Už dlho som chcela ísť na Žižkovskú věž, pretože som hore nikdy nebola, preto keď som uvidela na Slevomate voucher na obed aj s vyhliadkou, povedala som si, prečo nie a hneď kúpila 2. Väčšinou sa na zľavy trafím dobre, veľmi nám chutilo v Golden Tikka a aj v Zubajde bolo jedlo skvelé, tak som si od známej Oblacy sľubovala pekný víkendový zážitok. Bohužiaľ, aj ja aj priateľ sme odchádzali sklamaní. Nešlo len o jedlo, to bolo priemerné, nič extra, ale skôr o prístup zamestnancov a celkovú atmosféru hore. Pred výťahom nás kvôli natáčaniu, ktoré sa hore konalo skontrolovali, prezreli nám tašky atď...divné, ako na letisku. Potom sme išli do reštaurácie, kde bol jeden čašník vyslovene otrávený a nepríjemný, druhý bol naopak veľmi milý, ale ten k nám nechodil až tak často...keby áno, možno by bol celkový dojem trochu iný, ale nie je. Po tom priemernom obede sme sa presunuli vyššie, aby sme si užili výhľad. Priateľ bol ešte hladný, tak si kúpil predraženú minibagetu, ktorá sa mu po otvorení úplne nezdala, tak sa šiel opýtať, či nie je pokazená. Pani za pultom mu povedala, že ju robila deň predtým, ale že keď chce, tak mu ju vymení. Lenže druhá bageta nebola o nič lepšia, takže skončila v koši. Hore bolo na náš vkus veľa ľudí a síce bol výhľad dokonalý a krásny, atmosféra bola taká zvláštna, že sme po pár minútach skúmania Prahy zhora radšej zišli zase dole.

Outfit je veľmi pohodlný a víkendový, páči sa mi kombinácia bordovej a svetlomodrej, ale nič extra som na horúci víkend nevymýšľala. Fotky sú od priateľa, čiže opäť veľmi rýchle fotenie a spontánne fotky plné pohybu :D. Dnes odchádzame do Českého Švýcarska, konečne máme trochu viac voľna! :)

Tento článok prosím pekne píšem z mobilu, v posteli v hoteli, keď by som už mala zaľahnúť, lebo zajtra máme skoro ráno schôdzu, ale nedá mi to, chcem vám tu niečo pridať. A pre mňa to teda nie je žiadna sranda, písať cez telefón, lebo už aj obyčajné písanie smsky je pre mňa otravné a tomuto úkonu sa vyhýbam ako sa len dá. No ale aby som tu toľko nelamentovala...koniec úvodu, prejdime k outfitu.

Mám nové nohavice. Aj košeľu. Možno sa viacerým z vás tie culottes nebudú páčiť, dokonca ani ja sama som si nebola istá, či ich budem nosiť, ale po prvom oblečení je jasné, že budem. Ten akoby ,,suede" materiál je ako stvorený na jeseň a ako tu minule niekto poznamenal - pri všetkých tých úzkych nohaviciach je toto príjemná zmena. A tým myslím vážne príjemná vo všetkých smeroch! S bielou košeľou, ktorá konečne pribudla do môjho šatníka, s vintage kabelkou, oxfordkami, klobúkom a okuliarmi som sa cítila ako moderná Annie Hall z kultového filmu Woodyho Allena. Čo mi pripomína, že musíme ísť na nového Iracionálneho muža. Takže plán na jeden víkendový večer jasný :).

Vďaka svojej práci v L´Oréali vyťahujem zo skrin kúsky, ktoré som na sebe nemala niekoľko rokov. Takto znovaobjavujem ich čaro a mám z toho radosť. Začala som sa obliekať o niečo viac žensky a opäť denne vymýšľam outfity ako za starých čias. Som rada, že som sa niektorých vecí nezbavila. Napríklad tejto jemnej folklórnej blúzky a červenej sukne zo sekáča, ktorú mi skrátila babka. Nemala som ich na sebe asi 2-3 roky. A zrazu sú tu, spolu a ja sa v nich cítim skvele. Obliekanie človeka naozaj ovplyvňuje z veľkej časti to, čo a kde robí, ako napĺňa svoje dni. Keď som nepracovala a chodila som hlavne do fitka, rifle a basic tričká boli moje miláčiky. Teraz nosím rifle minimálne. Určite nie v kombinácii s basic tričkom. Ak, tak s košeľou. Proste nech to má nejaký ,,pracovný" vibe. Prajem vám krásnu stredu, ja odchádzam pracovne do Brna na schôdzu. Čo som už načisto dospelá?! :D

