Pôvodne som sem tento outfit nechcela dávať, príde mi na mňa až príliš sporty a takto sa už obliekam málokedy. Ale fotky sú pekné, na Instagrame sa vám jedna, ktorú som zverejnila veľmi páčila a tak si vravím, že vám tu tento víkendový outfit ukážem celý. Lesklú bundičku som si kúpila s nadšením (a za plnú cenu - to pri takýchto kúskoch vôbec nezvyknem) v Miláne v domnení, že ju budem nosiť veľmi často, ale som sklamaná, opak je pravdou. Nosím ju dosť málo, dokonca by som povedala, že menej ako málo. Je to určite tým, že som v uliciach Prahy a na internete už od jari videla tento kúsok nielen v tejto horčicovej (našťastie, táto farba nebola v takej vysokej koncentrácii) ale aj v army green a ružovej. A ja tieto ultra populárne kúsky s vysokým krátkodobým hypom nemusím. Mala som pri jej kúpe myslieť dopredu, ale boli to dozvuky dovolenky, Miláno a zrazu sa mi všetko zdalo krajšie a lepšie ako doma. Pritom škoda, lebo sama o sebe je táto bombera super, len ten fakt, že ju majú ďalšie desiatky ľudí a každý vie, odkiaľ je, jej uberá na atraktivite. Pri ikonických kúskoch napríklad od Ray Ban, Nike, Converse, Adidas či práve (Re)Kanken Fjällräven, ktorý mám akurát na chrbte, mi to neprekáža, pretože ich popularita je niečim podmienená, je overená rokmi (a aj mnou samotnou) a nejedná sa o sezónnu záležitosť. Ale pri tejto saténovej bombere z toho vôbec nadšená nie som. Ešte ju však nechcem úplne odpísať, lebo ako vravím, páči sa mi, je veselá, má krásnu farbu, tak uvidíme, kedy a koľkokrát si ju ešte oblečiem. Ak najskôr o pol roka, posuniem ju ďalej. S akými kúskami ste pochybili naposledy vy?

Nevidela som Maca presne 12 dní. Odišiel na služobku. Nerobila by som z toho takú vedu, keby som odišla domov do Košíc. Ale ja som sa rozhodla ostať v Prahe. Mala som toho neustáleho pendlovania, ktoré som robila počas leta, už plné zuby. Takže som ostala sama vo veľkom dome. Prvú noc mi nebolo všetko jedno a dosť mi lepilo. A tiež mi veľmi veľmi chýbal Maco. Je zvláštne, ako si človek zvykne na to, ako / s kým spí. Keď sme spolu začali chodiť, bolo pre mňa ťažšie zaspávať s niekým, bola som zvyknutá mať svoju 140-tku pre seba a zrazu som sa nemohla roztiahnuť len tak. Teraz naopak už veľmi ťažko zaspím sama. Ale konečne som mala čas na svoje kamarátky! Niežeby som s nimi inak netrávila čas, ale večer som proste rada s milovaným. A odkedy bývame s priateľmi alebo pracujeme, tak sa kopec vecí zmenilo. Som najviac rada, že sa nám podaril starý dobrý sleepover či večera s babami v meste (lebo zosúladiť nás viac naraz je tiež šťastie, veď to poznáte). Hlavne ten sleepover je už dnes taký vzácny, pritom kedysi sme jedna u druhej prespávali bežne. V telke som si pozerala Gossip Girl a Televízne Noviny na Markíze. A nemala som výčitky z toho, že je chladnička prázdna a ja si dám na večeru cornflaky s mandľovým mliekom. Potom už za mnou prišla rodina a bolo to skvelé. Keď sme večer spoločne pozerali film uvedomila som si, že domov tvoria ľudia, ktorých ľúbite. Znie to tak otrepane, ale je to naozaj tak. Zrazu naša obývačka nabrala úplne inú atmosféru a bolo mi ľúto, že Maco s nami nie je. A rána, keď by som ešte najradšej spala, ale Seban ma už pusinkuje a hovorí: ,,Rebeka zobuď sa, poďme sa rozprávať." sú pre mňa všetko. Teraz sa už najviac teším na môjho milovaného. Nikdy nie som rada, keď niekam odchádza, ale myslím si, že občasné odlúčenie nám obom prospieva. Ten ,,me time", ktorý bol za single čias jediným časom, ktorý som mala (:D :D :D) nabral teraz úplne inú hodnotu. A všetko si akosi vážime oveľa viac, až keď to zrazu nemáme. Musím poďakovať za VŠETKO (áno. aj takto verejne), čo mám, za to obrovské šťastie a lásku, ktoré sú súčasťou môjho sveta. A toto všetko si musím pripomínať hlavne vtedy, ak na niečo dudrem a sťažujem sa. Lebo nie je na čo. Môžem len ĎAKOVAŤ.

