Mesiac je pomaly na konci a blížia sa lúčenie so starým a vítanie nového roka. Ešte pred celoročnou rekapituláciou, ktorú pripravujem každý rok, je tu decembrové zhrnutie. Tento mesiac sa niesol v duchu vianočných párty, pár prezentácií jarných kolekcií, maškrtenia, ale aj cvičenia a samozrejme krásnych chvíľ s rodinou! Lebo o tom sú predsa Vianoce :). A vďaka týmto fotkám som zistila, že hnedé culottes a klobúk patrili medzi mojich favoritov :D.

kvety za promócie od drahého / great bun day / víkendové ráno / ružová na Florenci

Kedysi, keď som ešte nemala Instagram, som zvykla robiť takéto mesačné ,,reporty" a potom som si kúpila prvý smartfón a prestala ich zverejňovať. Je to škoda, lebo vy ste tieto články mali radi a ja vlastne tiež. A keďže na mojom Instagrame neuvidíte všetko, rozhodla som sa opäť písať raz do mesiaca takýto post. Dúfam, že vás to teší, pretože tieto články sú osobné, z reálneho života a vy ma tak môžete spoznať bližšie. Takže Phone random je späť :).

V jeden, myslím, že ešte augustový deň som ráno zasadla sa počítač v práci a zrazu mi začal splašene pípať mobil. Písal Mišo, že našiel super výhodné letenky do Osla. Či nejdeme. A viete čo? Veď poďme! Bolo nutné konať rýchlo a tak sme učinili toto prudko spontánne rozhodnutie - ideme na víkend do Nórska. Vedela som, že ak sa mi všetko podarí, budem mať v tom období okolo štátnic a presne tak to aj je. V utorok mám štátnice. Nervozita stúpa, ale Oslo som si nenechala ujsť. Vyrazili sme v partii blogerov Mišo, Paťo, Foly a ja. Vďaka Mišovi sme s organizovaním nemali žiadne starosti, postaral sa o všetko od ubytovania, cez stravu a výlety, za čo mu fakt ďakujem, lebo ja som nemala kvôli škole a práci na nič čas. A teraz sa už pozrite (a aj si prečítajte), ako prebiehal náš príchod a prvý deň v Osle :).

Konečne som sa po týždni dostala k napísaniu nového článku. Táto vyťaženosť ma nebaví. Človek príde z práce a je rád, že je doma, do fitka sme obaja nešli ani nepamätám a štve ma to o to viac, že si to platíme. Pokúsim sa zájsť tam aspoň cez týždeň, hoci ako sa poznám...No ale takto pred týždňom sme plánovali náš výlet do Českého Švýcarska. Priateľ tam chcel veľmi ísť, tak som mu darovala zájazd na narodeniny, ale dostali sme sa tam až teraz. Upozorňujem, že tento článok nie je vôbec z módneho súdka, ale z toho prírodno-súkromného. Obaja sme sa veľmi tešili na našu malú dovolenku. A bolo nám skvele, pokojne by som sa ešte vrátila. 

photos and collages by me

Bola by som rada, keby tento článok nebol sentimentálny či miestami patetický, ale vopred sa ospravedlňujem, obávam sa, že to nebude úplne možné. Sedím za stolom v Prahe, na nechtoch mi schne Silvestrovská manikúra a pre atmosféru som si pustila Damiena Ricea, dúfajúc, že vo mne oživí všetky spomienky. Keby nie, mám poruke svoj diár, v ktorom je všetko zaznamenané. 