Palmový vzor a vôbec všetky listové vzory momentálne zaplavili obchody. A ja som sa nechala uniesť. Okolo týchto nohavíc som chodila asi 2 týždne každý deň cestou do práce, až som sa raz ,,naštvala" a kúpila som si ich. Sú z H&M z Concious kolekcie a po dlhom čase to bola vec, ktorú som si kúpila za plnú sumu. Ale to znamená, že som po nich fakt túžila a odkedy ich mám, mala som ich na sebe už asi 10x. Čiže dobrá kúpa. V Košiciach si na mňa dokonca dve ženy ukazovali, dokonca som im dala pocítiť, že o nich viem, ale nepomohlo to. Keď sme už pri tom obzeraní, včera som vychádzala z bytovky a jeden pán, ktorý nastupoval do auta zrazu vystúpil von, stál a usmieval sa na mňa. Celé to trvalo asi 10 sekúnd, pozerala som naňho cez okuliare, či je to naozaj na mňa a keď som okolo neho prešla, okamžite som sa celá skontrolovala, či na mne nie je niečo divné/zlé/v neporiadku. Pán to isto videl, tak mi kričí: ,,Slečno, moc vám to sluší". Obzrela som sa a s úsmevom poďakovala. Potom som sa však zhrozila nad svojou reakciou. To sa na mňa muž usmieva, dokonca prestane do auta nastupovať a ja si myslím, že je na mne niečo zlé? Myslím, že takto to má viac dievčat/žien, a som prekvapená, že som sa do tohto štádia dostala. Asi musím popracovať na svojom sebavedomí. Teda určite.

Víkend bol super, prvú polovicu som strávila s priateľom na festivale v Hraniciach na Morave a druhá v Prahe. Dokonca som si tam zabehla 5km beh! Pravdaže, na umiestnenie môj výkon nestačil, ale pocit mám zo seba dobrý. Navyše som si večer predtým dala langoš, čiže som zabehnúť proste musela. Chápete, nie? A aby toho nebolo málo, cesta do Prahy bola nanajvýš stresujúca. Štyri minúty pred príchodom Regiojetu sme zistili, že sme na zlej stanici. Ale kto by preboha predpokladal, že v takom malom meste budú 2 vlakové stanice? Ale! Stihla som to. Neviem ako, ale stihla a ešte polhodinu som sa vo vlaku triasla. Potom som zistila, že som si v aute zabudla mobil. Takto som sa prosímpekne ponáhľala na oslavu Paťa a Miša. Keď som k nim nakoniec prišla, musela som si jednou dávkou nikotínu vyrovnať stav, lebo nejak som sa stále nevedela dostať do pokojného stavu. Potom to už bolo super, perfektná b-day party! Nám sa s Foly od chlapcov stále ťažko odchádza, je nám tam proste dobre :). A dnes trávim s Foly, teraz varíme obed a poobede sa vráti priateľ z Hraníc. Jednoducho príjemne záležitosti, tak je dobre.

Outfit, ktorý vidíte ma baví svojou jednoduchosťou. Mintová sukňa, ktorú mi ušila nagyika sa mi perfektne hodí k Adidas NEO teniskám, ktoré si neviem vynachváliť. A po dlhom čase sú tu fotky z Václavského náměstí! Človek sa snaží centru vyhýbať, ale keď už sme tam boli, tak sme to aspoň využili. Krásnu nedeľu vám prajem! :)