A pár slov k looku, lebo aj to treba. :) Tieto šaty sú mojim najlepším letným sekáčovým úlovkom. Našla som ich náhodne a som rada, že som si ich vzala, pretože som ich cez leto nosila veľmi často. Sú maximálne pohodlné, majú skvelý strih a cítim sa v nich dievčensky, ale nie presladene. Keby som mala robiť nejakú vlastnú kolekciu oblečenia, určite by som do nej zaradila tieto šaty, samozrejme v rôznych farbách. A až teraz, keď je už trochu chladnejšie som zistila, ako k nim ide táto saténová bombera! Zbožňujem bombery a teším sa, že je tu znova ich čas. A s jeseňou bol čas aj na nové vlasy, tak ich takto prvýkrát vidíte na blogu. :) Ja som s touto dĺžkou maximálne spoko, už som potrebovala zmenu a cítim sa stokrát lepšie. Všetko som viac menej napísala už na Facebook, kde je foto pred a po, tak čo myslíte vy?

Toto je pravdepodobne posledný look bez bundy a s holými nohami. Aspoň teraz mám taký pocit, keď je vonku šedo a jemne popŕcha. A to ja mám šedú fakt rada, veď viete, ale nie takto. Už teraz mi chýba len tak sa ráno vyvaliť na gauč na terasu a užívať si septembrové slnko v šortkách a tielku. Tiež si chcem rozložiť deku na trávniku a cvičiť Jillian alebo Yoga with Adrienne. Lebo o pár metrov ďalej - v obývačke - to rozhodne nemá tú atmosféru a aj moja radosť z celého aktu je menšia. Ale jasné, nie je ešte všetkým slnečným dňom koniec, len ja som jarno-letný tip a basta. Na druhej strane aj zachuchliť sa do mäkkej deky s knihou a matcha latte, zapáliť si sviečku a pustiť Damiena má svoje čaro, nie že nie. 

Radosť si z leta prenesiem do jesene aj s touto svetlomodrou pásikavou košeľou. Po takomto kúsku som túžila už dlhšie, vždy som obdivovala rôzne streetstyle fotky, kde je práve tento základ šatníka zakomponovaný do dokonalých a zároveň mierne nedbalých outfitov. Baví ma oversized strih, pretože výborne vynikne s úzkymi nohavicami, ktoré sú v chladnom počasí mojou uniformou. Čo ma ešte fakt baví sú bandany (šatky) ako obzvláštnenie outfitu. Sú nenásilné, ale veľmi efektné. U mňa vedú obmotané okolo zápästia a tiež na kabelke. Ale nie naraz, jedna bandana a dosť. Niekto mi písal, že mám vo svojich lookoch na nohách stále iba tenisky. Viem, je to tak, sandálky vyťahujem raz za čas. Teraz je to raz za čas. Pretože väčšinou viem, že budem chodiť veľa pešo, myslím pri tom aj na pohodlnosť, takže potom je výber obuvi jasný. Čítala som, že éra tenisiek pomaly končí a budeme sa vracať k podpätkom. Ja si akurát plánujem doplniť botník a čierne kotníkové čižmičky na hrubom opätku a tam sa môj návrat k vysokým topánkam zatiaľ končí, ale uvidíme :).