Nemôžem uveriť, že uplynul ďalší rok. Vždy mám pocit, že je na kopec vecí čas a ešte som nič nestihla, ale pri týchto rekapituláciách si uvedomím, že sa toho stalo toľko...Aj dobrého aj menej dobrého. Som typ človeka, ktorý nemá príliš v láske veľké zmeny a ťažko sa lúčim najmä s ľuďmi, s ktorými som prežila skvelé chvíle. Boli a zrazu neboli. Dávali, brali, smiali sa, plakali, kričali, verili, čakali, volali, vraveli, počúvali...A potom nič. Ale tak to už v živote chodí však. Práve preto si ešte viac vážim ľudí, ktorých mám pri sebe, o ktorých viem, že sú tu pre mňa a ja pre nich. Vždy. Na smiech, rozčuľovanie aj na plač. Na kávu, vodu aj víno. Nie som veľmi na vymenovania, ale kedy inokedy, keď nie teraz. Ďakujem Foly, Maji, Laure, Lubke, Adymu, Patrikovi, Mišovi, Atimu, Rikovi, Klaudike, Svetlane...Ďakujem vám za to, že tento blog čítate, za komentáre a za slová podpory, ktoré boli pre mňa tento rok veľmi dôležité a neskutočne si ich cením. Mám vás rada a som veľmi šťastná, že vás mám. Tento rok sa mi splnilo niekoľko snov, niekedy som sa až chcela uštipnúť, či sa mi to naozaj iba nezdá a bolo naozaj kopec vecí, z ktorých som sa tešila a som za ne vďačná. Napriek tomu bol pre mňa tento rok po psychickej stránke ťažký. Nechcem to veľmi rozoberať, ale taktiež vám nechcem klamať, aj ja som len človek a síce na blogu môže vyzerať všetko bezproblémovo, je to len časť môjho života. Rovnako ako bývam veselá, tak bývam aj smutná. Dá sa povedať, že to bol pre mňa prelomový rok, zmenila som sa a zmenu som si uvedomovala, len som často nevedela, čo s ňou. Avšak rovnako ako pocity šťastia, aj pocity smútku sú len dočasné, v tom druhom prípade si môžem povedať ,,našťastie". Tentokrát je zhrnutie trochu osobnejšie ako inokedy, verím, že sa vám bude páčiť. Aký bol váš rok 2014? Čo najlepšie ste zažili?

Pred mesiacom som sa s Foly opaľovala na pláži na Slnečnom pobreží v Bulharsku. Rýchlo letí ten čas, to vám teda poviem. Postov z dovolenky by som mala ešte dosť, ale rozhodla som sa všetky fotky spojiť a urobiť už len dva, pretože článkov a nápadov je veľa, nestíhala by som ich publikovať a dovolenkové posty by som tu dávala asi ešte na Vianoce. Takže tu je pekne krásne prvý denník zo Sunny Beach, kde uvidíte nielen fotky z potencionálnych outfit postov, ale aj fotky z mobilu. Tie najlepšie a prudko turistické snímky máme na analógu, ktorý som ešte nedala vyvolať. Ale dosť materiálu je aj tak, čiže žiadny problém :).

- Bulharsko mi príde ako mix Balkánu a socializmu. Rozprávam teda z dojmov zo Sunny Beach a Nesebaru. 

- Bulharsko je aj na slovenské pomery veľmi lacná krajina. Vyhovovalo nám to, veď čoby nie :D.

- Zamestnanci vraj vždy očakávali nejaké sprepitné. Tak som poslíčkovi s kuframi hneď po tom, čo nám priniesol kufre chcela dať nejakú tú levu (bulharská mena), ale chytil kľučku a zatvoril za sebou dvere. Nechceš, nedostaneš...a naháňať ho predsa nebudem.

- Bulharsko je známe vďaka ružiam, preto sú všade obchody s výrobkami z ruží. A všade je úplne ten istý tovar. Trochu otravné, ale čo sa dá robiť. Vlastne vo všetkých obchodoch bol viac menej ten istý tovar.

- Pre mňa však bude Bulharsko po tejto dovolenke symbolizovať kôpor. Ja ho milujem, aj Foly písala, že som jasala šťastím. Kôpor v jogurte, kôpor v šaláte, kôpor na paradajkách, mrkve a kukurici. Kôpor v chipsoch. Chápete? Kôprové chipsy! Neodolala som.

- Nepočítam, koľkokrát sme dostali otázku ,,Ste tu len vy dve?". Začalo sa to už pri kupovaní zájazdu a ťahalo sa to s nami celý čas :D. Druhou najčastejšou otázkou bolo ,,Do you have a boyfriend at home?" a treťou ,,Why don´t you have a boyfriend? You are a very beautiful girl." 

- Zistili sme, že väčšina Angličanov necvičí a má potetovanú jednu ruku. Naozaj veľmi populárna kombinácia, u nás na hoteli určite.

- Na hoteli sme boli jedny z najstarších. Moju vekovú krízu to len posilnilo. Samé 17,18,19,20....a čo viac preboha?!

P.S.: Prečítajte si ďalšie skvelé postrehy z Bulharska u Foly :).

Tri dni tohto roka som strávila na najväčšom slovenskom festivale, teda na festivale Pohoda. Bol to môj prvý festival vôbec a som veľmi rada, že som tam mohla ísť práve s Maybelline. Keďže rada skúšam nové veci, keď mi prišiel email s ponukou mapovať festivalovú módu, neváhala som ani minútu. Ako jediná blogerka zo Slovenska som spolu s českou beauty blogerkou Luckou z Get The Louk, tvorila časť Maybelline Fashion Teamu, ktorý hľadal na Pohode tie najštýlovejšie outfity.