Veľkú radosť mám z týchto fotiek a článku. Pôvodne sme s dievčatami fotili "iba" na Instagram, navyše sme sa pri fotení strašne narehotali a tak som si myslela, že ak nájdeme aspoň 2-3 fotky, kde sme so sebou každá spokojná, bude dobre. Ale nakoniec nám vyšlo kopec krásnych záberov a so šperkami TOUS z novej kolekcie Hold som sa pohrala nielen ja, ale aj dievčatá. Tak by bola škoda z nich neurobiť celý článok.
Veľmi často mi píšete, aké sú moje najobľúbenejšie podniky v Prahe. Mnoho z vás tu žije alebo sa chystáte hlavne teraz v lete na výlet, tak po mnohých odpovediach som si povedala, že dám dohromady tento pomerne dlhý článok. Nájdete v ňom nové miesta, ktoré sme s Macom či kamoškami čerstvo vyskúšali, ale aj starších obľúbencov, z ktorých mám len pár fotiek z mobilu, tak snáď mi odpustíte ich prevedenie. :) Ok, tak poďme na to. Kam sa v Prahe podľa mňa oplatí zájsť?
Ďalšie mesačné zhrnutie je tu a ja poviem len toľko - v júni som fotila "len tak" veľmi málo. A vôbec mi to nevadí, uvedomila som si to až keď som dávala dohromady tento článok. Avšak už zajtra ideme do Budapešti, keď človek cestuje, tak má hneď viac materiálu. Cestovanie medzi Prahou a Košicami už nepočítam a síce sme boli v júni na víkend v Krušných Horách, s Macom sme mali dohodu, že fotenie tentoraz vynecháme. Ale zas nie je to s tými fotkami také márne, veď pozrite a dajte mi vedieť, či sa vám páči tan "grain filter" alebo nie. Lebo mne sa páči! :)
Chválite nám fotky a chválite Maca. Možno si aj povzdychnete, že to by ste chceli tiež. Ale nie je všetko zlato, čo sa blyští a naše spoločné shootingy veru nie sú prechádzka ružovou záhradou. :D
Viete, mať blog je krásna vec, ale náročná a o to náročnejšia, keď nemáte človeka, ktorý by vás s láskou, ochotne a kvalitne fotil. Treba však povedať, že tieto tri magické slová sú dokopy trochu nereálne, ale to som zistila, až keď som začala do fotenia angažovať Maca. Tak ono predstava je to krásna, hlavne keď zistíte, že váš (vtedy) frajer bol kedysi dávno prijatý na štúdium fotografie a celkovo sa vo foťákoch dosť vyžíva. Tak sa už vidíte ako duo, vy budete pózovať a on si od samej lásky a obdivu k vám zaplní SD kartu vždy, keď na vás pozrie skrz oko hľadáčika.
Rada by som začala článok slovami: "Ako každý rok, aj tentokrát je tu blogový narodeninový článok...", ale nemôžem, lebo posledné 2 roky som sa na to akosi vykašlala. Nebudem sa tu na nič hrať a poviem, že to tak bolo preto, že som v 7-mom roku blogovania mala krízu a nemala pocit, že by bolo čo oslavovať. A na 8.výročie som zas nemala čas, spomenula som výročie síce v článku, dokonca som aj mala v pláne niečo pripraviť, ale nakoniec som také to typické birthday foteníčko ako pominulé roky nedala. Venovala som sa iným veciam, hlavne plánovaniu svadby, takže som to...no nestihla. Ja totižto tieto blogové výročia beriem vždy spontánne, hoci si každý rok poviem, že ďalší rok to už bude veľkeeeee. Tak si to napíšem aspoň sem, 10.výročie bude veľkeeeee. :D Ale toto leto má blog ešte len (a zároveň AŽ) 9 rokov. Takže pekne, komorne, presne tak ako to mám rada, oslavujme týmto postom a SÚŤAŽOU, ktorá prebieha na mojom Instagram (@styleofbecca).
Ja a šoférovanie, to je téma, čo si budeme hovoriť...no ale veru, že si dnes hovoriť budeme! Fotky sú síce ešte z čias, keď bolo chladnejšie, ale predtým, ako vám naservírujem dávku Bali, sa s vami ešte podelím o fotky z výletu do Kutnej Hory, prišla by mi ľúto, keby ostali len tak ležať v záložkách. :)
Veru, tento týždeň som oslávila svoje 25. narodeniny. Príde mi to neuveriteľné, lebo niekedy si myslím, že mám 21, až na to, že ak má niekto 21, príde mi straaaašne mladý. Aj ja som samozrejme stále mladá (a krásna), len už nie taká naivná či hlúpa. Dokonca môžem neskromne zhodnotiť, že aj po výzorovej stránke vyzerám lepšie ako v začiatkoch dvadsiatich rokov. Napriek tomu mi nie je úplne po chuti, že starnem a o 5 rokov budem mať 30. Žiadna katastrofa, beriem a som si istá aj toho, že v 30-ke mi to bude úplne jedno. Preto som sa ako správna vydatá žena odfotil nastylovaná so zlatými balónikmi medzi kefami na umývanie riadu, čistiacim mydlom na bielizeň, taniermi a konvičkami. :D Ale priestory HNST.LY sú fakt krásne a som rada, že nám bolo umožnené tam túto sériu nafotiť.