V prvom rade, pardón za názov článku, berte to zrezervou. Nevedela som, čo tam dať, v telke išli správy a Zlatka P. mi veľmi pomohla, díky. Zlatá plisovaná sukňa je totiž jeden z mojich top kúskov tejto a nadchádzajúcej sezóny. Milujem ju o to viac, že zatiaľ čo iní za ňu dali niekoľko stoviek v reťazcoch, ja som svoju našla v sekáči. Tričko, ktoré mám na sebe je bavlnené, našla som ho u mamky v skrini a má jemné vyblednutie, ktoré sa mi na ňom páči. A riflová bunda je od kamarátky, ktorá ju už nenosila. Takže žiadny kúsok, ktorý mám na sebe (doplnky tiež dôverne poznáte), nie je úplne nový. Tak mi napadá otázka, som ja ešte vôbec fashion bloger? Aj keď toto označenie nemám príliš rada, v našich končinách sa uchytilo a tak chápete, ako to myslím. Za úspešného blogera sa u nás považuje ten, ktorý má veľa spoluprác, dokáže ich produkty či služby pekne odpropagovať a obe strany sú spokojné. Ja som taká bola tiež a nemám nič proti tomu, ak takto niekto funguje, veď blog je výborný spôsob privyrábania (aj serióznej zárobkovej činnosti), takže každý podľa seba. Naviac nemôžeme byť všetci rovnakí. Ale niekde u mňa nastal zlom a ja jednoducho nedokážem fungovať tak ako predtým. Presýtila som sa toho. Zistila som, ako tento kolotoč funguje a nemám svedomie sa na ňom vo veľkom voziť. Stále mám spolupráce, to áno (nebudem odmietať to, čo mám rada a čo ma zaujíma), ale maximálne ich selektujem a väčšinu odmietam. Ono bloger, ktorý prezentuje, že v obchodným centrám sa vyhýba, nakupuje v nich výnimočne, všetko prehodnotí a dáva prednosť sekáčom a DIY asi nie je úplne ideálna cieľovka pre firmy, ktoré chcú reklamu. Vie ma celkom naštvať, ak mi príde hromadný email na spoluprácu od e-shopu s oblečením, ktorému, ak by sa pozreli na môj blog aspoň na minútu, bolo jasné, že ja nie som tá správna osoba, ktorá by oslovila typ žien, na ktoré sú orientovaní. Ale veď fajn, to tu vždy bolo a bude. Len ma mrzí, že u nás stále málo ľudí chápe, čo za veci si kupujú. Chcú mať veľa za málo alebo aj veľa za veľa. Stále v nich je tá túžba niečo vlastniť, cítiť sa tak uznaní okolím a pritom, keby sa nad sebou trošku zamysleli, zistili by, že to v skutočnosti nielen nechcú, ale ani nepotrebujú. Aby ste si nemysleli, nie som žiadny extrémista, fakt si rada urobím niečím radosť, aj trendy sledujem, veď ma to baví :). Nedávno som čítala rozhovor, kde sa Kamily Boudovej pýtali, či je možné byť zástancom udržiteľnej módy a zároveň byť trendový. Sama priznala, že je to veľmi ťažká otázka. Tak som sa nad tým sama zamyslela a ja si myslím, že áno. Len si treba uvedomiť, že nemusíte mať všetko, čo sa teraz nosí a zadovážiť si to v reťazcoch za pár eur s tým, že to uvidíte na ďalších ľuďoch v meste. Ide to aj inak. Ak budete premýšľať nad tým, čo kupujete, zadovážite si s najväčšou pravdepodobnosťou veci, ktoré využijete. Nie raz, ani dvakrát, ale dlhodobo. A o to predsa ide nie? :) 

Mám doma veľkú bedničku s vecami, ktoré som vyselektovala zo svojho šatníka. Poriadne som ho zminimalizovala a prekvapivo mi nič nechýba. Akurát neviem, čo s tou bedničkou. Sú to pekné, dá sa povedať, že nové veci a je mi ľúto ich dať na červený kríž, keď neviem, komu sa dostanú a či vôbec nájdu svoje využitie. Tak mi napadlo, že by som ich hodila za symbolické ceny na FB alebo by som v jedno poobedie doniesla do nejakej košickej kaviarne a vy by ste si po ne prišli hmm? Dajte mi vedieť, ktorá možnosť sa vám páči viac.

Ak ma niečo v poslednom čase fakt baví, tak sú to midi sukne a obzvlášť tie plisované. Všetky, ktoré mám som našla v sekáčoch a túto bielu mám už niekoľko rokov. Je padavá, nekrčí sa a je presne na mňa, čo je pri mojich 154 centimetroch doslova dar. Ak už totiž z dlhej chvíle (keď na niekoho čakám) zájdem do nákupného centra a niečo si vyskúšam, často skončím s otáznikom v hlave, čudujúc sa pre koho tie veci šijú. Jedná sa teda iba o spodné časti odevov a niekedy aj šaty. Veľkosť S síce sedí, ale dĺžka ani náhodou. V detskom oddelení som už tiež dlho nebola, pretože môj zadok a boky už do detskej konfekcie nepatria. Tak som prirodzene nadobudla pocit, že je pre mňa zbytočné chodiť niekam, kde pre mňa nič nemajú. Tento outfit je ešte z dovolenky, mali sme tam parádne mólo. Škoda, že také s rovnakým výhľadom nemám aj doma, mali by sme menej práce s hľadaním vhodnej lokality na fotenie :D. Ako som vám už spomínala, brala som si minimum oblečenia a všetko som vyberala tak, aby to navzájom k sebe ladilo. Keď si takto postupne vyskladám aj šatník, budem na seba hrdá, ale to je robota na dlhšiu dobu. Takže letná sukňa, telové sandálky a jemne oversized mikina. Nič komplikované, ale funguje to. Najnovšie ma veľmi baví táto rovná silueta, keď si top nezastrčím do sukne, ale nechám ho nad ňou voľne padať. S vysokými podpätkami a drdolom, ktoré predĺžia postavu sa mi to fakt páči! A okrem toho sa mi stále viac a viac páči tmavomodrá farba, prečo, sa dozviete TU.

Prepáčte, že som v poslednom čase taká stručná, mám toho v hlave celkom veľa, čo by som vám chcela napísať, tak ešte hľadám vhodné slová.

