Dala som si od posledného príspevku dlhšiu pauzu, pretože som potrebovala čas na rozmýšľanie. Zistiť, kam tento blog smeruje – teda akým smerom ho chcem smerovať ja a či to ešte vôbec má zmysel. Vediem SOB už pomaly 7 rokov a kto ma sleduje od začiatku videl zmeny nielen môjho štýlu, ale aj osobnosti. Prechádzala som rôznymi fázami, avšak teraz mám pocit, že je tá zmena najvýraznejšia a hlavne definitívna. Možno aj preto, že som si ju sama bála priznať, išla som stále podľa svojho pohodlného zaučeného programu, ktorý mi už prestával byť príjemný, mne sa to ale nepáčilo, tak som si povedala, že je to len fáza. Nie je. Možno starnem, možno mi je len nanič z celej našej generácie. Chceme byť tak strašne iní, až sme všetci rovnakí a preboha, my to ešte robíme aj úmyselne. Tešíme sa z ,,likov“ ľudí, ktorí nás pri priamom kontakte ani nepozdravia, tým srdiečkam pripisujeme hodnotu človeka. Vedieť všetko o nových kolekciách, ale nič o umení či histórii....Kto nejde s dobou tomu sa neodpúšťa však? Veď sa pozrite napríklad na také Dnes nosím, kde teraz dostávajú najviac ,,likov“ outfity v jednom štýle. Kde je rôznorodosť? Prečo vyzeráme / chceme vyzerať všetci rovnako? Trendy sú jedna vec, stádovitosť druhá.

Práve kvôli tomuto masového konzumu sa u mňa zmenila radosť a láska k móde. Žila som tým. A milovala som to. Lenže dnes už ,,miluje módu“ úplne každý a ja nechcem byť vnímaná ako niekto, koho jedinou náplňou života je behanie po obchodoch a prepĺňanie šatníka. Pretože práve takto vznikajú denne desiatky módnych blogov, ktoré pre firmy predstavujú výborný a lacný priestor na spropagovanie ich produktov. Prečo sa zabudlo na to, že pekne sa obliekať nestačí? Že kúpiť si v reťazci handry z novej kolekcie nie je základ. A obliecť si all black look s bomberou a bielymi teniskami už tiež stratilo svoje čaro. Stále ma móda baví a je to mojou neodmysliteľnou súčasťou, ale nie tým spôsobom, ako predtým. Vnímam veci inak. Tešila som sa na každý príspevok, vedela som, že ho čítate. Teraz ma dokáže fakt sklamať, keď vidím komentár pod príspevkom, ktorý jasne dokáže, že dotyčná článok neprečítala, len zanechala prázdny a tým pádom trápny komentár. O to viac sivážim tie z vás, ktoré to tu poznáte a čítate. :) Nevadí mi ísť dole do potravín po raňajkách kompletne nenamaľovaná s mastnými vlasmi. Nemusím byť zladená od hlavy po päty. Keď nemám náladu, tak proste nemám náladu a basta. A tak som sa pristihla pri tom, že mi robí radosť napríklad keď idem pozametať pred domom a fúrikom odnesiem lístie a konáre do bioodpadu. Že doma zodpovedne separujeme, máme tu ten kôš na bioodpad a vďaka tomu nevytvárame takmer žiadny odpad. Teším sa, keď vonku svieti slnko a ja si idem zabehať a vonku sú akurát kone, tak sa zastavím a užívam si pohľad na ne. A potom samozrejme rodina. To je úplne úplne najviac. Chcem aby ste toto cítili aj z blogu. Viem, akému tlaku sú vystavené dievčatá pred pubertou a v puberte a preto nechcem byť tá, ktorá im dodá dojem, že bez správneho odtieňa rúžu tento život nemá zmysel. Alebo že hamburger je najväčšie zlo na tomto svete. Sama nechcem byť vystavovaná tlaku a ani vystavovať tlak, ako má človek vyzerať. Jasné, trochu preháňam ale rozumiete. Kedysi sa považovalo za nudné byť normálnym. Ja si myslím, že byť normálnym je dnes veľká vzácnosť. Nič nepredstierať a hlavne sa tak silno nesnažiť a zároveň sa tváriť nad vecou. Sama sa učím, som však rada a viem, že som na správnej ceste. J

Prvý pracovný týždeň po mesiaci totálneho voľna je za mnou a nebudem klamať, bolo to ťažké. Človek si ešte viac ako inokedy uvedomuje, koľko úžasných vecí stihne, ak nesedí 8 hodín v kancelárii. Dovolenková melanchólia je navyše vďaka počasiu ešte silnejšia ako obvykle, ale nič sa nedá robiť. Ale ešte chvíľu budete so mnou na thajskej vlne, pretože mám v zálohe niekoľko článkov a samozrejme, aj videí. Napríklad tento outfit sme fotili rovno pred našim ,,domom“ v rezorte predtým ako sme šli na večeru. Mesiac som sa nelíčila (iba som si večer dofarbila obočie), podprsenku som videla iba tú plavkovú, vlasy som každý deň nechala iba voľne vyschnúť na vzduchu. Paráda. Táto pauza mi spravila veľmi dobre. Navyše sa človek cíti na dovolenke tak pekne, atraktívne, oddýchnuto a sviežo. Ak pravdaže práve neleží na pláži na horúcom slnku :D. Jediné, čo mi chýbalo boli upravené nechty, nezobrala som si so sebou žiadne laky, tak som raz zašla na manikúru, ale pri mori mi to už prišlo zbytočné, keďže by sa mi lak hneď odlúpol. Top, ktorý mám na sebe je jeden z mojich obľúbených, v lete patrí medzi tie, ktoré nosím najčastejšie. Šortky som si kúpila na miestnych trhoch, pretože ma na ne presvedčil priateľ a už sa teším, ako ich vytiahnem znova. Žabky na nohách sú klasika, nič iné (okrem tenisiek) som si nebrala, tak dúfam, že oceníte tú autentickosť :D. A nakoniec doplnky. Koženú kabelku som si kúpila vo vintage obchode v Chiang Mai a mám z nej obrovskú radosť. Rovnako ako z hadieho náramku talianskej značky Lusha. Ten bol jediný doplnok, ktorý som si zo sebou brala z domu a momentálne patrí medzi moje absolútne topky.

Každý deň myslím na ľudí, ktorých som tam stretla. Na čašníčky, barmanov, masérky, vodičov tuk-tukov. Žijú si ďalej na miestach, kde sme my strávili iba pár dní, obsluhujú iných ľudí, musia odpovedať na tie isté otázky niekomu novému. Zaujímalo by ma, či by si nás vôbec pamätali, hoci by sme sa vrátili napríklad zajtra. Pri tom množstve turistov o tom trochu pochybujem. Myslím na trhy plné ovocia, hlavne keď vidím v potravinách biedny výber za vysoké ceny. Hej hej, teraz sa mi tu zdá všetko drahé. A hlavne myslím na ten pocit, že som nemusela myslieť na nič. Ale dobre, zvyknem si, však, veď som doma. A teším sa na víkend!