Druhý deň v New York City začal pokojne a skončil sa úplne nečakane. Až v sobotu :). Mali sme v pláne odísť poobede, ale nakoniec to osud zariadil inak a my sme vďaka hodinám navyše stihli vidieť z mesta omnoho viac. Nohy ma v mojich červených teniskách boleli po prechodených kilometroch akoby som chodila po skle a jedna bolesť prekrývala druhú, takže som nakoniec už necítila vôbec nič. To bol dôkaz, že sme naše dni prežili totálne naplno (a tiež, že som si mala zobrať pohodlnejšiu obuv). Ale koho zaujímajú boľavé nohy, keď ho nosia po New Yorku?
Prvý post z našej americkej dovolenky je tu! Prešla som fotky a pripravila niekoľko postov, ktorými vás budem do konca mesiaca zásobovať. Rozhodla som sa začať New Yorkom, pretože som sa práve na toto mesto najviac tešila, tiež sme tam boli na dobu určitú, teda 2,5 dňa, trip sme spravili na začiatku nášho pobytu na východnej strane USA, takže ak mám ísť chronologicky, celkom to sedí. No a keďže mám milión fotiek (viac za dva dni v NYC ako za celý mesiac v Prahe) a veľa zážitkov, tak z neho budú rovno dva posty. Pretože New York stojí za to. Vedela som to už predtým, ale keď sa zrazu ocitnete v tomto večne prúdiacom meste, prekoná všetky vaše očakávania. Všetky. Je to bomba. Absolútna.
Od leta som čakala na tento deň. Zdal sa mi tak ďaleko a nakoniec je to tu, texík, check in, letisko, odbavenie, lietadlo, krásne výhľady, cestovná horúčka. Mám to rada! Aj keď to samotné balenie a presúvanie je na nervy, patrí to k tomu. Letíme do USA! Nikdy som tam nebola, mám o Amerike iba svoju predstavu, som zvedavá, aká bude v skutočnosti. Neviem sa dočkať New Yorku. Takže posledné dva týždne boli o plánovaní, vybavovaní a tešení sa. A boli skvelé! Chystala som sa na FashionLive!, nakoniec som však šla domov do Košíc, zariadiť si nejaké dôležité veci, bez ktorých sa do zahraničia neodchádza (pas to nie je, haha :D) a strávila čas s rodinou. Potešilo ma, že za mnou prišli aj Nagyika s Papim a tiež, že som po dlhom čase videla Lauru! O Sebanovi už radšej písať ani nebudem, slová sú zbytočné. V tomto duchu som pokračovala aj po príchode do Prahy, kde som za jeden deň stihla obed s Foly, víno s Benitkou a kávu s Klaudiou (áno, presne v tomto poradí). Včera som ešte zašli do centra zriešiť posledné veci a dnes sme pripravení! Neviem kedy sa tu ozvem najbližšie, na Instagrame však budem prispievať pravidelne :). Tak sa majte krásne!
Viem, dala som si trochu načas s týmto postom, mal vyjsť v nedeľu, ale nevyšlo. Vyšlo teraz. Prvé dva októbrové týždne boli až znepokojivo pokojné, priam by som povedala, že nudné, lebo som väčšinou sedela doma a učila sa na skúšky a potom som zas zháňala materiál na ďalšie skúšky. Plus to počasie mi na nálade vôbec nepridáva, ale aspoň posledný víkend vyšlo slnko. Moju náladu a aj výzor veľmi ovplyvňuje počasie, keď je škaredo, jediné, na čo mám chuť je čierna (max. šedá) v podobe jeansov a hrubého svetra. Do toho som zjedla strašne veľa pečiva (veď som si sama upiekla) a cestovín (ktoré už ani nemám rada!) a celkovo som sa pri tom učení trochu opustila, takže napriek cvičeniu mi narástol faldík na bruchu. Prečo mi každý krajec chleba vidieť hneď na bruchu? No ale dobre, nebudem tu vyplakávať, je to moja chyba a teraz mávam pečivu aj sladkostiam zbohom! Nechcem aby ste si mysleli, že tuk na bruchu je najväčšia katastrofa na svete, ale ja sa chcem vo svojom tele cítiť dobre a to s tým faldíkom nejde, čiže záver je jasný - musí zmiznúť.
Fotiek je tentoraz menej, lebo zaujímavých momentov bolo pomenej a po druhé, keď boli, častokrát som zabudla fotiť. Ale tento týždeň je to už inak, takže nabudúce bude viac. Každopádne, mám pár tipov kam zájsť a keďže sa už pomaly pomaličky blížia sviatku pokoja a mieru (viete, ktoré myslím, nie?), tak tam môžete nájsť aj milé darčeky pre svojich ľúbezných.
