme sa dopracovali k našim svadobným pozvánkam. Celý deň som ich dávala dokopy, balila, vypisovala adresy a pod. Ono sa to nezdá, je to kopec práce! Všetko, od návrhu až po balenie (s výnimkou tlače, samozrejme) sme si robili sami, takže to dalo zabrať. Aj som ich pekne nafotila, tak ak budete mať záujem, môžem vám ich ukázať, keď prídu poštou všetkým pozvaným, ktorí sledujú blog.
Tak, a teraz už k fotkám. Predstavujem vám (veľkolepé intro, však? :D) víkendový outfit z minulého týždňa, keď sme boli s dievčatami v ZOO. Až tam som zistila že môj outfit pekne ladí s prostredím, čo úplne dokonale uvidíte v ďalšom poste. Tento vzorovaný cardigan mám už od Vianoc ale na blogu je prvýkrát až teraz. Upozornila ma na to mamka, keď sa ma pýtala, či ho vôbec nosím, pretože ona má ten istý a nevie si ho vynachváliť. Takže áno mami, nosím ho, ale je to skôr jesenný folk kúsok, ktorý sedí práve s klobúkmi a denimom. Akurát počasie je v poslednom čase také všelijaké, takže sa výborne hodil. Nielen cardigan, ale aj ten klobúk a denim.
Nejako podobne ma uvidíte aj na Pohode! Chystám sa tam po niekoľkých rokoch, druhýkrát v živote. V piatok o 14.00 budem mať v ZOOT stane workshop, kde si z tričiek budete môcť vyrobiť nové kúsky, tak určite príďte! Budeme tam aj s Macom a už sa na vás tešíme :). Môžete mi dať aj nejaké tipy, ako prežiť na festivale! Zatiaľ sa majte krásne!
Tak, a teraz už k fotkám. Predstavujem vám (veľkolepé intro, však? :D) víkendový outfit z minulého týždňa, keď sme boli s dievčatami v ZOO. Až tam som zistila že môj outfit pekne ladí s prostredím, čo úplne dokonale uvidíte v ďalšom poste. Tento vzorovaný cardigan mám už od Vianoc ale na blogu je prvýkrát až teraz. Upozornila ma na to mamka, keď sa ma pýtala, či ho vôbec nosím, pretože ona má ten istý a nevie si ho vynachváliť. Takže áno mami, nosím ho, ale je to skôr jesenný folk kúsok, ktorý sedí práve s klobúkmi a denimom. Akurát počasie je v poslednom čase také všelijaké, takže sa výborne hodil. Nielen cardigan, ale aj ten klobúk a denim.
Nejako podobne ma uvidíte aj na Pohode! Chystám sa tam po niekoľkých rokoch, druhýkrát v živote. V piatok o 14.00 budem mať v ZOOT stane workshop, kde si z tričiek budete môcť vyrobiť nové kúsky, tak určite príďte! Budeme tam aj s Macom a už sa na vás tešíme :). Môžete mi dať aj nejaké tipy, ako prežiť na festivale! Zatiaľ sa majte krásne!
Dnes sa trochu ponáhľam. Myslela som si, že cez víkend toho pripravím na blog požehnane, ale počasie je krásne a tak som počítač bez váhania vymenila za pobyt pri vode. Zachvíľku zas odchádzame do ZOO, takže mám na napísanie článku tak cca 10 minút.