V nedeľu sme si urobili malý trip na Moravu, konkrétne do mesta Hranice. Teda ja a priateľov brat sme ta išli na výlet a priateľ pracovne. Českú republiku až tak pochodenú nemám, preto som rada, že vidím aj niečo iné ako Prahu. Ľudí však bolo v tomto vskutku peknom milom mestečku v nedeľu málo. Ale chápem, všetci sú niekde pri vode alebo s rodinou. A teším sa, že tam koncom týždňa ideme znova! Na Instagrame ste mohli vidieť krásne farebné domčeky, ktoré sú súčasťou centra. Priateľ sa najprv smial, že ideme niekam, kde líšky dávajú dobrú noc, ale sám bol prekvapený, ako pekne tam bolo. A mne toto mestečko pripomínalo Rimavskú Sobotu, čiže časť môjho domova, a tým pádom sa dotklo môjho srdca, chápete.

Bolo až nehorázne teplo, čo vidíte aj na mojich vlasoch, ktoré si jednoducho robia, čo chcú, alebo aj to, čo nechcú a hneď po fotení som si ich dala do gumičky. Na sebe mám menší oldschool outfit. Staré fanúšikovské Spice Girls tričko, ktoré mi mamka kúpila asi pred 10 rokmi v sekáči za 10 korún. Najlepší nákup, to tričko milujem. A výborne sa hodilo k novej skort, v ktorej bolo super pohodlne a už sa teším, ako ju budem nosiť aj na jeseň. Aký ste mali víkend vy?

Využili sme s Foly chvíľu voľna a Kikine floral koruny, ktoré sú špeciálne určené na Sziget festival a vznikli tieto farebné fotky. Na sebe mám jednu zo svojich naj blúzok. Najlepšie sa hodí k rifliam, takže zbytočne nevymýšľam nič nové. Alebo si k nej viem predstaviť úzku bielu čipkovanú sukňu, ale takú nemám, čiže...:D. Dúfam, že sa vám tieto pozitívne naladené fotky budú páčiť.

Toto je prvé leto, ktoré celé pracujem. Trochu zmena a niekedy je mi tak smutno, že vonku je krásne a ja sedím v kancelárii. Chcem byť vonku a opaľovať sa, ale snažím sa na to nemyslieť tak často. Radosť si robím šalátami z Delmartu, na ktorých som doslova závislá. Milujem ich! Namiešate si šalát podľa vlastného výberu a je ho toľko, že ho niekedy ani nevládzem dojesť. Ale vždy ho dojem :D. Čiže prudko odporúčam, ale nechoďte tam cez obed, lebo sa dlho čaká, to je asi jediná nevýhoda. Alebo je to len pre mňa dlho, lebo to státie v rade vydesí už z princípu. 

A ďakujem za skvelé ohlasy na predchádzajúci článok, ak máte nejaký nápad, o čom by som mohla napísať, napíšte mi! :)

Opäť tip na pesničku: Ben Howard - Gracious.

Pavlína už dávnejšie napísala skvelý článok kde hovorí, že my, generácia Y nakupujeme prevažne v zľavách. Vraj až 2/3 z nás mieria v obchode rovno k zľavovému stojanu. Priznám sa, že na mňa to sedí dokonale. Nie som ochotná a samozrejme si ani nemôžem dovoliť kupovať každý mesiac nové oblečenie za plnú cenu. Približne viem, čo má akú hodnotu a preto mi príde zbytočné vyhadzovať peniaze za niektoré kusy odevov. Väčšina môjho šatníka je zo zliav a sú tam aj kusy, ktoré by som rozhodne nevlastnila, keby neboli v zľave. Napríklad táto sukňa. Je fakt, že sa mi páči, pretože ja som na takéto uletenosti, kedysi som dokonca vlastnila strieborné topánky...Je z kolekcie Jean Paul Gaultier for Lindex a z pôvodných 1300 kč sa predávala za 250 kč. Posledná v mojom čísle. Neváhala som. Strieborná sukňa nie je vec, ktorú by som nosila často, preto by som ju za pôvodnú cenu nekúpila, ale takto to bolo o niečom úplne inom. Jej kúpu práve preto nikdy neoľutujem :). Máte to rovnako?

