Zistila som, že by som mala fotiť asi viac ,,fashion" foto, lebo moje fotky v mobile asi nie sú úplne to, čo nájdete na módnych blogoch. Na druhej strane som povedala, že budem pridávať viac zo súkromia, viac seba, tak tu to je :). Január bol fajn, ale úprimne, som rada, že už je za mnou, pretože bol náročný a stresujúci. Napriek tomu sa v ňom našli aj pekné chvíle a tie sú práve v tomto poste.
Verím, že za sebou máte skvelý Silvester a tiež Nový rok. Ja tie dva dni prežila úplne skvele, presne tak, ako to mám rada. Keďže tento rok vyšiel celý Silvester veľmi dobre a máme pred sebou ešte víkend a až tak nástup do školy / práce, prípravu resumé článku som si trochu predĺžila a prečítať si ho môžete dnes.
Tento rok bol pre mňa plný zmien. Skutočne, ak by som mala nejako pomenovať rok 2015, tak by som mu dala meno ZMENA. Taká, ktorá prišla rýchlo, ale asi už bola nutná a niekam ma posunula. Z veľkej časti to celé ovplyvnil môj priateľ. Nebolo to pre mňa vždy ľahké, ale práve on je moja motivácia. Alebo skôr motivátor :D. Naučila som sa vážiť si čas. Predtým som ho mala veľa a mala som viac voľného času. Teraz si to voľno vážim a musím si určovať priority. Preto na blog neprispievam tak často, ako by som si priala. Stále ma baví, ale niekedy namiesto ,,naplánovaného" fotenia strávim čas s rodinou, prečítam si knihu, pozriem film alebo ideme s drahým do reštaurácie. A niekedy jednoducho nemám chuť sa celom dni v práci, kde som pozerala do počítača, svoj notebook ani vidieť. Už nie som ochotná kvôli outfitu vonku mrznúť, ani vstávať o pol hodinu skôr. Niekedy sa cítim tým všetkých hrozne presýtená. Asi starnem, ale život je najkrajší offline. Preto vám chcem poďakovať za to, že tento blog a teda mňa sledujete, že napíšete komentár, že sa sem pravidelne vraciate. Veľmi si to vážim, o to viac, že ste tu, aj keď sa to tu trochu mení. A pravdepodobne aj bude. Za tie roky, čo píšem tento blog sa postupne mením a práve v tomto období svojho života to cítim najviac.
Prajem vám len to najlepšie do roku 2016!
Mesiac je pomaly na konci a blížia sa lúčenie so starým a vítanie nového roka. Ešte pred celoročnou rekapituláciou, ktorú pripravujem každý rok, je tu decembrové zhrnutie. Tento mesiac sa niesol v duchu vianočných párty, pár prezentácií jarných kolekcií, maškrtenia, ale aj cvičenia a samozrejme krásnych chvíľ s rodinou! Lebo o tom sú predsa Vianoce :). A vďaka týmto fotkám som zistila, že hnedé culottes a klobúk patrili medzi mojich favoritov :D.
Milujem home parties! Sú to jediné párty, ktoré mám rada, na diskotéky ani do klubov ma nedostanete a väčšinu času nikoho z nás, aj keď nebudem rozprávať za všetkých, dievčatá si radi zatancujú niekde v centre. Každopádne, začína sa aj tak vždy u niekoho z nás. Pri týchto párty sa všetci stretneme, donesieme dobroty a samozrejme, nejaké aperitivo. Väčšinou je to víno, ale na Vianoce to chcelo niečo iné, niečo fancy a domáce! TATRATEA, teda tatranský čaj bol našim spoločníkom celý večer! Z 11 príchutí s rôznym obsahom alkoholu sme si miešali drinky podľa chuti a vkusu. Na konci nám najviac miešal môj priateľ, lebo on sa vyzná a fakt nám mega chutilo. Ak by som mala vybrať favorita večera, tak dievčatá hneď okúsili biely, 22% coconut likér (najviac ide s ananásom) a chlapci samozrejme museli vyskúšať najsilnejší strieborný 72%. A keďže som vám povedala, že budem prinášať viac postov zo súkromného života, nech sa páči, pozrite sa, ako to na takej našej ,,parsy" vyzerá.
kvety za promócie od drahého / great bun day / víkendové ráno / ružová na Florenci
Kedysi, keď som ešte nemala Instagram, som zvykla robiť takéto mesačné ,,reporty" a potom som si kúpila prvý smartfón a prestala ich zverejňovať. Je to škoda, lebo vy ste tieto články mali radi a ja vlastne tiež. A keďže na mojom Instagrame neuvidíte všetko, rozhodla som sa opäť písať raz do mesiaca takýto post. Dúfam, že vás to teší, pretože tieto články sú osobné, z reálneho života a vy ma tak môžete spoznať bližšie. Takže Phone random je späť :).