S radosťou vám teraz ukážem tieto fotky z Košíc! Joj, keď sa na nich tak pozerám, hneď by som šla domov. Leto v Košiciach milujem, sedenie na teraskách, zmrzlina, ráno doma s raňajkami, mamkou a Sebankom....to je proste šťastie. Tak verím, že sa mi čoskoro podarí do Košíc dostať. Tieto fotky vznikli pri mojej poslednej návšteve. Veľmi ma potešilo, keď mi napísal Tomáš, že by sme spolu mohli niečo nafotiť. Hneď som súhlasila, doma ma totiž fotí iba mamka a na zmenu som bola zvedavá :). Fotenie vyšlo akurát tak, že sme obaja prišli od kaderníka / kaderníčky :D. Ja od svojej šikovnej Mišky (rada vám dám na ňu kontakt!), avšak, hrozne fúkalo (VKV, kto pozná, vie, o čom hovorím) a tak moje pekné vlasy vydržali asi 5 minút, kým som došla na zastávku, ale čo sa dá robiť však. Pred fotením som ešte zašla na mexickú bagetu do bagetérie, pretože som na ňu mala hroznú chuť, veď ako stredoškoláčka som ju jedla aj 2x týždenne. Bola som zhrozená zo služieb, okrem toho, že z mexickej zmesy som dostala do bagety asi za jednu čajovú lyžičku (za druhú som si už priplatila), tak slečny za pultom boli k študentom predomnou veľmi nepríjemné, vyslovene sa nevedeli správať. U nás evidentne neplatí "môj zákazník - môj pán".
Následne som sa však už stretla s Tomášom a išli sme fotiť! Obliekla som si outfit, ktorý som vám chcela ukázať už dlho. Patrí medzi moje "istotky", keď neviem, čo vymyslieť, táto kombinácia limetkovej sukne, trička s potlačou Star Wars a bielych Stan Smith ma nesklame. Cítim sa v nej super a pohodlne.
Teraz už musím bežať, ale dajte mi vedieť, aký outfit nosíte v krízových dňoch vy. Čo je vaša istotka?
Presne dnes pred 8. rokmi som si založila tento blog! Áno, je to tak, blog má dnes narodeniny :). Na tento deň si spomínam celkom jasne, bolo horúco, rovnako ako dnes a ja som sa odhodlala k niečomu, čo mi kompletne zmenilo život. K lepšiemu :). A pri zakladaní som si určite nemyslela, že ma blogovanie bude baviť tak dlho. Veď osemročné dieťa je už v 3.ročníku základnej školy, tak to je fakt dosť, nie? :D Minulý rok som narodeniny blogu neoslávila, nemala som chuť, nemám rada číslo 7 a tiež som nemala pocit, že je čo oslavovať. Ale svoj blogový príhovor si nechám na neskôr.
Dnes je to našťastie inak, mám pocit, že som sa v blogovaní posunula, do inej roviny a tak celkovo. Bohužiaľ, ako to už v dospeláckom svete býva, nemám na dnes prichystané nič špeciálne, celkom sa teším, že som sa po 11 dňoch konečne dostala k blogu. Začala som stážovať v reklamnej agentúre a niekedy je náročné skĺbiť všetko dohromady. To však všetci dobre poznáme :).
Ale, môžem vám povedať, že veľký narodeninový post ešte príde a môžete sa tešiť na krásnu SÚŤAŽ / GIVEAWAY a samozrejme aj nejaké tie birthday fotky :).
Dnes vám s radosťou ukážem tento outfit, ktorý sme s Macom nafotili na jeho nový objektív. Z tejto "hračky" mám veru radosť aj ja, ešte ho presvedčiť, aby ju na mne skúšal častejšie :D. Červená je inak moja farba, cítim sa v nej veľmi dobre a tieto šaty milujem aj po roku od ich zadováženia :). Musím si ale dávať pozor, aby som nakoniec neskončila s armádou červených šiat. Ono to podvedomie nejako funguje a keďže teraz pozeráme The Handsmaid´s Tale (odporúčam!), tak sa to môže ľahko stať.