Do sekáčov chodím niekedy rovno po konkrétnu vec. Ja viem, znie to šialene, ale verím v silu mysle a to, že pôsobí na vesmír a tak sa mi zázračne takmer stále podarí nájsť to, čo hľadám. Ale idem tam s reálnymi očakávaniami, takže chodím hľadať basic bavlnené tričká, denimové šortky, zaujímavé oversized košele...a popri tomto hľadaní konkrétnych kúskov narazím na náhodné veci, ktoré ma prekvapia a potešia. Také poklady, ktoré tam nemôžem nechať, ale s tým, že viem, že si nájdu v mojom šatníku a hlavne outfitoch miesto. A tak som narazila na túto modrú midi sukňu. Je z veľmi príjemného materiálu, vzdušná, celoročne nositeľná a pomerne ľahko kombinovateľná. Je väčšia, ale pridala som jej pár putiek naviac a s opaskom mi nepadá. Najviac skvelé sú na nej vrecká, do ktorých schovám balzam na pery či rúž. Dedko z Rimavskej Soboty, veľký (nielen) módny kritik, ale povedal, že je hrozná. Macovi sa zas páči. Muži majú väčšinou rovnaký názor, teraz však nie, čo ma trochu zmiatlo. Mne sa však veľmi páči! Výborne pôjde aj s tričkom s potlačou a s koženou bundou. Čo myslíte vy? Áno či nie? A napadlo mi, že by som mohla spraviť článok / video o tom, ako nakupovať v sekáčoch, zaujímal by vás?

Studené, priam októbrové počasie v polovici augusta nás všetkých dostalo. V jeden takýto chladný deň, keď sa rozpršalo, som sa minútu pred odchodom z domu rýchlo prezliekala z ľahkého topu a midi sukne do sivej mikiny a čiernych nohavíc, lebo som pochopila, že to nie je len taký obyčajný letný dážď a ja to v tej zime proste nevydržím. To, že som si pekne natočila vlasy som už radšej neriešila. Každopádne, potom už našťastie nepršalo, ale ostalo 15 stupňov. Čo je vzhľadom na to, že začiatkom týždňa som sa opaľovala na terase, trochu šok. Zrazu som nevedela čo na seba a rozhodne som sa nechcela vzdať letných kúskov. Takže vrstvenie to istí. Na basic biele tričko a moje obľúbené storočné rifle som si obliekla kvetovanú košeľovú tuniku, ktorú som si zaviazala ako šaty. Farba aj vzor tejto tuniky ma momentálne veľmi bavia a jej veľkým plus je, že je maximálne fotogenická. Cez to som prehodila koženú bundu a hotovo. Ruksak, ktorý mám teraz dlho neuvidíte (ja viem, super!), akurát včera sa mi na ňom pokazil zips. Takže kým ho dám vymeniť, chvíľu to potrvá. Veľmi rada by som nosila kabelky, ale keď ráno odchádzam z domu a viem, že sa vrátim až večer, ťahám so sebou foťák, dáždnik, peňaženku, obal na okuliare, knihu a vodu, takže potrebujem priestrannú tašku. Veľké kabelky nie sú pre mňa, takže tento ruksak bol najlepší a mrzí ma tento jeho úraz. Viem, že mnohým z vás sa tento look nebude páčiť, stretla som sa s rôznymi názormi, som zvedavá aj na ten váš! Každopádne je fajn vybočiť zo svojej komfortnej zóny a skúšiť niečo nové.

Odkedy som mi skončila stáž v L´oréali, otázka, ktorú počúvam najčastejšie je ,,A čo teraz robíš?" Je prirodzené, že sa ma to každý pýta, veď ja by som sa tiež isto spýtala. Na začiatku mi napadlo, že by som si asi mala niečo vymyslieť, niečo veľké, ale nie konkrétne ako ,,pomáham pri orgánizácii tajného fashion weeku, ale nič viac nemôžem povedať, ale bude to niečo, čo ešte nikto nezažil" alebo ,,zakladám značku, ktorá bude deťom v núdzi dávať nie jeden, ale 4 páry topánok, veď počkaj a uvidíš". Ale ja nie som typ, čo by klamal, takže hovorím pravdu. Teraz mám prázdniny. Vy to už viete. Nemám žiadny full ani part time job, nesedím nikde v kancelárii a nemám žiadne deadliny. No skoro, mám prácičku, ktorú môžem robiť kdekoľvek a niečo si privyrobím, naviac dávno sú preč časy, keď som vedela pozerať seriály celý deň, to určite nie. Stále mám čo robiť, ale robím to, čo robiť chcem. Som vďačná za ten pokoj a slobodu, ktorú teraz mám. Ten čas pre seba, ktorý som tak veľmi potrebovala. Vydýchnuť si, utriediť si veci v hlave a porozmýšľať nad budúcnosťou. Venujem sa blogu, čítam knihy, chodím domov na Slovensko, stretávam sa s kamarátkami a plánujem nové projekty na jeseň. O tých ale ostatným hovoriť predsa ešte nebudem, lebo by to znelo ako tie vymyslené odpovede :D. Nechcela som sa bezhlavo vrhať do novej práce, pretože som cítila, že by to nebolo správne. Že by som sa síce finančne mala dobre, ale sama by som nebola spokojná. Viem, že kancelária. zbytočný stres a honenie sa za niečím, čo by uspokojilo niekoho iného, len mňa nie, nie je cesta, ktorou chcem ísť. Mám nejakú predstavu o živote a nechcem čakať na nejakú ,,správnu" chvíľu, keď môžem začať už teraz. Dala som na svoju intuíciu a rozhodla som sa správne. Našťastie som si tieto prázdniny mohla dovoliť, v septembri mi naviac začína škola, takže o zábavu mám postarané. Nemyslím si, že je na tom niečo zlé, takže sa za svoju odpoveď na vyššie spomenutú otázku nehanbím. Napriek tomu mám pocit, že každý, kto sa mi tú otázku položí, odo mňa očakáva nejakú svetobornú odpoveď. Tá príde, ale až o čosi neskôr. Nikto ešte nič nevymyslel, keď nemal čistú hlavu.