Ěšte sa vám musím pochváliť s jedným veľmi milým zážitkom. Vo štvrtok podvečer som išla električkou z práce, čítala som si ELLE a zrazu ku mne prišla slečna/pani, so slovami: ,,Promiňte slečno, nechci vás vyrušovat, jenom vám chci říct, že vás sleduju a jste moc inspirativní." Totálne ma to dostalo a usmievala som sa celú cestu domov. A stále, keď si na to spomeniem, tak mám dobrú náladu, lebo ma to veľmi potešilo a touto cestou ešte raz ďakujem! :) Človek niekedy nemá náladu na úpravu fotiek, ale toto je taký príliv energie a motivácie, rovnako aj vaše komentáre, že mám potom chuť napísať post hneď! 

Plus pesnička dňa: Trixie Whitley - Breathe you in my dreams

Keby som tento rok išla na festival, tak si tam určite vezmem tento overal. Poradili ste mi s jeho kúpou už na Facebooku a vďaka! Všade kam prídem naň dostávam samé chvály. Škoda len, že ten materiál nie je bohviečo, na druhej strane je však pravda, že v tomto neskutočnom teple nepomôže ani nahota, proste sa potíte a lepíte všade a stále. V lete milujem overaly, sú skvelým a pohodlným kúskom, ale slovo praktický použiť nemôžem a to z jasného dôvodu. To vyzliekanie na toalete je až komické. Avšak,  keď si neviem rady alebo idem len tak vybehnúť, tak overal je pre mňa istotou, ku ktorej môžem ale nemusím dať doplnky a hotovo! Ešte si chcem kúpiť jeden dlhý overal, najlepši v horčicovej farbe, nevideli ste náhodou? :D Takto som bola oblečená na Folinej oslave, keď sme išli na loďky a potom na piknik. Jeden krásny deň to bol :). Teraz, keď pracujem a bývam inde si veľmi vážim spoločný čas a myslím, že je to tak u všetkých. Keď človek odíde z domu, jeho novou rodinou sú kamaráti a my sme fakt skvelá partia, na ktorú nedám dopustiť. Dospelosť, ach jaj....

Už podľa názvu môžete usúdiť, že v týchto horúčavách príliš neoplývam kreativitou a  rovnako je to s outfitmi. Neviem ako vám, ale mne sa v teple nikdy nechce príliš vymýšľať, na druhú stranu, nechcem skončiť pri bielom tielku a šortkách, ktoré má na sebe pomaly celé mesto. Takže som fakt rada za tieto čierne šaty, ktoré sú mega pohodlné a pre mňa predstavujú v šatníku trochu zmeny, keďže takmer žiadne šaty nevlastním. Je však pravda, že v centre som už aj takýchto čiernych šiat zopár videla, ale ja to úplne chápem :D. Šiltovky, klobúky a ostatné pokrývky hlavy sú pre mňa na slnku nutnosť, pretože sa veľmi bojím úpalu. A minimum make-upu. Aj vám sa tak veľmi potí horná pera? Mne áno, už mi to lezie na nervy :D. Ale dnes je v Prahe štátny sviatok, takže ideme na kúpalisko! Nie som kúpaliskový typ, mám rada akurát tie v Maďarsku, kam chodíme s rodinou, ale je tak teplo, že neísť k vode (akejkoľvek) by bola škoda a úprimne si iný program ani neviem predstaviť. Proste čisté leto a to ja mám rada. Vtedy vypínam a na nič nemyslím. Užite si dnešný deň a majte sa krásne! :)

Toto je historicky prvý outfit, ktorý nafotil môj milý. Bolo to minulý víkend, keď bolo trošku upršané počasie. Tieto dva faktory ovplyvnili výber pohodlného outfitu a samozrejme, šiltovka musela byť, preto moje zvlnené vlasy, to robí tá  vlhkosť vzduchu. Sukňu z kolekcie Jean Paul Gaultier pre Lindex som našla v zľavách, poslednú v mojom čísle, takže bolo rozhodnuté a ruksak som k nej prihodila  tiež, pretože čo si budeme nahovárať, dobré veci za dobrý ceny, tomu ja neodolám, a stavím sa, že ani vy nie. A príjemné, ľahké Adidas NEO tričko je víkendovka ako vyšitá.

