Viem, že júl je už za nami, ale až teraz sa mi podarilo spracovať všetky fotky. A že ich je veru dosť :). Druhý letný mesiac bol veľmi fajn, aj keď prípravy na svadbu neustáli a dokonca sa mi snívalo aj niekoľko nočných môr, že niečo nevyjde podľa mojich predstáv. Ale práve preto verím, že vyjde. Inak som bola aj doma, v Košiciach a užila si kopec srandy so Sebankom. Už viac nepíšem, fotky tentoraz fakt povedia viac.
Dnes budem rýchla, pretože inak sa nedá. Svadba sa nezadržitelne blíži a nám chýba kopec vecí (podľa mňa). Maco mi odporučil blog teraz neriešiť vôbec, ale mne to nedá vás úplne zanedbať. Navyše v tom svadobnom šialenstve mi príde fajn povenovať sa aj niečomu inému.
Premýšľala som, o čom vám dnes napíšem a tak
nadviažem na udalosti posledných dní a fotku, ktorú som včera hodila do
éteru. Pre nás dievčatá je veľmi ťažké prijať samé seba. Je jedno, koľko máme
rokov, stále niečo riešime. Pre mňa boli dlhé roky najväčším problémom moje
kotníky. Boli hrubšie, sú hrubšie a holt, aj keď sa na hlavu postavím,
budú proste hrubšie. Avšak, musím povedať, že odkedy som prešla na veganskú
stravu, pár kíl schudla a odvodnila som sa, kotníky sa výrazne ztenšili
a ja si dávam s radosťou aj krátke sukne. S radosťou, chápete?
Pri pohľade na svoje nohy si poviem, že vyzerajú VÝBORNE. Je to pre vás možno
nepochopiteľné, ale ja ten rozdiel vidím a som zaň vďačná, lebo viem,
v akom stave boli kedysi. V tomto prípade sa nemôžem porovnávať
s dievčatami, ktoré majú lýtka a kotníky o obvode môjho
predlaktia a zápästia. Môžem, ba priam musím, sa porovnávať jedine sama so
sebou. Zrazu je ten pohľad na samú seba diametrálne odlišný.
Keď sme sa s Macom spoznali, vyzerala som odlišne.
Dnes, keď si občas pozrieme staré fotky, sa mi Maco smeje, že som mala (nielen)
líca ako balón :D. Je to pravda, viem o tom. A keď sa pozriem na tie
fotky, viem, kam sa NECHCEM dostať. Nebudem tu nejak vyzdvihovať
a ospevovať veganskú stravu, ale u mňa je to práve to, čo mi vyhovuje
najviac a vďaka čomu sa mi bez odriekania zmenila postava, pokožka aj
tvár. O tom, že mám viac energie, niekedy inokedy. Ide o to, že každý
si musí nájsť svoju cestu a to, čo mu vyhovuje najviac.
Sústreďte sa v prvom rade sami na seba. Sledujte, ako sa
cítite. S nikým iným ako sami so sebou sa neporovnávajte, je to zbytočné. Kedysi
som skúsila Dukanovu diétu, kde sa v prvých týždňoch nemôže konzumovať
ovocie. Neschudla som ani gram. Až keď som doplnila stravu o ovocie,
začala som chudnúť. Ale verím, že miliónom ľuďom táto úprava stravy pomohla,
akurát nebola pre mňa.
Minulý rok som sa celkom prirodzene dostala do štádia, keď
som bola sama prekvapená, ako sa mi podarilo vyformovať sa. Najprv som schudla
a celá namotivovaná som začala 2x denne cvičiť. Bolo to vidieť, akoby nie.
Tento rok som mala v pláne prekonať leto 2016. Obzvlášť silným motivačným
faktorom mala byť svadba. Ako vieme, 70-80% úspechu je v strave. Ale keďže
ja som dionýzovský typ, ktorý si veľmi rád užíva a dopraje, diétku som
vždy odsúvala. Nemám rada keď sú veci nasilu. Teraz mám menej ako mesiac do
svadby a už si s tým hlavu nelámem. Ok, nie je to to, čo minulý rok,
ale je to stokrát lepšie ako pred 3-4 rokmi. Odkedy som na veganskej strave,
viem, že aj keď si dám nejaký ten koláčik či čipsy, nijako výrazne sa to na mne
neodrazí. Akože, že si to smiem dovoliť, a keď to, nedajbože preženiem, tak
to vycvičím. A niečo pocvičím každý deň. Neprežieram sa, ale ani si
neodopieram. A keď mám chuť, po nejakom krátkom boji samej so sebou si
nakoniec dám. Ďalšia vec je, že sa poznám a viem, že mi stačí trošku
detoxovať týždeň pred svadbou a s výsledkom budem spokojná. Uf,
ešteže mám zatiaľ rýchly metabolizmus. Ktovie, ako by to bolo, keby som sa
vydávala v 35-ke.
Ako som spomínala, (už) nemám z ničoho výčitky, pretože
raz mi jedna kamarátka povedala, že sa priberá len z jedla, ktoré si
vyčítaš. Evidentne to je naozaj tak! :D Dodržiavam istú rovnováhu. Vtipné je,
že v časoch, keď som počítala kalórie, som neschudla natrvalo a ani svojich
predstáv (ako to, že nechudnem, keď vlastne poriadne nejem?) a hlavne som
bola strašne nervózna z toho, že som na niečo “mala chuť“. Išla som sama
proti svojmu telu. Som strašne rada, že som našla to, čo mi vyhovuje nielen po
fyzickej ale aj mentálnej stránke.
Som spokojná a šťastná. Viem, že keby som nebola, tak
si ten lepok aj langoš odopriem, pretože neznášam, keď sa cítim “veľká“
a určite by som vám neukázala fotky v plavkách. Samozrejme, mám sa
kam posúvať a klamala by som, keby som tvrdila, že sa nechcem dopracovať
k pevnejšiemu zadku a viac vyrysovaným rukám. I´m on my way. Pekne,
pomaly, prirodzene. Viem, že všetko mám iba vo svojich rukách (a hlave!) a tiež
viem, že keby som tak veľmi chcela, už tam som. Ale mne je zatiaľ veľmi dobre
aj teraz, pretože viem, že akou cestou som si prešla a tiež, akou chcem
ďalej pokračovať.