Odkedy som zverejnila pár fotiek tohoto looku, nonstop sa ma pýtate, ako som si uviazala turban. Dokonca ste si mnohí mysleli, že je to komplet hotový turban, ale nie moji milí, je to obyčajná bavlnená šatka. A jej uviazanie je viac ako jednoduché, verte mi! Tajomstvo spočíva v jej veľkosti a materiále. Je dosť veľká, štvorcová a hlavne, bavlnená. Je to dôležité preto, pretože narozdiel od saténových šatiek po vlasoch nekĺže a vydrží na mieste celý deň :). Šatku prehnem napoly do trojuholníka a potom ju zložím do plochého "hada" o šírke cca 6-7 cm. A potom ju rovnomerne omotám okolo hlavy, vpredu spravím uzlík a konce zastrčím tak, aby mi nehompálali nad hlavou. Naozaj nič komplikované, len musíte prísť na správny systém! Ak by ste chceli konkrétne tú istú šatku, čo mám ja (je fakt krásna a neskutočne ma baví), tak ju teraz nájdete v Tchibe.
P.S: Nie je leto skvelé? Bez make-upu (obočie nerátam) sa cítim krajšia ako s ním a všetko je veselšie lepšie. Keby som sa takto cítila stále :).
Veľmi som sa tešila až vám ukážem tieto fotky, pretože sú podľa mňa najvydarenejšie za poslednú dobu a ja z nich mám veľkú radosť. Pritom vznikli veľmi spontánne, keď sme natáčali v svadobnom salóne a Sindy sa ma spýtala, či ma nemá aj pofotiť, keď už je tu všetka foto výbava. Nemala som to v pláne, veď vidíte, že ani kabelku nemám (pretože všetko som mala nabalené v Kankene a druhom ruksaku) ale vravím si, prečo nie :). Ach keby boli takéto rýchle a vydarené všetky fotenia! Farebne som ich upravila v iPhone7, vidíte v nich nejaký rozdiel? :)
A ako som vám písala v minulom poste, sú tu opäť pásiky. Myslím, že vyniknú najlepšie v kombinácii s inými vzormi. Aspoň mne sa tak páčia úplne najviac. V tomto outfite mám na sebe až 4 vzory, ale nepríde mi to nijak rušivé, naopak, dobre spolu ladia, tak sa netreba vždy striktne držať pravidiel :). Culottky mi v USA našla a kúpila moja budúca svokra a úplne ich zbožňujem! Tento kúsok je fakt "JA" a cítim sa v nich skvele. Bundičku mám naopak v skrini už dlho a veľmi som po nej túžila. Hoci sa mi páči, nenosím ju až tak často, ale už som si povedala, že to zmením, tak je tu. Ale nebudem sa už viac vypisovať o outfite, lebo vám chcem napísať niečo iné.
Viete, za pár mesiacov (2,5 mesiaca) máme s Macom svadbu. Obdivujem všetky nevesty, ktoré sú vysmiate a úplne v pohode, lebo to ja nie som. Teda je to taká sínusoida. Keď doma vyrábam DIY dekorácie, svieti slniečko a čvirikajú vtáčiky a mne v hlave hrá táto pesnička, tak áno, vtedy je všetko krásne a ja som v pohode, ale ak by som písala Svadobný denník ako Linda, tak včera by vyzeral asi takto:
Milý denník, mám pocit, že všetky nevesty, ktoré tvrdia, že si svadobné prípravy nonstop užívajú, klamú. Nie je predsa možné, aby to na nich v tom množstve povinností a áno, aj stresu, aspoň raz nepadlo. My napríklad ešte stále nemáme oddávajúceho. Riešim to od februára. Od februára!!!! To by si neveril, aký problém je nájsť kňaza, ktorý nás zosobáši mimo kostola, pod tým veľkým stromom, ktorý je ako vystrihnutý z mojich svadobných predstáv. Ono by si si myslel, že mať svadbu v lete je predsa normálne, veď leto je svadieb čas, ale pozor, aj dovoleniek. Takže aj farári idú na dovolenky a kvôli vašej svadbe dva týždne pri mori, celkom logicky, nevymenia. Ani ja by som nevymenila, takže chápem, akceptujem.
