Už dlho som chcela ísť na Žižkovskú věž, pretože som hore nikdy nebola, preto keď som uvidela na Slevomate voucher na obed aj s vyhliadkou, povedala som si, prečo nie a hneď kúpila 2. Väčšinou sa na zľavy trafím dobre, veľmi nám chutilo v Golden Tikka a aj v Zubajde bolo jedlo skvelé, tak som si od známej Oblacy sľubovala pekný víkendový zážitok. Bohužiaľ, aj ja aj priateľ sme odchádzali sklamaní. Nešlo len o jedlo, to bolo priemerné, nič extra, ale skôr o prístup zamestnancov a celkovú atmosféru hore. Pred výťahom nás kvôli natáčaniu, ktoré sa hore konalo skontrolovali, prezreli nám tašky atď...divné, ako na letisku. Potom sme išli do reštaurácie, kde bol jeden čašník vyslovene otrávený a nepríjemný, druhý bol naopak veľmi milý, ale ten k nám nechodil až tak často...keby áno, možno by bol celkový dojem trochu iný, ale nie je. Po tom priemernom obede sme sa presunuli vyššie, aby sme si užili výhľad. Priateľ bol ešte hladný, tak si kúpil predraženú minibagetu, ktorá sa mu po otvorení úplne nezdala, tak sa šiel opýtať, či nie je pokazená. Pani za pultom mu povedala, že ju robila deň predtým, ale že keď chce, tak mu ju vymení. Lenže druhá bageta nebola o nič lepšia, takže skončila v koši. Hore bolo na náš vkus veľa ľudí a síce bol výhľad dokonalý a krásny, atmosféra bola taká zvláštna, že sme po pár minútach skúmania Prahy zhora radšej zišli zase dole.

Outfit je veľmi pohodlný a víkendový, páči sa mi kombinácia bordovej a svetlomodrej, ale nič extra som na horúci víkend nevymýšľala. Fotky sú od priateľa, čiže opäť veľmi rýchle fotenie a spontánne fotky plné pohybu :D. Dnes odchádzame do Českého Švýcarska, konečne máme trochu viac voľna! :)

Tento článok prosím pekne píšem z mobilu, v posteli v hoteli, keď by som už mala zaľahnúť, lebo zajtra máme skoro ráno schôdzu, ale nedá mi to, chcem vám tu niečo pridať. A pre mňa to teda nie je žiadna sranda, písať cez telefón, lebo už aj obyčajné písanie smsky je pre mňa otravné a tomuto úkonu sa vyhýbam ako sa len dá. No ale aby som tu toľko nelamentovala...koniec úvodu, prejdime k outfitu.

Mám nové nohavice. Aj košeľu. Možno sa viacerým z vás tie culottes nebudú páčiť, dokonca ani ja sama som si nebola istá, či ich budem nosiť, ale po prvom oblečení je jasné, že budem. Ten akoby ,,suede" materiál je ako stvorený na jeseň a ako tu minule niekto poznamenal - pri všetkých tých úzkych nohaviciach je toto príjemná zmena. A tým myslím vážne príjemná vo všetkých smeroch! S bielou košeľou, ktorá konečne pribudla do môjho šatníka, s vintage kabelkou, oxfordkami, klobúkom a okuliarmi som sa cítila ako moderná Annie Hall z kultového filmu Woodyho Allena. Čo mi pripomína, že musíme ísť na nového Iracionálneho muža. Takže plán na jeden víkendový večer jasný :).

Vďaka svojej práci v L´Oréali vyťahujem zo skrin kúsky, ktoré som na sebe nemala niekoľko rokov. Takto znovaobjavujem ich čaro a mám z toho radosť. Začala som sa obliekať o niečo viac žensky a opäť denne vymýšľam outfity ako za starých čias. Som rada, že som sa niektorých vecí nezbavila. Napríklad tejto jemnej folklórnej blúzky a červenej sukne zo sekáča, ktorú mi skrátila babka. Nemala som ich na sebe asi 2-3 roky. A zrazu sú tu, spolu a ja sa v nich cítim skvele. Obliekanie človeka naozaj ovplyvňuje z veľkej časti to, čo a kde robí, ako napĺňa svoje dni. Keď som nepracovala a chodila som hlavne do fitka, rifle a basic tričká boli moje miláčiky. Teraz nosím rifle minimálne. Určite nie v kombinácii s basic tričkom. Ak, tak s košeľou. Proste nech to má nejaký ,,pracovný" vibe. Prajem vám krásnu stredu, ja odchádzam pracovne do Brna na schôdzu. Čo som už načisto dospelá?! :D

Palmový vzor a vôbec všetky listové vzory momentálne zaplavili obchody. A ja som sa nechala uniesť. Okolo týchto nohavíc som chodila asi 2 týždne každý deň cestou do práce, až som sa raz ,,naštvala" a kúpila som si ich. Sú z H&M z Concious kolekcie a po dlhom čase to bola vec, ktorú som si kúpila za plnú sumu. Ale to znamená, že som po nich fakt túžila a odkedy ich mám, mala som ich na sebe už asi 10x. Čiže dobrá kúpa. V Košiciach si na mňa dokonca dve ženy ukazovali, dokonca som im dala pocítiť, že o nich viem, ale nepomohlo to. Keď sme už pri tom obzeraní, včera som vychádzala z bytovky a jeden pán, ktorý nastupoval do auta zrazu vystúpil von, stál a usmieval sa na mňa. Celé to trvalo asi 10 sekúnd, pozerala som naňho cez okuliare, či je to naozaj na mňa a keď som okolo neho prešla, okamžite som sa celá skontrolovala, či na mne nie je niečo divné/zlé/v neporiadku. Pán to isto videl, tak mi kričí: ,,Slečno, moc vám to sluší". Obzrela som sa a s úsmevom poďakovala. Potom som sa však zhrozila nad svojou reakciou. To sa na mňa muž usmieva, dokonca prestane do auta nastupovať a ja si myslím, že je na mne niečo zlé? Myslím, že takto to má viac dievčat/žien, a som prekvapená, že som sa do tohto štádia dostala. Asi musím popracovať na svojom sebavedomí. Teda určite.