Dnes je čas na druhý post z Osla! Samozrejme, aj s videom :). Sľubujem, že ďalšie videá už budú menej roztrasené, ale viete, prvé outdoor video, tak človek sa učí....Každopádne si ho pozrite, na ten koniec som celkom hrdá. S Foly, Mišom a Paťom nám bolo dosť dobre, ja som ani nemyslela na učenie na štátnice, pred ktorými som akurát mala. A vidíte, zvládla som to. To určite tá pozitívna energia, ktorú som tam nabrala. Tento štvrtok mám promócie a do Prahy za mnou prídu mamka s papim. Joj, ako sa len teším, neboli tu odkedy ma pred 4 rokmi do Prahy nasťahovali. Prajem krásny začiatok týždňa! :).
Viem, že u nás Halloween nemá až takú tradíciu, ale odkedy sme v Prahe, robíme si party každý rok. Vždy vymýšľame masky na poslednú chvíľu, hoci si stále povieme, že to bude ,,o rok" inak. Nikdy nie je, ale mám pocit, že naše masky sú aj tak stále lepšie a lepšie :D. Napríklad Foly to premiérovo dotiahla až ddo požičovne kostýmov! A Mišo a Paťo aspoň využili svoje domáce zvieratká, ktoré boli na domácu party ako stvorené. Mojim veľkým (a zatiaľ) nesplneným snom je byť Wonder Woman, tak že by snáď konečne o rok? Tentokrát som kvôli štátniciam mala v pláne byť ,,iba" študentkou, pretože som kvôli štátniciam nemala čas nič špeciálne vymýšľať, ale priateľ má ku kostýmu študenky nejakú averziu a tak mi vymyslel Dia de los muertos alebo Deň mŕtvych, čiže naše Dušičky v Mexiku. Akurát s tým rozdielom, že tam to nie je chápané ako deň smútku. Celkovo mi líčenie netrvalo tak dlho ako som si myslela, že bude, oveľa dlhšie som pripravovala halloweensku výzdobu :D. Bolo nám fakt super a už sa teším na mikulášsku party!
Vy oslavujete Halloween? Ak áno, aký bol váš kostým (aj link na foto prosím!)?
V jeden, myslím, že ešte augustový deň som ráno zasadla sa počítač v práci a zrazu mi začal splašene pípať mobil. Písal Mišo, že našiel super výhodné letenky do Osla. Či nejdeme. A viete čo? Veď poďme! Bolo nutné konať rýchlo a tak sme učinili toto prudko spontánne rozhodnutie - ideme na víkend do Nórska. Vedela som, že ak sa mi všetko podarí, budem mať v tom období okolo štátnic a presne tak to aj je. V utorok mám štátnice. Nervozita stúpa, ale Oslo som si nenechala ujsť. Vyrazili sme v partii blogerov Mišo, Paťo, Foly a ja. Vďaka Mišovi sme s organizovaním nemali žiadne starosti, postaral sa o všetko od ubytovania, cez stravu a výlety, za čo mu fakt ďakujem, lebo ja som nemala kvôli škole a práci na nič čas. A teraz sa už pozrite (a aj si prečítajte), ako prebiehal náš príchod a prvý deň v Osle :).
Konečne som sa po týždni dostala k napísaniu nového článku. Táto vyťaženosť ma nebaví. Človek príde z práce a je rád, že je doma, do fitka sme obaja nešli ani nepamätám a štve ma to o to viac, že si to platíme. Pokúsim sa zájsť tam aspoň cez týždeň, hoci ako sa poznám...No ale takto pred týždňom sme plánovali náš výlet do Českého Švýcarska. Priateľ tam chcel veľmi ísť, tak som mu darovala zájazd na narodeniny, ale dostali sme sa tam až teraz. Upozorňujem, že tento článok nie je vôbec z módneho súdka, ale z toho prírodno-súkromného. Obaja sme sa veľmi tešili na našu malú dovolenku. A bolo nám skvele, pokojne by som sa ešte vrátila.
Strašne mi chýba voda a ničnerobenie. Zbožňujem tú bezstarostnosť leta, ktorú však tento rok nemám. Iba chvíľkovo, ako napríklad minule na kúpalisku. Verejné kúpaliská mám rada iba v Maďarsku, kde ideme s nagyikou a papim, nabalený akoby sme šli na 4 dni. Nagyika od rána (niekedy aj večera) chystá jedlo a my len krútime hlavami, že načo preboha, veď si tam kúpime langoš. Samozrejme, že si ho dáme, aj vtedy, keď máme zbalené jedlo, pretože langoš je klasika, ktorá ku kupku patrí. Rovnako ako tie výčitky svedomia po ňom. Lenže tie obložené žemle, ovocie a domáce supertenké palacinky sú počas dňa spása, pretože toto v žiadnom stánku nekúpiš a navyše netreba stáť rad. A papi sa vždy postará o slnečník, takže mám hlavu v tieni a opaľujem si len telo.