Dostala som mnoho tipov od známych, že "tento kňaz je super, zavolaj mu". Väčšinou to však boli presne tí, ktorým som už dávno volala a nemajú čas alebo sú v ten deň mimo ČR. Boli to kňazi z rôznych cirkví, všetko kresťanstvo, samozrejme. Obaja oficiálne patríme pod rímskokatolickú cirkev, ale netrváme striktne na ich obrade, veď Boh je len jeden. Viem, k vierovyznanie a politika sú témy, ktoré by sa nemali rozoberať a je to každého osobná vec, ale ja to tu napíšem, veď nemám čo skrývať. Konečne som sa dopracovala k farárovi, ktorý by v našu sobotu mohol byť v ČR a nemal problém nás oddať pod tým stromom. Veľmi sympatický a ľudský pán, fakt sa mi páčil a povedala som si, že konečne niekto! Lenže! Je to rímskokatolický farár a on ako človek je super, ale bohužiaľ, ako zistil, keďže sme obaja pokrstení, nemôže nás oddať mimo kostola. Proste nemôže, viaže ho prísaha, nejde to. Vraj jediná výnimka je, ak jeden umiera na lôžku, inak nič. To dúfam, nebude náš prípad, však. Tak sme sa včera snažili prísť na nejaké riešenie. Že by sme pod tým stromom mali obrad civilný a neskôr prišli na rýchly obrad do kostola. Lenže matrika miesta, kde sa berieme, má v našu sobotu dovolenku, takže "to nepůjde". Ako som zistila, najprv si budúci manželia majú overiť kedy má ich matrika svadobné soboty, ale my sme to nezisťovali, pretože sme chceli a aj chceme cirkevný sobáš a toto bola už len snaha o nejaké riešenie.
Aby si vedel, milý denník, chceme si dať s Macom sľub pred Bohom, lebo obaja v neho veríme (v Boha, nie v jednu z cirkví). Do kostola ale nechodíme, preto by bolo maximálne pokrytecké brať sa v kostole, no nie? Navyše, ja mám svoju vysnívanú svadbu, miesto, kde si s Macom povieme áno a nie, nechcem a nebudem uberať zo svojich nárokov, veď sa vydávam iba raz v živote. A navyše, Boh je všade, tak prečo sa striktne trvá na kostole?
Takže som včera odchádzala z farského úradu a tak to na mňa prišlo, že som sa na zastávke autobusu rozplakala. Prišlo mi to úplne nefér, že sa dvaja ľudia chcú zobrať a nie je tu nikto, kto by ich zosobášil tak, ako si to predstavujú. Tak, ako si to vysnívali. Miestami som mala pocit, že teda kašlem na to, svadba nebude, ale ešteže je ten môj Maco taký aký je a za niekoľko minút ma upokojil. Že vraj všetko bude ok, že niekoho nájdeme. A o hodinu neskôr sme aj našli. Ešte to nie je stopercentné, ale budúci týždeň už bude. A po svadbe sa pri čítaní tohto článku budem už iba smiať.
Nikdy som si nemyslela, že som na pásiky a dokonca si to ani teraz nemyslím, ale zistila som, že v nasledujúcich postoch to tu trošku spásikavie. Ono totiž také pásikavé tričko dokáže divy. Hlavne to klasické, tmavomodro-biele. Stále patrí medzi základné / basic kúsky, ale také vylepšené. Niežeby trebalo na basic kúskoch niečo vylepšovať, ale viete ako to myslím, však? Napríklad nie vždy je nálada na úplnú obyčaj, ale zároveň ani na úlet. Pásiky sú niečo medzi. A výborne sa kombinujú s inými vzormi, ale o tom neskôr.
Ako som vám naposledy rozprávala o nespokojnosti s fotkami, tak hurááá, s týmito som spokojná! Fotila ich Foly tento piatok po tom, čo sme si dali podvečerný piknik v Riegráčoch a chystali sme sa do nášho obľúbeného baru - do bytu :D. Takýto dievčenský piatok mi padol skvele a ani nepamätám, kedy som bola naposledy hore po polnoci. My sme totiž s Macom už taký dôchodci, chodíme skoro spať a pomerne skoro vstávame. Ale ja som vždy bola viac ranné vtáča ako nočná sova.
