Minule som celkom náhodne našla v počítači tieto fotky z mája 2015. Zabudla som ich zverejniť na blogu, pretože začalo byť príliš teplo a mne neprišlo aktuálne dávať na blog outfit v čiernych silonkách. Mne sa však fotky aj outfit stále páčia a tak by mi prišla škoda vám ich neukázať. To sme ešte s Foly fotili pravidelne na Vinohradoch. V tomto outfite som šla na svoj prvý pracovný pohovor do L´Oréalu! Tie časy mi celkom chýbajú, nebudem klamať. Čo mi však nechýba sú moje ultra svetlé vlasy. Teraz po dovolenke sa akurát nachádzam v tom období, že rozmýšľam, čo ďalej z vlasmi. Už ich mám celkom dlhé a po rokoch mid lenght - teda strednej dĺžky chcem trocha zmeny v podobe dlhších vlasov. Zapletať copy a tak. S farbou som tiež spokojná, aj keď som rozmýšľala nad tmavšou hnedou. Na druhej strane príde mi škoda zničiť si tu prirodzene hnedú, ku ktorej som sa po dlhom čase dopracovala. Takže s dĺžkou a farbou je to celkom jasné, ale jedna vec mi vŕta v hlave. Ofina. Ja viem, ja viem, je to ofina, vec náročná na údržbu. Naposledy som ju mala v 16-tich, takže pred 7 rokmi (ehm, nie som už nejaká stará?) a zaprisahala som sa, že si ju už nikdy nedám. Pre istotu som požiadala svoje kamarátky, aby ma od tohto nápadu odhovorili, pretože to asi každej žene z času na čas napadne. Mám ale na mysli takú voľnú, nedbalú ofinu. Na štýl french girl hair. A ako s tým pracujem a vidím to každý deň, moje myšlienky prúdia a prúdia...poraďte, čo myslíte?

Taktiež by som vás rada poprosila o váš hlas v ankete Bloger roka. Viem, že treba vyplniť trochu viac info, ale tiež viem, že ste super a budem vďačná, ak si nájdete minútu :). Plus keď už ste tu, zapojili ste sa do súťaže o sérum na rast rias Realash?

Prisahám, že som v Thajsku nemala v pláne kupovať si oblečenie, pretože mám svoje zásady a chcela som ich dodržovať rovnako ako doma. Ale nepodarilo sa mi to. Nie som na to príliš hrdá, ale stalo sa. Kúpila som si dokopy 3 kusy oblečenia a to je moje maximum, inak už začínam mať výčitky ako keď si dám sladkosť alebo chipsy. Viete, tešíte sa na začiatku a potom si uvedomíte dôsledky svojho konania. Jednou z tých troch vecí sú tieto svetlé vojenské zelené košelové šaty, ktoré mám oblečené ako vestu. Sú super variabilné, jednoduché, takže viem, že ich budem nosiť často. Celkovo vždy nakupujem tak, aby mi oblečenie sadlo do šatníka a aby som ho využila čo najviac. Náhrdelník, ktorý mám na sebe má naopak obrovskú hodnotu. Je posvätený budhistickým mníchom. Je vyrobený ručne práve mníchmi v chrámoch, ktoré sme navštívili v Chiang Mai. Celkovo som zaťažená na ručne vyrobené veci a tu ich je skutočne veľa, ale treba si dávať pozor, pretože nie všetko, čo má nálepku ,,hand made" je naozaj hand made. Napríklad vedľa nášho hostela je skvelý obchod s biokozmetikou a najradšej by som si kúpila všetko, ale musím myslieť hlavne na to, že môj batoh má fixné dno. Ale keď nie pre seba, tak mám ,,ospravedlnenie", že musím doniesť darčeky svojim najbližším, preto s chuťou ovoniavam a skúmam.