Toto sa nám na Podolí nepošťastí, pretože sa nám so sebou nechce ťahať toľko vecí. Ja mám dosť krémov a iných nutností. Potrebujem jeden na tvár (La Roche-Posay Anthelios 30 SPF zmatňujúci), ďalej na citlivé partie ako dekolt a ramená mám tiež 30 SFP v spreji (Vichy Ideal Soleil) a tretí krém je s 10 SPF na nohy, ruky a partie, ktoré chcem a môžem opáliť viac. Ďalej termálna voda v spreji na osvieženie (La Roche-Posay) a zosvetľujúci gél na vlasy Sunkiss Jelly (L´Oréal), ktorý si dám takto na slnku na udržanie peknej svetlej farby. K tomu osuška, voda, asi 5 ťažkých magazínov a kým dojdeme a ľahneme si, tak nevládzem :D. Overal, ktorý mám na sebe je Adidas NEO Label a je tak ľahký a vzdušný, zo strašne príjemného materiálu. Minule som ho vyprala ručne a do hodiny bol suchý! A keďže je veľmi skladný, je ideálny na takéto horúce dni na kúpalisku.
Chystám sa na pár dní (vyslovene na otočku) do Košíc a teším sa na tie bezstarostné chvíle, počas ktorých nebudem robiť nič, hlavne nie premýšľať.
Tento blog oslávil 20.6.2015 neuveriteľných 6 rokov. Pre mňa je to jediná činnosť, ktorej sa naozaj venujem dlhodobo (ok, ešte na gymnastiku a výtvarnú som chodila), a ktorá ma posunula dopredu, priniesla mi do života množstvo skvelých ľudí a príležitostí, za čo som veľmi vďačná. Zdieľam s vami časť svojho života a vďaka sociálnym sieťam mám pocit, že poznáte nielen vy mňa, ale aj ja vás. Tak ako ja, mení sa so mnou aj tento blog a vy to so mnou pravidelne sledujete. Pravdupovediac, som teraz dosť sentimentálna, čaká ma v živote veľa zmien a určite sa to odrazí aj na blogu. Sťahujem sa po 4 rokoch z bytu k priateľovi, začínam pracovať a do toho by som veľmi rada trávila čas so svojimi kamarátmi, priateľom alebo vo fitku, takže bude chvíľu trvať, kým si nastavím rozvrh tak, aby som všetko stíhala. Verím, že to pochopíte :). Momentálne mám pocit, že na nič nie je dosť času, vidíte, tento rok som pri príležitosti narodením ani tortu neupiekla. Lebo máme v chladničke ešte čokoládovú z priateľových narodenín. Nový dizajn taktiež ešte nie je, hoci som ho chcela mať presne 20.6. Ale to je život a už z toho nie som taká smutná, aká by som určite bola pred rokom-dvoma. Ale viete čo? Toto nové obdobie je presne to, po čom som dlho túžila a som šťastná. Verím, že tento blog budete sledovať naďalej, že vás bude baviť minimálne tak, ako doteraz. Ja sa budem stále snažiť písať ho čo najlepšie ako viem. Ďakujem za vašu priazeň a podporu :).
P.S.: Fotky sme fotili ešte pred vydaním júlovej EVY, ale vidíte, metalické tetovačky sú teraz fakt všade :D.
Som v Košiciach, chorá a zavretá v knižnici. Takže žiadne príspevky teraz nie sú, najbližšie až cez víkend, dúfam, že mi to prepáčite. Chcem pre vás pripraviť jedno video, tak uvidím, ako sa budem cítiť a ako budem stíhať. Konečne som so seminárkou chytila tú správnu vlnu a verím v dobrý výsledok, takže mám radosť. Sledujte ma na Instagrame @styleofbecca, tam prispievam pravidelne, takže vidíte, že žijem aj keď sa na blogu práve nič nedeje :). Je to asi trápne, ale fakt neviem, ako som mohla byť bez tento aplikácie, milujem Instagram, pozerať fotky, aj tie vaše a tým pádom sme si bližšie, chápete. Už nepoznáte iba vy mňa, ale aj ja vás! Takže ďakujem, že ma sledujete a komentujete, vždy sa teším, keď mi tam vyskočia oranžové okienka. Plus je to neskutočný zdroj inšpirácie, obrázkový denník a moja ranná aj večerná rutina.
photos and collages by me