Instagram zaviedol Stories ako priamu konkurenciu Snapchatu. Každý je z toho zmätený, ale veľa ľudí, ktorých sledujem, túto novú aplikáciu hneď využilo. Ako ste si mohli všimnúť, mňa Snapchat nejako nechytil. Raz za čas si pozriem snapy mojich kamarátov, ale pravdupovediac, už mi málokedy niekto niečo pošle, lebo vedia, že táto aplikácia ide mimo mňa. Takže predpokladám, že ani Instagram Stories u mňa nebude fičať, hoci možno raz za čas áno, lebo mi z praktického hľadiska vyhovuje to, že je všetko na jednom mieste. Na druhej strane je to hnusné a neférové ukradnutie nápadu, ale bohužiaľ, nič výnimočné v dnešnej dobe. Včera som bola na koncerte môjho milovaného Damiena Ricea a zo zvedavosti som pár videí chcela nahrať, ale môj plán nasledovať trendy sociálnych sietí zmarila neprítomnosť signálu v divadle Archa takže som robila to, čo by som robila aj normálne, užívala som si koncert, nie jeho dokumentovanie. To bude asi môj problém, rada si užívam konkrétnu chvíľu a nahrávanie či prehnaná fotodokumentácia mi v tom prekáža. Ak idem s kamarátkou na kávu, tak ok, spojím šálky, naaranžujem si tam svoju ľavú ruku a pravou spravím zopár záberov, ale celkovú editáciu a uverejnenie si nechávam na doma alebo na druhý deň. Mám rada pekné fotky z bežného dňa, aj selfies (v rozumnej miere) sú super, všetko, čo poslúži ako inšpirácia či motivácia. Ale vytvárať či sledovať grimasy s kvetovanou čelenkou alebo psím čumákom a ušami, to už nie nie nie...strata času a to toho času cez deň stratíme až až. Neberte ma ale zle, ako som spomínala, rada si pozriem fotky, prečítam článok, raz za čas si pozriem aj nejaké to video na YT, veď sama tvorím obsah. Snažím sa ho ale robiť taký, aký aj mňa samú zaujíma, preto u mňa Snapchat videá nenájdete. Viem, že táto téma sa už rozoberala asi miliónkrát a ja nechcem nikoho súdiť, sama v MHD či pri čakaní na ňu zapnem Facebook či Instagram a nezmyselne dlho scrollujem, až sa mi z toho niekedy krúti hlava. Preto som so sebou začala nosiť knihu, ale ešte si zvykám a občas sa stane, že ju ani nevytiahnem, lebo na tých 5 minút je predsa len praktickejší mobil. Ideálne by bolo proste počkať a nevyťahovať vôbec nič. Netvrdím, že je to všetko zlo, treba ísť z dobou, využiť to vo svoj prospech, ale zároveň si držať aspoň aký-taký odstup, pretože so všetkými tými aplikáciami si často držíme odstup od reálneho života. 