Zapojte sa do skvelej giveaway o náramok OPS!Life od OPS!Objects! Víťaza vyberiem už na Valentína! :)

Ešte predtým, ako odletím do Thajska, mám pre vás prichystaných zopár postov a jedným z nich je aj tento outfitový. Fotili sme ho, ako obvykle, cez obednú pauzu, pretože len vtedy sme stihli svetlo :D. No ale o práci už dosť, teraz jej na mesiac dávam zbohom. Sedím na letisku a užívam si, že nemám na robote nič, iba čakanie, kým môžeme odbaviť batožinu. Juchúúú, konečne čas na blog, časopisy, knihy! Avšak, teraz som taká vzrušená nielen z cesty, ale aj z toho, čo sa pred chvíľou stalo. Priateľ videl, že už sa môžeme ísť odbaviť, ale pomýlil si let a tak to vlastne nebol ten náš. Ale ako sme išli po Terminále 2, zrazu v diaľke vidíme dvoch ľudí (nepoviem, k tomu žiadne prídavné mená). Idem bližšie. Bordový kožuch, flitrovaná šiltovka, čierne silonky z nepravidelnými zelenými bodkami, modro-fialový šál. To je predsa Sisa Lelkes Sklovská! Hneď som si spomenula na moju Lauru a nemohla som odísť bez fotografie. Tú si nechám na súkromné účely, pretože ten kontrast medzi mojim nulovým make-upom a Sisinými čiernymi flitrovanými tieňmi s umelými mihalnicami je dosť výrazný. S Laurou sme takto raz večer v Košiciach stretli Petra Cmoríka. Proste celebrity. A keďže Sisa mala aj kyticu (bukrétu, ako sa hovorí :D), tak som jej určite tou žiadosťou o foto zlepšila náladu, lebo tu okrem mňa asi už nikto nevie, kto je. Krásny začiatok nášho tripu! Možno budú v Thajsku na ulici zastavovať mňa. V Thajskom ráji mi raz po masáži jedna Thajka povedala, že vyzerám ako ich thajská Superstar. Takže uvidíme. Majte sa krásne, ozvem sa čoskoro, v Miláne totiž čakáme na ďalší let sedem hodín :D.

V šatníku veľa farebného oblečenia nemám, ale keď sa pozriem na svoje doplnky, tam je naopak farieb celkom dosť. Je síce pravda, že som verná iba pár z nich a naopak, niektorým sa úplne vyhýbam, ale to, čo nemám ,,v handrách" mám v doplnkoch, takže je to pekná rovnováha. Medzi farby, ktoré sa tam vyskytujú patrí hlavne červená, ružová a modrá/tyrkysová, všetky vo svojich mnohých odtieňoch. Mojou najčerstvejšou (akože posledných 8 mesiacov) najobľúbenejšou farbou je určite mintová. Vždy som milovala tyrkysovú a jej odtiene, ale stále som viac inklinovala k tej ružovej. Lenže viete, keď bývate s priateľom, tá ružová musí ísť preč a tak mi ostali už len kabelky, čiapky, okuliare, kozmetické taštičky a rúže. Zato mintová je super kompromis, ktorý akceptuje, takže teraz prichádzajú na rad taniere, hrnčeky, misky a všetko domáce náčinie. Proste som ako straka, čo reaguje na všetko v tejto farbe. Preto som sa neskutočne potešila malej koženej listovej kabelke od Rebeccy Minkoff, ktorú som spolu s ladiacim károvaným šálom dostala pod stromček od priateľovej mamky. Je to tzv. travel pouch a ja mám Paris. Potom existuje ešte Tokyo, London, Milan a New York. Už sa teším ako ju využijem v lete počas dní aj večerov! 

P.S.: Kúpte si februárovú EVU - nájdete ma v nej! :)

Dala som si podmienku, a tú mám už dlho, že budem nakupovať čo najmenej, teda maximálne 1-2 veci za mesiac a musím povedať, že sa mi to darí! Mám plný šatník, ktorý som už značne preriedila a ešte sa vecí zbavujem, takže skutočne nič nepotrebujem. Nechodím do obchodov, ale tento týždeň som po práci pred Show Jana Krausa mala trochu času, tak som zbehla do obchodov a našla som tam túto fisherman čiapku vo veľkosti S. Chápete, aká je veľkosť S rarita? Mne sú všetky čiapky aj klobúky stále veľké a preto, ak nájdem S-ko, neváham a beriem! Navyše po tomto tvare som túžila odkedy prišla do H&M kolekcia od Isabel Marant, ale detská fisherman čiapka sa k nám ani nedostala. Preto mám z tejto radosť a nepokazia mi ju ani vtipné poznámky môjho drahého, ktorému sa vôbec nepáči.