Teraz, keď všetci pracujeme je celkom ťažké nájsť si čas na shooting. A čo čas, ale aj náladu. Ja chcem napríklad v čase voľna robiť obľúbené NIČ, ale blog tiež potrebuje nakŕmiť. Takže budeme viac fotiť takto ,,on the go", lebo je to asi ten najlepší spôsob ako mať fotečky.  Mimochodom, fotiť s chlapom to je niečo úplne odlišné ako fotiť so ženou. Proste šup šup šup, raz dva tri, hotovo! Ale našťastie sa fotky celkom podarili, aj keď je to niečo iné ako obvykle. A nemala som problém vybrať si, čiže to označím ako výhodné šetrenie časom, ktoré teraz potrebujem :D. Dnes máme oslavu, moja Foly má narodeniny a ja sa už tak veľmi teším, že budeme všetci spolu! 

Dni sú v poslednom čase trochu hektické, ale všetko sa upokojí, akonáhle si zvyknem, že musím opäť pravidelne vstávať a keď budú mať všetky moje veci svoje miesto. Prekvapilo ma, koľko anonymov sa zrazu objavilo pod príspevkom, kde som povedala, že sa sťahujem k priateľovi. Normálne som až oľutovala, že som sem niečo zo svojho súkromia písala. Priam jasnovidecné vyjadrenia typu ,,to je skoro, to nikdy nedopadne dobre" ma vážne dostali. Hlavne to slovo NIKDY. Viete, ja tiež ohováram, dvíham obočie a mierne analyzujem konanie (aj) cudzích ľudí, veď to robíme všetci, nebudem sa tu tváriť, že nie. Ale ak o tom človeku neviem takmer nič, tak by som si vážne nedovolila niečo takéto vyhlasovať. Lenže, môžem sa hnevať len na seba, pretože som s tým mohla počítať, patrí to k blogovaniu však? Takže čo sa vôbec sťažujem. Každopádne, objavili sa aj opačné názory, za čo som rada a čo len dokazuje to, že všetko je o dvoch ľuďoch a nijaké stopercentné ,,osudy" neexistujú :).

Sukňu, ktorú vidíte som si obľúbila tak, že som si podobnú kúpila aj v univerzálnej čiernej. Ako som sľúbila, vidíte ju na mne aj s opätkami a jednou z mojich najlepších bomber búnd, ktoré mám v šatníku. Stála ma pár korún, následne som si ju sama vypimpovala a tak je to naozaj špeciálny, ale nie extravagantný kúsok, ktorý len tak na ulici nevidíte.

Opäť tu mám jeden čiernobiely outfit, ale samozrejme, úplne iný ako predchádzajúci. Takto som bola oblečená na narodeninovej oslave Iw z Bonnie a Clyde (rozhodne čítajte!), a vlastne aj deň predtým, haha. Jednoducho som sa takto cítila dobre, tak prečo nie. Ruksaky som si úplne zamilovala, a tak využívam kvietkovaný Mi-Pac veľmi často. Vyzerá super práve k jednoduchým outfitom a ja mám z neho obrovskú radosť! Každý mi ho chváli a aj ja ho chválim vždy, keď ho mám so sebou. Ďalším novým kúskom sú tieto Komono okuliare. Komono asi poznáte hlavne vďaka hodinkám, ale okuliare majú snáď ešte bohovskejšie. Na zrkadlové sklá nedám dopustiť a pri rade Metal Series som jasala nad mojou obľúbenou zlatou farbou. Takže je asi logické, že model Clement (aké pekné meno!), teraz nedávam z očí, dokonca som na istý čas vylúčila aj toľko nosené Clubmasterky, ale aspoň máte zmenu :D.

Teraz si v Košiciach užívam rodinu, hlavne Sebiho, takže ďakujem, že ste si ma pridali na Snapchate (styleofbecca), musím sa naladiť na častejšie postovanie :D. To dieťa je totiž neuveriteľné! Samozrejme, domov je plný nástrah, hlavne (teda jedine) čo sa jedla týka. Včera som mala na raňajky vianočku s maslom a čerstvým domácim jahodovým džemom, nedalo sa uniknúť. Pokračovala som u babky na obede, ale večera už bola pod mojim dohľadom. Jednoducho, doma je doma, ale snažím sa krotiť, v rámci možností. 