Keď som bola single, snažila som sa byť pred pár mužmi, s ktorými som randila, dokonalá. Alebo aspoň iná ako ostatné, s ktorými oni doteraz randili. Samú seba som presviedčala o tom, že mi nevadí, ak sa dotyčný neozve celý týždeň, že ma veľmi zaujímajú jeho problémy, o ktorých dookola rozpráva a je presvedčený o tom (a ja samozrejme tiež), že sa ho týka tá najväčšia nespravodlivosť na svete, varila som svoje zeleninové pokrmy a pod, lebo dnes to tak asi chodí alebo čo. Tí muži ma dokázali presvedčiť, že sú výnimoční. Šikovníci prefíkaní. A ja zaslepená a očarená ich žiarou falošnej dokonalosti som niekedy zabudla na vlastné potreby. Na vlastné pocity. Niet komu čo vyčítať, obe strany si klamali rovnako. Preto nám to tak ,,dlho" vydržalo, haha. Mali sme pocit, že ak by sme boli slabší, nestáli by sme za nič. A tak sme hrali tieto naše krátke divadielka bez akéhoľvek konca. Väčšinou sme odišli rovno počas predstavenia. Nikomu sa nechcelo nič vysvetlovať. V skutočnosti sme za nič stáli práve s touto pretvárkou. Na to však treba prísť. Po čase to všetkých prestane baviť. Niekoho skôr, niekoho neskôr. Myslím, že keby sme spolu nehrali niektoré nezmyselné hry a videli by sme, akí v skutočnosti sme, mali by sme na seba pri tých odchodoch / rozchodoch iný názor. Našťastie sme s vekom a sklamaniami boli k sebe féroví, čo vždy (alebo časom určite) druhá strana ocenila. Minule som sa obhliadla do svojej minulosti a zistila som, že až na pár výnimiek, to boli všetko skvelí chlapci, dnes už niektorí aj muži a ja sa teším, keď vidím, že našli niekoho, s kým si rozumejú a do koho sa zamilovali. Rovnako ako ja. Mať vzťah, kde nemusíme nič predstierať, kde môžeme navzájom mlčať a kde jeden druhého rešpektujeme, to je niečo, za čo som veľmi vďačná. 

S Macom nemusím byť dokonalá, ani on nie je (ale to len tak medzi nami) a je to tak skvelé! Ako každá žena, mávam svoje stavy. Väčšinou je to počas PMS a vtedy občas aj sama seba prekvapím, haha. Potrebujem sa vykričať, pohádať, dať von to napätie. Objaví sa vo mne bezdôvodne, ale rastie a rastie až kým ho nepustím von. Môj muž sa nerád háda. Neznáša, keď naňho čo i len zvýšim hlas. Ešte si nezvykol, že v našej rodine takto prebieha normálna debata a ja rozprávam prirodzeným tónom. Ja zas neznášam, keď mi povie, že nemám zvyšovať hlas. ,,Tak ja podľa teba kričím? Toto nie je krik, ale keď chceš, môžem začať, veď ja ti ukážem, čo to je krik!" Takže to už odchádza vedľa, ľahne si na gauč a nechá ma dusiť sa vo vlastnej šťave môjho umelo vytvoreného a neexistujúceho problému. To by som si predtým nikdy nedovolila. Nie som predsa žiadna hysterka. Som ale normálna žena, a aj toto ku mne patrí. Mám rada ženské seriály ako Gossip Girl, Desperate Housewives či Devious Maids (videli ste už 4. sériu?). Rada si lakujem nechty, potrpím si na ich úpravu a preto nešúpem zemiaky (môj jediný rozmar). Mávam mastné vlasy, neoholené nohy, doma chodím v pohodlných nohavičkách (nie v tangách, ako som predstierala kedysi) a v teplákoch. A Maco tvrdí, že v tých sivých, s drdolom na hlave a nenalíčená sa mu páčim najviac. Keď sme sa poznali pomerne krátko, Maco nič nehral, ukázal mi hneď aký je, že nech beriem, alebo nech nechám tak. A ja som brala. Asi je to láska. Taká úplne obyčajne neobyčajná a neobyčajne obyčajná. Rovnako ako celý tento outfit.