Inak neviem ako u vás, ale pre mňa bol tento pracovný týždeň po sviatkoch náročný. Viete, keď celý čas vstávate okolo 9.00 a zrazu musíte byť o takom čase v práci alebo na ceste do nej, tak v električke ešte spíte. Alebo doma sa mi zdal čas 17.00 ideálny na spustenie filmového večera, lebo veď je tma, tak čo...Proste úplne iný, uvoľnený režim. A zajtra prosím pekne musím byť v škole v neľudský čas - už o 7-mej ráno! Naposledy som tak išla do školy na strednej, čo sa mi zdá ako v minulom živote. A keď tak rozmýšľam, tak aj posledný outfit som fotila poriadne dávno. Keď sa skoro stmieva, je fakt ťažké niečo nafotiť, preto som veľmi vďačná Benitke, že mi s fotkami pomohla. A hoci bude tento mesiac náročný, mám pred sebou jeden nádherný cieľ a to február v Thajsku! Juchuchuuu.

Tento ruksak momentálne nosím so sebou úplne všade. Je pre mňa super pohodlné, že mám voľné ruky, zmestí sa mi doň knižka, foťák (ak treba), ovocie aj obed, a navyše sa hodí k mojej novej čiapke. Ktorú pravdaže nosím iba vtedy, keď mám rozpustené vlasy. Ale keď ich nemám rozpustené, v poslednom čase ich nosím jedine takto - v bune (či inak sa tomu hovorí?). Je to asi aj preto, že nie som so svojimi vlasmi spokojná. Nie je to strihom ano farbou, ale skôr kvalitou. Neviem, čo sa s nimi deje, ale nepáči sa mi to. Aj keď ich mám čerstvo umyté, tak vydržia max tak doobeda, potom sa pozriem do zrkadla a zistím, že vyzerám hrozne, tak najlepšie, čo s nimi môžem urobiť, je dať si ich do takéhoto copu. Na jeseň a pri štátniciach mi naviac ešte dosť vypadávali, takže teraz beriem tabletky, a už sa to zlepšuje. Budem však rada za akýkoľvek váš ďalší tip! Druhá vec, s čím sa vám musím zveriť je tá, že mám pocit, že mám nejakú intoleranciu na mlieko. V práci som si ráno a niekedy aj poobede veselo pila kávičku, a cestou domov mi začalo byť hrozne zle, niekedy až tak, že som myslela, že budem musieť vystúpiť z električky. Najprv som z toho obviňovala seba a to, že nemám počas jazdy čítať, ale neskôr som zistila, že to nie je dôvod. Potom som si skúsila dať mlieko aj v iných situáciách a reakcia sa opakovala. Tak som teda začala vynechávať tú kávu a hľa, nevoľnosti prešli. Preto sa teraz mlieku snažím vyhýbať. Stalo sa niečo podobné aj vám?

Ďakujem za vaše rady a prajem krásny adventnú nedeľu! :)

Takáto ,,zima" ma veru baví. Sneh mi bude stačiť na Štedrý deň, inak mám rada práve takéto počasie, keď je príjemne a ja sa nedrkocem cestou na električku. Napríklad tento tenký, skôr jesenný kabát je teraz ideálny. Nehovoriac o tom, že mi ho každý chváli. Má taký županový tvar, ale je veľmi zaujímavý a naviac v mojich obľúbených farbách. Celkovo sa mi páči kombinácia bordová s karamelovou hnedou, takže som sa v tomto outfite cítila fakt dobre. 

Včera som mala prijímačky na magisterské štúdium, takže ak to bude tak, ako chcem, tak v januári mi opäť začína škola. Celkovo už približne trošku viem, ako bude vyzerať minimálne prvý polrok roku 2016 a celkom sa teším. A som tiež zvedavá. Či budem zvládať školu a prácu, či pôjdeme všade, kam chceme ísť....ale po dlhom čase mám pocit, že je všetko ako má byť. Taký veľmi fajn pocit. Aj v tom blogovaní nachádzam systém, tak vám budem znova prispievať častejšie. Inak, mali by ste záujem o nejaké video? Ak áno, budem rada za návrhy. Mám v hlave prichystané jedno s témou ,,10 vecí, ktoré o mne neviete" - zaujímalo by vás?