Tak, ten text hore som napísala večer asi o pol jednej a potom som jednoducho zaspala, takže toto už píšem vo vlaku. Takéto mega čerstvé, skoro ,,live" články tu nie sú každý deň :D. Včera sme boli na vínko u Paťa a Miša, kde nám Paťo hovoril mierne strašidelnú cestu v kupé s dôchodcami. A hádajte, s kým sedím dnes v kupé ja? Áno, s troma dôchodcami 70+, ktorí cestujú Regiojetom prvýkrát, takže si viete predstaviť to nadšenie z nápojov a iných služieb. Každopádne, keď som išla prvýkrát ja, moje reakcie boli podobné, takže im to pravdaže nezazlievam. Ale dala som si slúchadlá do uší, lebo už sa rozprávali o ,,prújme", slúchadlách za 20 000 kč, náboženstve, najnovšie o fajčení trávy, a na tieto témy dnes proste nemám náladu :D.

Názov postu bol vymyslený samozrejme včera v náladičke. Predpokladám, že som chcela napísať niečo o zmenách, však. V tomto poste totižto prvýkrát vidíte moje nové tetovanie. Mám ho iba pár dní a je to moje piate tetovanie - prvý obrázok. Mám samé texty a už som chcela niečo iné. Nakoniec som si vybrala istý druh paprade, ale všetko vám poviem až v samostatnom poste. Teraz som už spokojná a pár rokov si žiadne tetovanie nedám, aj keď ktovie...takto som si myslela, že budem mať dlho tmavé vlasy a vidíte, stále to mením a teraz si najviac užívam tieto svetlejšie. Veľa ste mi ich chválili, tak ak ste z Košíc, mám pre vás tip na skvelú kaderníčku. Volá sa Miška Némethová, pokojne ju kontaktujte a zaručene budete spokojné. Ja som sa k nej dostala cez kamarátku, ktorej som obdivovala vlasy, takže šírim túto zvesť o perfektnej osobe ďalej :). Ešte späť k tým zmenám. V najbližšej dobe ma čaká pár zásadných. Ak ste na mňa z predchádzajúceho postu mysleli a držali mi palce, ďakujem, podarilo sa to!! Mám obrovskú radosť. Taktiež sa koncom mesiaca budem sťahovať, čo je pre mňa veľký krok. Zmeny sú však dobré a hlavne dôležité a ja som vďačná za to, akým smerom sa momentálne posúva môj život. Prajem vám krásny piatok a víkend!

Pamätáte sa, keď som mala tieto hadie čižmičky na sebe prvýkrát? Celá v čiernom a ešte s tmavými vlasmi som písala, že sú ľahké na kombinovanie. Niežeby som na to teraz mala iný názor, ale som typ človeka, ktorý nejako podvedome nerád nosí viackrát to isté. Pravdaže, ak niekde prespávam a nemám okrem daného outfitu nič iné, tak mi to problém nerobí, poprípade ak idem k babke na víkend, tak si so sebou neberiem vôbec nič (pretože doma sú tepláky!), ale inak rada vymýšľam aspoň trošku iné, hoci často jednoduché outfity. A pri týchto topánkach to nie je možné, pretože pri tomto outfite sa skončila všetka hra s nimi. K denimu sa mi nepáčia, v čiernom som už bola, teraz je tu toto a ešte si ich môžem dať s bielym tričkom a čiernymi nohavicami. Takže áno, kombinujú sa ľahko, ale tých spôsobov je obmedzené množstvo. Takže na blogu ich dlhú dobu neuvidíte, možno ešte raz niekedy na jeseň.

Mám teraz pre vás prichystaných kopec outfitov, video, beauty posty....už dlho som toľko článkov nemala v zásobe a teším sa! Vypočujte si skvelú Believe od Mumford & Sons a myslite na mňa dnes, držte mi palce prosím, dnešok je pre mňa superdôležitý.