Prišla k nám na víkend Macova mladšia sestra z Londýna. A viete ako mladí, prišla do Prahy aj trošku "zapařit". Ja som teda rovno povedala, že do klubu nech si idú súrodenci pekne spolu, že teda túto časť programu vynechám. Ale po večeri prišla aj na Maca po celodennom chodení taká únava, že naša ďalšia cesta viedla rovno domov a párty program presunuli na dnešok. Uvidíme, ako to dopadne. Chápem, že pre 19-ročné dievča sú cluby veľmi atraktívne, asi tak, ako pre nás pohodlie nášho gauča :D. Našťastie, aj napriek tomu, že môj iPhone hlásil celý víkend dážď, pršalo iba chvíľu, ktorú sme prečkali v kaviarni. Dnes to vyzerá rovnako.
A bolo to tak aj v piatok. Nešla som kvôli tomu ani behať, pretože aj obloha vykazovala jasné znaky blížiaceho sa dažďa. Potom prišlo slnko. A potom zase mraky. Môj iPhone stále hlásil dážď, tak som si zobrala gumáky a do tašky som hodila dáždnik. Bola som presvedčená o tom, že to príde a ja budem konečne raz pripravená. Samozrejme, nepršalo. Čo ma tešilo, lebo inak by sme asi ťažko sedeli pod holým nebom v Riegráčoch a tiež by sme nič nepofotili. Ono to ale už tak býva, že keď je vonku teplo, máte na sebe moc oblečenia, naopak, keď je 5 stupňov, vezmete si šaty a tenisky (stalo sa mi minulý týždeň a myslela som, že zahyniem). Keď začne pršať, zabudnete si dáždnik a keď neprší, obujete si gumáky. Krásy a prekvapenia života. Avšak, tieto gumáky sú fakt pecka, úplne ľahučké ako obláčik a vyzávanie ide ako po masle. Nohy sa mi v nich nepotia a ani ma po dlhšom chodení nebolia. Takže ak gumáky, jedine tieto! Naviac sú teraz aj za smiešnu cenu a farbu si môžete vybrať :).
Začala som vyrábať guitar strapy a čoskor vám ich predstavím aj viac! Koncom mája na blogerskom bazári vo Phil´s Corner si ich budete môcť obzrieť aj osobne! Venujem sa ich výrobe teraz väčšinu svojho dňa, tak verím, že sa vám budú páčiť :).
Fakt ma mrzí, že teraz neprispievam tak, ako by som si predstavovala, teda častejšie. Materiál na publikovanie by aj bol, ale v poslednom čase prestávam byť spokojná s úpravou fotiek a tak hľadám nové cesty editovania. V praxi to vyzerá tak, že jednu foto upravím, myslím si, že ok, to pôjde zajtra von, ráno sa zobudím, a už sa mi to nepáči. Tento problém riešim už dlhšie a neviem, či je to mojím počítačom alebo je to mnou.
V poslednom čase som tak všeobecne nerozhodná. Sama sa tomu čudujem, pretože sa poznám ako človek, ktorý si je vždy istý tým, čo chce. Myslím, že sa to začalo plánovaním svadby. Scrollovanie Pinterestom mi ukázalo, koľko možností mám a keď sa mi ich páči viac, rozhodovanie je pomerne náročné, hlavne pri udalosti, ktorú mám v pláne absolvovať iba raz za život. Rozhodnúť sa je teda riadna zodpovednosť!
Rovnako to mám s týmito šatami. Povedala som si, že budem nosiť tento rok viac šiat, pretože ako viete, takmer žiadne nemám. Tieto výrazné červené sa mi veľmi páčia, majú príjemný materiál a cítim sa v nich dobre. Ale! Sú veľkosti XS a napriek tomu sú mi trošku voľné. To by nebol až taký problém. Ten je skôr v tom peplume. Budú sa mi páčiť aj o rok? Na to odpovedať nedokážem.