!!! Prosím, veľmi vás prosím, zahlasujte za mňa (jeden Like) a môj návrh kabelky na Facebooku Lusha. V obchode som bola nedávno na blogerskej akcii a vyhlásili súťaž o jednu kabelku. Ak vyhrám, môj návrh sa stane skutočnosťou :). Viete, ako rada mám kožu a takáto ručne vyrobená kabelka, to by bol skutočný klenot v mojej zbierke. Hlasovanie končí už dnes! Vopred vám ďakujem za každý hlas :).

To, že prešiel ďalší mesiac si väčšinou uvedomím, keď doberiem poslednú antikoncepčnú pilulku. Človek sa v tom kolotoči práca-domov-niekedy víno ani nestihne spamätať. Pondelok-utorok-streda-štvrtok-konečne piatok-víkend fuč, plynú dni a s nimi mesiace. Blíži sa koniec roka a poriadne som si to ani nevšimla. Teda, skoro. Ak sa nechtiac či z neodkladných dôvodov dostanem do obchodného centra, každé je hrozne preplnené. Ale chcem si vytvoriť atmosféru sviatkov aj v Prahe, doma. Chcem piecť - neviem kedy, lebo niekedy chcem len tak ležať. A tiež chcem aj chudnúť a ono sa to všetko navzájom bohužiaľ vylučuje. Včera som ale kúpila vianočné ozdoby a vydekorovala náš byt ako sa na Vianoce patrí. K tomu som si pustila koledy a nič viac mi nebolo treba. Takže sa budem opakovať, ale nehorázne sa teším na Vianoce! Dnes začíname našou domácou Tatra Tea Christmas Party! Z tej vám určite prinesiem aj článok :). 

Outfit, ktorý mám na sebe je veľmi jednoduchý. Asi by bol aj obyčajný, nebyť tých hadích čižmičiek. Rifle, krémový sveter, čierny kožuch a výrazný rúž. Takto mi to vyhovuje najviac. 

Krásny víkend, nech trvá čo najdlhšie.

Minulý víkend som bola na Slovensku a tých pár dní prešlo tak rýchlo! Z Košíc sme zašli aj do Rimavskej Soboty, kde som nebola od Veľkej Noci. To je hrozne dlho, myslím, že som si nikdy nedala takú dlhú pauzu od tohto môjho obľúbeného miesta. Už sa teším na Vianoce a potom na leto, keď tam budem aspoň 2 týždne. Mamku som poprosila, aby ma odfotila, pretože na to inak fakt nemám čas, poprípade osobu, ktorá by ma odfotila alebo do toho príde počasie. Mamka, keďže je to mamka, to urobila s radosťou :). A tento týždeň prišla aj s papim za mnou do Prahy! Mala som promócie a to, že tu boli ma neskutočne potešilo. Boli sme s mamkou v IKEA, papi opravil pár vecí v byte, boli sme na hamburger, chodili po meste, pili vínko. Paráda. Kiežby mohol prísť aj Sebi a boli by tu dlhšie. Teraz je mi smutno, že už museli odísť a odrátavam dni do Vianoc. 

Vtipná príhoda sa mi stala začiatkom týždňa, keď som dala prať tmavé oblečenie. Medzi nimi aj túto vestu s týmto pásikavým tričkom. Lenže vo veste som zabudla červený rúž. Keď som vytiahla oblečenie z práčky, väčšina bola pokrytá červenými fľakmi. Skoro som odpadla. Našťastie mám taký špeciálny gél na pranie a všetko sa dalo doporiadku. Až na priateľovu bielu košeľu, ktorú šupol do práčky pred praním, pretože jemu je jedno, či je niečo čierne, či biele alebo farebné...A keď už sme pri tej červenej farbe, tak náramok, ktorý mám na ruke sa volá With Love a červená gorálka symbolizuje kvapku krvi. Vytvorila ho značka Trollbeads v spolupráci s Červeným Krížom a celá suma, za ktorú tento náramok kúpite putuje práve Červenému Krížu. 