Život teraz tak pekne plynie. Mala som pocit, že 2 mesiace sú dlhá doba, ale zrazu som zistila, že pri tom svojom pendlovaní medzi Prahou a Košicami to uletí raz dva. Ale neprekáža mi to, som rada za toto voľné obdobie, mám pocit, že bude pre moje ďalšie kroky kľúčové. Čo ma robí šťastnou a čo nie? Čo chcem a čo nechcem. Pri tejto otázke však viem odpovedať jasne iba na to, čo nechcem a čo chcem je naopak ešte trochu nejasných kontúr, ale hlavne, že to tam je! Momentálne mám pocit, že môžem čokoľvek. Pozrela som si film Pod toskánskym slnkom a teraz mám hroznú chuť odísť do Talianka, jesť paradajky, olivy a kilá focaccie a naučiť sa po taliansky. Ale keďže španielčina je rozšírenejšia a ja chcem svoje obľúbené piesne z telenoviel spievať s tým, že im rozumiem, od septembra začnem práve s ňou. Potom ma Maco vezme do Mexica a ja budem rozprávať ako tie ženské v Orange is the new black. Áno, presne tak. Keď už sme pri tých jazykoch, mám jednu vtipnú príhodu. Keď som mala 12-13 rokov, išli sme s kamarátkami do tábora blízko Rimini. Skvelá zmena po tých klasických letných táboroch. Navyše v tej dobe celkom frajerina. Ja som bola vždy zo všetkých najnižšia a aj som vyzerala, na rozdiel od mojich vyvinutých kamarátok, mladšie. Ale boli sme predsa všetky v rovnakom veku a tak ma vedúce nemohli ukrátiť o veľký nočný výlet s jediným cieľom - diskotéka. V tej dobe som na žiadne diskošky nechodila ani doma, znelo to sľubne. Dnes by som pravda nešla ani za nič :D. Každopádne, pokyn vedúcej bol jasný: Preboha, nejak ju namaľujte, inak ju nepustia!" Iné, o čosi staršie dievča zas poslali dvakrát sa prezliecť, veľmi odvážna bola. Takáto udalosť, má jasne predpísaný dresscode! Na parkete sme boli prvé. Bolo okolo 11-tej a to si Taliani ešte len doma upravujú účes. O moje kamarátky po čase začali miestni jedinci prejavovať záujem. Ja som bola v bezpečí, vyzerala som ako ich mladšia sestra, ktorú mali strážiť, ale chceli ísť tancovať, tak ju zobrali zo sebou. Avšak keď sme odchádzali, jeden Talian si ma všimol, s rozhorčením a začudovaním s ich typickou gestikuláciou vysvetľoval mne aj ostatným prítomným, že som ,,picollo putana". Teraz si hovorím, že je lepšie, že si už nepamätám, čo som mala na sebe. Asi nejaký do detailu domyslený kostým hodný ,,picollo putany". Myslím, že to netreba prekladať. V šoku som vyšla na ulicu, kde nás už čakal autobus, keď do mňa zrazu trafil balón naplnený vodou, ktoré z dôvodou akéhosi sviatku rozhadzovali miestni na svojich Vespách. Moje kamošky netrafil ani jeden. Akurát si odrazené kusy môjho prekliateho balónu odlepovali z tiel. Moja prvá reálna diskotéka sa teda skončila veľmi neslávne, ale čo som čakala? Ak je pravda, že si človek nesie všetky traumy z detstva, tak som práve našla vysvetlenie, prečo ma nočné kluby tak veľmi nebavia. Ďakujem ti, ty malý premúdretý afektovaný Talian, posedenia na letných terasách s Aperol Spritzom, vínkom, hroznom a olivami sú stokrát lepšie. Určite si to spravil zámerne. Dúfam, že tam pred tou diskotékou takto stojíš aj dnes.

Myslela som na to, že musím nosiť viac farieb a s letom to ide akosi samo. Svetlé vojensko-zelené šaty som si priniesla z Thajska a častejšie som ich nosila ako vestu, sú totiž celkom krátke. Vojenská zelená je podľa mňa skvelá farba, nie je výrazná, ale zároveň sa už dá považovať za farbu a tvorí výborný podklad pre výrazné farby ako sú červená, oranžová, cyklaménová, ružová, žltá či tyrkysová. Ja som zaťažená hlavne na jej kombináciu s prvými troma vymenovanými (inšpirácia TU a TU). A červené topánky sú moja slabosť. Teda, nie, žeby som ich mala nejako veľa, to nie. Mám tri páry červených topánok a považujem ich za taký základ (spolu s topánkami s leopardím vzorom), ktorý sa veľmi vďačne kombinuje. Celočierne outfity s červenými topánkami už majú svoju slávu dávno za sebou. Celkovo mi duo čiernej a výraznej farby nereže, pripomína mi pubertálne ,,rockové" časy a pôsobí to na mňa akosi lacno. Výrazné farby nosím na oblečení výnimočne, ale na doplnkoch sa rada vybláznim. Práve na topánkach, okuliaroch, kabelkách atď. mi farby prídu v mojom prípade nositelnejšie, variabilnejšie a mám ich tam rada. O Tomskách som uvažovala už dlhší čas, páčia sa mi, počula som na nich samú chválu a tiež som veľkým nadšencom One for One. Maco doma o nich básnil tiež (nenápadne, lebo sa blížili jeho narodeniny), tak som si v jeden večer sadla nad Urbanlux a okrem tých jeho hodila do košíka jeden pár aj sebe. Počula som, že sú pohodlné, ale keď som si ich obula, bolo to ako stúpiť na obláčik či mach. Fakt paráda! Teraz ich takmer nedávam z nohy a s Macom chodíme v rovnakých topánkach :). Ďalšia vec, ktorá ma teraz baví (alebo musí baviť) sú drdoly. Moje vlasy horúčavy a vietor absolútne nedávajú, takže drdol je moja záchrana. Veľmi rada ho obmotám nejakou šatkou, je to podľa mňa pekný doplnok looku a pri vode chráni vlasy pred slnkom.

