Dnes sa mi nepíše ľahko. Všetko mi príde zbytočné a reči o oblečení povrchné. Napriek tomu je momentálne možnosť upraviť sa a vyzerať dobre jedinou cestou ako kompletne neprepadnúť pocitom smútku a bezmocnosti. Ostať doma osamote s tým, že nemôžete pre svojich blízkych nič urobiť a uvedomovať si ako vám psychika rozožiera vnútro nie je najlepší nápad. Preto som došla na pár dní do Košíc. Nemalo to tak byť, chcela som pôvodne dôjsť až vo februári alebo na Veľkú Noc, všetko malo byť inak....ale pýtať sa prečo nemá cenu, aj tak sa odpovede buď nedozvieme ale dozvieme až niekde inde. A na nevyspytateľnosť života som si už predsa mohla zvyknúť. Alebo to proste prijať. Lenže ono na niektoré veci človek nikdy nie je pripravený, nikdy na ne nie je správna doba a vždy prídu skôr ako by sme chceli. A jediné čo pomôže je ten všemohúci a spravodlivý čas, ktorý neovplyvní nikto. Musí proste plynúť sám a zjemniť rany, tak ako rieka obrusuje hrany kameňov. A ono je to asi irónia osudu, že naservíruje skvelé správy a potom...ale asi má šťastie nejakú krivku, ktorej vrchol keď dosiahne, musí prudko klesnúť. Rozumiete, nie?

Nemyslela som si, že budem rada, keď sa nejaký rok skončí. Že budem očakávať niečo ako ,,očistu" s príchodom nového roka. Ale priznám sa vám, tento rok bol zvláštny, v mnohom ťažký. A to aj napriek tomu, že som prvýkrát navštívila rovno dva nové kontitenty, takže čo sa cestovania týka, bol to môj najlepší rok. Takisto mám zdravú rodinu, sama som zdravá a mám milujúceho partnera, za ktorého môžem "tam hore" ďakovať každý deň. Mala som milión dôvodov byť šťastná a ja som aj šťastná bola. Nechcem tvrdiť, že nie, pretože naozaj, keď sa obzriem späť, nemôžem povedať nič zlé (veď to sami zistíte, keď si prejdete každý mesiac). A napriek tomu som sa (po psychickej stránke) necítila byť úplne v top forme. Chýbala mi akási ľahkosť, ktorej som kedysi mala na rozdávanie, nevedela som sa tešiť ,,len tak", pretože s tou radosťou som si uvedomila, koľko nespravodlivosti sa deje okolo. Až príliš často sa okolo mňa diali veci, o ktorých nerozhodujeme a nedokážeme ich ovplyvniť a tá bezmocnosť ma strašila. Zrazu som mala pocit, že nemôžem ovplyvniť už vôbec nič, čo samozrejme nie je pravda. Brala som si k srdcu a ťažko som prežívala udalosti, ktoré sa ma takmer vôbec netýkali, ale nevedela som to ovplyvniť. Zároveň som si vďaka tomu uvedomovala, ako výborne sa mám, že moje malé problémy a veci, na ktoré občas dudrem a som kvôli nim smutná sú hlúposti, ktoré sa sa buď dajú jednoducho vyriešiť alebo ich riešiť vôbec netreba. 

Napriek tomu bol rok 2016 v mnohom jedným z najlepších. Ako som spomínala, navštívila som 2 kontitenty po prvýkrát, videla a zažila mnoho nového. Práve na cestách som aj pri obyčajnom nadýchnutí miestneho vzuchu cítila, že vdychujem šťastie, slobodu, radosť. To, čo mi doma, hlavne keď som sedela v kancelárii za počítačom, chýbalo. Takisto sme boli po rokoch na rodinnej dovolenke v Chorvátsku, kde to úplne milujem! S Macom sme sa stali vegánmi, v lete som cvičila a bola som fakt spokojná so svojou postavou (konečne, haha). Malý Sebastian je stále väčší, múdrejší, už aj chodí do škôlky a ja som rada, že som doma na Slovenku strávila dosť času a bola pri svojej rodine. 

Keď som rok 2015 nazvala ,,zmenou", tak rok 2016 je určite POKORA. A tú si beriem aj do ďalšieho roka, ale s dávkou ľahkosti, ktorú som minulý rok niekde nechala. Chcem menej ,,riešiť", brať veci tak ako sú, netrápiť sa tým, čo nevyšlo, ale naopak, tešiť sa z toho, čo sa podarilo. Do roku 2017 vstupujem s otvorenou mysľou a pozitívnymi vibráciami. A ak bude ku mne taký dobrý ako rok 2016, budem vďačná a hlavne to budem vidieť a užívať si každú chvíľu naplno :).