Už dlhšie sa zamýšľam nad tým, čo má, keď príde na oblečenie, skutočnú hodnotu a tiež čo vytvára to naozajstné čaro outfitu. Sama u seba badám značne menšie známky kreativity ako v dobách, keď som s blogom začínala a hravo kombinovala vintage kúsky z nagyikinej skrine. Keď som ulovila v sekáči mega kúsok, ktorý ale potreboval trochu skrátiť. Alebo keď som si s niečoho nepoužiteľného vytvorila krásny doplnok. Bohužiaľ mám na tieto veci teraz už menej času, ale po tých štátniciach chcem opäť začať tvoriť. Tento outfit je čisto zostavený z kúskov, ktoré mám v skrini už dlho, sú vintage, DIY alebo ,,recyklované". Sukňa patrila ešte nagyike, čižmy mám už 4 roky, sú kožené, držia skvele a ja sa na nich každú jeseň/zimu teším. Bodybelt som si ušila zo zvyškov kože, ktorá sa používa na autopoťahy, rolák mám od kamarátky a vintage kabelku som dostala do daru. Okrem hodiniek na sebe nemám nič nové, naopak, sú to veci, ktoré mám (nielen ja) v šatníku už roky. 

V deň keď som takto vyrazila do práce som dostala niekoľko komplimentov. Keď som sedela v električke z ulice sa na mňa usmieval neznámy muž. Ok, neusmiala som sa späť, ale celkovo ma tie komplimenty veľmi potešili. Ja som sa v outfite cítila skvele, je v ňom istá dávka kreativity, hĺbky a mňa. Už od začiatku tohto blogu vám pravidelne prezentujem DIY, vintage a second hand kúsky, zdôrazňujem, že investovať sa oplatí do nadčasových vecí (ako napr. kožená bunda či práve tieto čižmy). V poslednom čase som však od second hand a DIY upustila, ale znova chcem začať. Všade na mňa vyskakujú články o udržateľnej móde, ktorej som bola a stále som zástancom, ale rozmach blogovania a spolupráce ma trochu rozmaznali. A priznám, že pomaly ale isto znížili kreativitu, pretože čím viac sledujete, tým viac zistíte, že sú vlastne všetci rovnakí. Lebo toto je trend a tamto tiež. Teraz je tu vlna udržateľnej módy a to je niečo, čo sa oplatí šíriť. Nechcem zachádzať do extrémov, ale jemne zmeniť zmýšľanie môže každý. Sama nakupujem málo, pretože ma to nebaví, ak niečo uvidím, spôsobuje mi to ,,chtíč", som len človek a zľavy ma lákajú, ale oblečenie nepotrebujem. Dôležité je vyhnúť sa pocitu, že to nutne potrebujem. Lebo to tak nie je. Všetko mám. Mám toho viac ako dosť napriek tomu, že šatník som prečistila a kopec vecí darovala či predala. Chcem viac šíriť pôvodnú myšlienku tohto blogu a to second hand a vintage kúsky a DIY projekty. Ešte v septembri som si ušila podprsenku zo zvyškov látky. Nedokončila som ju. Tak snáď práve teraz. 

Cez víkend sme sa vybrali s priateľom na Teniskology. Bola to pre mňa príjemná pauza medzi učením na štátnice, z ktorého som bola, už celkom prirodzene, nervózna. V sobotu bolo krásne teplo a tak nebolo treba veľa vrstiev. Keby bolo takto celú jeseň a pokojne aj zimu, bola by som spokojná. Teniskology sa konalo vo Vinohradskom pavilóne, a okrem množstva tenisiek tak bolo aj množstvo ľudí. S tým sa pravdaže dalo počítať, ale ja a davy....hmmm, radšej nie. Ale užili sme si to, pretože sme vedeli kde je menej ľudí a kam ísť. A ak chcete vedieť, ako som dopadla na štátniciach, musíte dojsť na koniec článku :). 