Sedím na hotelovej izbe, za chvíľu máme check-out a ja ešte rýchlo dopisujem úvod k tomuto weekly článku. Nemôžem sa veľmi zdržovať, preto len v krátkosti. Druhá polovica septembra bola lepšia, ako som predpokladala. Strávila som ju s kamarátkami, s rodinou a absolútny koniec mesiaca romanticky s Macom. Skrátila som si vlasy, čo pokladám za jedno z naj rozhodnutí posledných mesiacov, cvičila som na čerstvom vzduchu, objavila nové basketbalové ihrisko, z ktorého vidím na kone a dokonca som už zahliadla aj bažanta, prvýkrát som zabehla svoju trasu bez pauzy či power walku a dopriala si viac sladkého ako som mala v pláne. Aj viac drinkov a vína.
Posledné dva týždne si neskutočne užívam. Nádherné, ešte letné, počasie ma teší každý deň a ťažím z neho maximum. Pevne verím, že to tak bude celý september, príde za mnou do Prahy rodina a chcem im toho ukázať čo najviac. Alebo teda, hlavne to, čo mám rada. Ako tak pozerám, tieto dni som veľa jedla, vyskúšala niekoľko nových podnikov a preto, ak sa chystáte do Prahy, určite prečítajte celý článok, kde je niekoľko tipov, kam ísť.
Posledné dva týždne leta patrili medzi tie najteplejšie a určite aj najlepšie. Po rokoch som bola v Chorvátsku, kde to milujem a ešte aj po návrate domov nás čakalo nádherné letné počasie.
Ešte pred tým, ako sa pustím do triedenia a upravovania random dovolenkových fotiek, ukážem vám ich zopár z prvých dní. To je vtedy, keď si ešte zvykáte na to, že plavky skutočne stačia a niekedy je aj to veľa. Keď sa zobudíte a raňajky s výhľadom na more vás fascinujú. Keď vyťahujete nové plavky a radujete sa z nich. Keď vstávate s nadšením, lebo si nechcete nechať ujsť ani jedinú chvíľu. A keď som sa zoznamovala s mojou okrúhlou dekou. Akonáhle som si na ňu sadla, cítila som sa, akoby som bola na svojom vlastnom súkromnou ostrove. Len ja, kniha a more. Síce sme ako rodina mali vlastný priestor bez cudzích ľudí, niekedy človek potrebuje byť úplne sám. A pre mňa je čas s knihou na dovolenke jedným z kľúčových momentov, ktorý si strážim a bez ktorého dovolenka nie je dovolenkou. Keď som si zobrala tento round towel, všetci vedeli, že sa ku mne nemajú ozývať :D. Čítala som, pozerala sa na more a snažila sa na nič nemyslieť. Paráda. Škoda, že som tento skladný kúsok nemala so sebou v Thajsku, na pieskovej pláži by s ním bolo sveta žiť. Tak ho pred dlhou zimou ešte prevetrám v parku na zelenej tráve, nech vidí niečo zo sveta. A keď mi bude smutno za teplom, rozložím si ho doma v obývačke. Bude mojim zhmotnením tohto krásneho výroku od Milana Marečka: ,,V studenej jeseni človek nad tým žasne, že leto bolo také horúce a krásne."
Ďalšie random fotky zo života prinášam teraz po dvoch týždňoch. Začiatok mesiaca patril najočakávanejšiemu večeru tohoto leta, ktorý som si dosýta užila!
Tento týždeň bol skutočne skvelý. Už dlho sa mi nestalo, že by som sa cestou domov usmievala, pretože som pri pomyslení na predchádzajúce dni pocítila takú dávku šťastia a vďaky za všetko čo mám a za všetkých, ktorí sú okolo mňa. Pamätám si, že som sa kedysi dávno dokázala takto tešiť aspoň kúsok každý deň, potom som dospela a zrazu ten pocit niekde zmizol a prišiel len raz za čas. A po dlhom čase som ho mala tento týždeň znova! Taký ten moment, keď na vás svieti slnko a vy si uvedomíte, že je všetko, fakt všetko, úplne v poriadku a máte viac ako by ste si mohli priať. Snáď nezniem príliš pateticky. Okrem stredy som každý jeden deň strávila s jednou alebo s viacerými kamarátkami, víkend s Macom. Hlavne na kamarátky som mala posledný polrok menej času, a preto bolo skvelé mať intenzívny ,,girl time".
Aperol Spritz je skvelý letný drink, oceňujem hlavne to, že nie je presladený, osvieži a je výborným spestrením pri víne, ktoré pijem vonku obvykle. Ale v lete to istí práve AS. Podarilo sa mi v posledných dňoch stretnúť s kamarátkami, s ktorými som sa dlhšie nevidela a bolo to skvelé. A v tomto ,,trende" pokračujem :).
Ahojte! Rozhodla som sa namiesto mesačných postov z mobilu pridávať pár momentov z môjho života každý týždeň-dva. Príde mi to zaujímavejšie a mňa baví robiť takéto random fotky :). Tento týždeň sme mali v Čechách dva dni štátne sviatky, tak si väčšina ľudí brala dovolenku aj v pondelok a tak vzniklo 5 voľných dní. Mali sme ísť s Macom do Košíc, pretože sme tam spoločne už dlho neboli, ale Maco bol týždeň predtým v Cannes na festivale, tak bol unavený a nakoniec sme sa rozhodli ostať doma, čo vôbec nebolo na škodu, práve naopak :).