Ozaj, keď sme pri tom slnku, užívam si ho naplno doma na Slovensku. Včera sme boli na kúpalisku v Maďarsku, kde malý Sebastian nechcel vyjsť z vody (ako každé dieťa), tak sme sa pri ňom všetci v detskom bazéne striedali. Akurát ja som sa s ním aj zabávala a to až tak, že ma malý začal seriózne potápať, tlačiť mi hlavu pod vodu a bola to akože nenormálna sranda. Tá voda mi síce bola ledva po kolená, ale to by ste neverili akú dokáže mať trojročné dieťa silu a odhodlanie. Samozrejme namakaný plavčík s farbou pokožky vo farbe nutelly (a hodil by sa viac do Bibione ako do Maďarskéh kúpaliska pred detský bazén), to mal na háku, lebo koho by bolo schopné utopiť také malé dieťa. Asi takmer nikoho, lebo veď žijem, ale dalo mi to zabrať :D. Pri tomto kľudnom období, keď plánujeme dovolenku do Chorvátska s rodinou a kúpili sme si s Macom konečne letenky do USA sa mi čistí hlava a myšlienky dostávajú jasnejšiu podobu. Začínam nadobúdať stratenú energiu a radšej už nebudem písať viac, lebo si to asi viete predstaviť. Užívajte si leto :).

Gucci má veľké šťastie, že má Alessandra Micheleho. To, čo tvorí v tejto minimalizmus obdivujúcej dobe je úžasné. Prišiel s niečím, čo nikto neočakával a my to milujeme. Vrátil do hry flitre, volány a farby, na ktoré sme už pomaly zabudli v nových, neočakávaných kombináciách, ktoré nadchli aj vyznávačov čierno-bielej. Metalické plisované sukne? Čo to ako je? Ó áno, to chcem! A keďže netreba podceňovať silu myšlienok, lebo vesmír nezabúda, našla som jednu v sekáči. V sekáči! Keď som to najmenej čakala, lebo kto by už len dúfal, že nájde niečo podobné na takom mieste? Ja teda rozhodne nie. V hlave sa mi vynorilo hneď niekoľko kombinácií. Tu je prvá. Cez čierne tielko som hodila vzorovanú bomberu a žltú kabelku. Čierna sa mi zdala zrazu akási obyčajná. To ten Alessandro. Po dlhej dobe som, čo sa obliekania týka, vystúpila zo svojej komfortnej zóny. Čo všetko dokáže jedna zlatá sukňa :).

Tento týždeň bol môj posledný v L´Oréali, stáž sa mi po roku skončila. Normálne neverím, že už prešiel rok. Tak som si ten posledný týždeň užila. V utorok sme po práci zašli s kolegyňou Jankou, ktorá nastupuje na moje miesto, na vernisáž Un Petit Monde, kde sme si to užili s pivom Aurosa. Normálne pivo nepijem, ale toto je špeciálne určené pre ženy. Obal ma dostal hneď, o obsahu som si najprv nebola istá, veď pivo je vždy pivo. Ale potom som ho ochutnala a vypila som ho celkom dosť, haha :D. Z pekných pohárov, nie z pivových kríglov, to je to hneď iné. Veď sa pozrite na Facebook, je tam zopár fotiek :). Celý večer bol veľmi spontánny a ja som sa bavila ako už dávno nie. 

Tak som začiatkom týždňa písala o farebných kombináciách, idem príkladom a tento outfit som ladila do tmavozelenej a navy. Nie je to teda úplne tmavozelená, tým, že sa jedná o vzor, tak je tam viac odtieňov, ale to neprekáža. Ďalším mojim obľúbeným trendom je mixovanie vzorov, obzvlášť, ak sa jedná o pásiky, ktoré idú skutočne ku všetkému. Tento outfit vznikol úplne náhodou, ešte predtým ako som článok o farbách písala, ale hneď som si spomenula, že sa do témy presne hodí! Na prvý pohľad by som si nemyslela, že takéto combo bude vyzerať dobre ale nakoniec je to veselý look, ktorý pri minime doplnkov neposobí prekombinovane. Pôvodne som mala tento look prichystaný s podpätkami a klobúkom, ale oba prvky vidíte na blogu dosť často, tak som si povedala, že to skúsim inak, nech sa tu neopakujú dookola tie isté prvky. Aj keď sa priznám, že každú sezónu mám pár svojich favoritov, ktorých nosím výrazne častejšie ako ostatné kúsky a tak sa stanú charakteristické pre danú jar/leto/jeseň/zimu. Po čase sa stanú spomienkou ,,Tieto okuliare som nosila v lete 2014" alebo ,,Tento klobúk mal svoje naj obdobie v roku 2012", bolo tak krásne...chápete. Napríklad túto kabelku som vytiahla po dlhej dobe, mám z nej radosť, stále je pekná a mám pocit, akoby bola nová. Pekný nadčasový kúsok, ktorý ma stále baví. Leto 2016 bude určite patriť týmto mačacím okuliarom. A rozhodne aj culottes, lebo sú ultra pohodlné, vzdušné a hravé. Tieto so zelenými listami boli jedným z mála kúskov, ktoré som si minulé leto kúpila a dosť dlho som nad nimi rozmýšľala. Našťastie som ich vzala, ten vzor je neprekonateľný a nakoniec sa dá kombinovať na omnoho viac spôsoov, ako som si myslela. Dnes len takto ,,outfitovo", idem dokončiť jeden DIY, o ktorom vám chcem napísať :).