Zvoňáče mi vždy pripomínali časy minulé, pretože sme ich naposledy nosili na základnej škole. Ale postupne sa snažia nájsť si cestu do našich šatníkov opäť. V obchodoch je ich každým mesiacom viac a viac a zdá sa, že to nebol iba ,,sezónny" výkrik. Ale v uliciach ich vidieť málokedy, pritom pre nízke ženy sú s opätkami ideálne, lebo pekne predĺžia postavu. Ja som tieto svoje našla v secondhande. Nechcela som si kupovať nové v reťazci, pretože som vedela, že ich nevyužijem príliš často, tak načo investovať...Pravda, naozaj zvonové rifle nenosím často. Asi to bude kvôli nutnosti opätkov, na ktoré som nejak zanevrela, lebo chcem pohodlie. A pritom som sa v tomto outfite cítila fakt skvele. Mala som ho na sebe už dvakrát. Ale nabudúce už musím zvoňáče skombinovať aj inak :D. Je však nutné podotknúť, že u môjho milého sa tento strih nohavíc nestretol s veľkým nadšením. 

Už zajtra ideme s Foly, Mišom a Paťom do Osla, tak sa teším, pretože hneď po návrate ma čaká prísny režim učenia sa na štátnice. To bude isto zábava. Majte sa krásne a sledujte naše Instagramy :).

Viete, koľko dní hľadám čas aby som napísala článok? Dosť. Tento som chcela napísať ešte cez víkend. Dni sa začínajú skracovať, ja vstávam za tmy a kým prídem domov, už je zase tma. Super. Času nazvyš je málo, ten, ktorý mám rozdeľujem medzi kamarátov, priateľa a školu. Tento mesiac ma čakajú štátnice. Plus do toho chodím do práce. Napríklad Foly je na toto tempo zvyknutá, ale ja fakt nie a obdivujem všetkých, ktorí majú viacero záľub a vedia si všetko pekne zorganizovať. Ja sa snažím, ale nedokážem byť na dvoch miestach naraz. Veľmi, fakt veľmi ma mrzí, že sa nemôžem blogu teraz venovať viac, pretože je to niečo, čo ma baví a napĺňa. Vynechala som niekoľko eventov, na ktorých som chcela byť, ale škola teraz musí ísť na prvé miesto. Mám pred sebou vidinu opadnutia jednej povinnosti a to je tá najlepšia motivácia :D.

Tento look vznikol v spolupráci s Tally Weijl, takže po vybratí mojich favoritov z jesennej kolekcie som vytvorila outfit, ktorý vidíte. Takýto jemný boho look mám veľmi rada. Košeľu vlastním aj v bielej a jej vzdušnosť a ľahkosť je skvelá. Ako sa vám páči výsledok?

Viete aký je dnes deň? Je 11.9. Práve 11. septembra pred štrnástimi rokmi spadli Dvojičky/WTC. Neprežívam žiadny americký deň tak veľmi ako práve tento. Každý rok mám pri spomienke na tento deň hrču v hrdle a stále vo mne celá udalosť vyvoláva otázky. Teraz o to viac, že sú obrovské problémy aj tu, v Európe, aj keď iného druhu. V tento deň išli pred rokmi ľudia do práce tak, ako do nej skoro každý deň chodím ja. A so mnou tisícky ďalších ľudí. Netušili, čo sa stane, čo ich čaká. Možno ich nudil kancelársky stereotyp, ale v ten deň by zaň dali všetko. Je strašidelné, ako sa môže náš život zo dňa na deň, z hodiny na hodinu zmeniť. Nechcem vás však nijako dojímať, ani nechcem tento blog poznačiť politickými debatami, isto ich máte kopec na sociálnych sieťach, len som chcela pripomenúť tento dátum, ktorý fakt zmenil celý svet.

Outfit je prudko pracovný - kancelária friendly. Tieto nohavice som si objednala naschvál do práce, nech mám aj niečo slušnejšie, ale na kombinovanie s bielou košeľou sa necítim, tak som zvolila obyčajné príjemné šedé tričko a mierne formálne doplnky. Jediným ,,oživením" sú leopardie bočnice na okuliaroch. V poslednom čase nič kreatívnejšie nedávam, keď som celý čas za počítačom a rána sú ťažké, tak vsadím na klasické kombinácie, ale vravím si, že by som mala byť trochu kreatívnejšia, veď jeseň je na to ideálna. Tak možno už čoskoro...:).