Mám pocit, že tento rok bude prelomový. Alebo takto - chcem aby bol prelomový. Zdá sa mi, že ak niektoré veci nestihnem tento rok, tak už nikdy (čo môže a tiež nemusí byť pravda). Tento rok chcem na sebe viac zamakať, neodkladať veci na neskôr a robiť všetko naplno. Splniť si sny, túžby a ciele, ktoré nosím v hlave už od tej spomínanej 20-ky a nečakať, že ich niekto urobí za mňa. A bude to pozitívne vplývať aj na vás, uvidíte. :)
Tak a keďže je štvrťstoročie ideálne na malé bilancovanie, poďme si v bodoch spísať, čo som sa za tie roky naučila a čo sa ešte len učím.
Možno už budem s rekapituláciou minulého roka jedna z posledných, ale keď ja si na tento typ článkov potrebujem sadnúť, popremýšľať, zaspomínať si a vyhodnotiť. Preto až dnes. Rok 2017 sa vyvynul úplne inak, ako som čakala. Teda, ja som nečakala nič konkrétne a teda určite nie to, čo nakoniec bolo. Bol to rok plný prekvapení, ale ako to už býva, nielen tých pozitívnych. Áno, tento rok sme sa s Macom vzali, ale bol to zároveň aj rok plný skúšok a náročných dní. Bol to rok, keď sa definitívne uzavrela istá kapitola môjho života, no zároveň sa otvorila nová.
Ďakujem však za každý jeden deň. Lebo vždy som sa niečo naučila a niekam ma to posunulo. A tiež ďakujem vám, za to, že sem chodíte, že čítate tieto riadky a že mi píšete, akoby sme sa poznali roky. Veď vy mňa už roky poznáte. :)
Po mesiacoch som spísala mesašný random post v správnom čase. :D Tak sa z toho teším, lebo ako na Nový rok, tak po celý rok. Čiže mám dobré vyhliadky do budúcnosti. Verím, že ste si Silvestra užili a začali rok 2018 pozitívne. My sme vďaka jet-lagu spali do 13.30! To sa mi nestalo už roky. A teraz už sedíme na gauči, Maco zmontoval náš nový televízny stolík a radujeme sa z pohľadu naň (teda pozeráme telku, ale ten pohľad spolu na ten stolík je veľmi uspokojivý :D).
Prajem vám šťastný nový rok, veľa zdravia, lásky a radosti, nech vyjde všetko podľa vašich predstáv. A síce je život ako horská dráha, nech tie dobré chvíle niekoľkonásobne predčia tie horšie. :) A takýto bol môj december.
Ako medveď som sa prebrala zo spánku a uvedomila si, že som vám nepriniesla Weekly články už od augusta. Ale chcela som, nie že nie. A keďže mám mnoho fotiek, ktoré chcem niekde uložiť- ideálne takto na blog, lebo tu sa nestratia - prinášam vám tieto články postupne, takto na záver roka. Hádam nevadím, či?
Na poriadnu, veľkú honeymoon sme sa nedostali, ale dávkujeme si ju postupne. V balíčku (predĺžených) víkendov. Najprv mi to bolo ľúto, teraz si hovorím, že je to vlastne veľmi príjemné. Pravidelne spolu stráviť čas mimo domova, objavovaním nových miest. Naša prvá minihoneymoon prebehla v Barcelone a druhú sme si užili v Tatrách, kam nás pozvali z Hotel FIS Jasná****. Pozvanie nás veľmi potešilo, veď víkend v horách v peknom hoteli, to je kvalitné lákadlo. Navyše sme boli takto na jeseň v Jasnej aj minulý rok, tak si z toho môžeme urobiť tradíciu.
Juchuuu juchuuu, fotky z Barcelony sú konečne vytriedené, upravené, nahodené! Mám z tohoto veľkú radosť, lebo si myslím, že tieto fotky sa veľmi vydarili. Dokonca mám nové filtre,z ktorých som nadšená, tak verím, že si to všimnete aj vy (veď preto to píšem, hahaha). Nebudem sa opakovať ani písať, že nám bolo úžasne a hneď by som šla zas. Len jedno vám poviem, že Barcelona ma veľmi očarila a bolo veľmi zaujímavé a zvláštne zároveň byť tam počas referenda, ktoré malo rozhodnúť o nezávislosti Katalánska.

Outfity z Barcelony som vám už ukázala, teraz je čas na barcelonský denník. Z toho, čo mi píšete viem, že vás tieto články bavia, tak verím, že sa vám bude páčiť aj tento. Písala som ho formou denníka, tak aby bavil vás a slúžil ako spomienka aj mne, preto v ňom nájdete nielen pekné štýlové fotky, ale aj fotky z mobilu, ktoré by som zaradila do "súkromného albumu".
Tento predĺžený víkend v Barcelone bol Macov veľmi spontánny nápad. Chodil do Barcelony na služobky, bol tam už mnohokrát a sľúbil mi, že ma tam vezme. Tak ma vzal :). Keďže kvôli novému bytu musíme našu svadobnú cestu odložiť, rozhodli sme sa pre viacero malých dovoleniek, tzv. minihoneymoon.
Ruku hore, kto zbožňuje rozprávky? Ja som na nich vyrastala a obzvlášť na konkrétnych "disneyovkách" fičím dodnes. Viem naspamäť piesne aj dialógy z Pocahontas aj Hercula. Je to proste klasika, ktorá nikdy neomrzí. Čarovný svet, do ktorého sa s radosťou nechám vtiahnuť. Kedykoľvek.
DO SEE THE MAGIC
Preto som veľmi rada, že si ma značka Pandora vybrala aby som vám predstavila ich najnovšiu kolaboráciu práve s Disney. A keďže mám okrem rozprávok rada aj kvalitné šperky, do tejto kampane som sa s nadšením zapojila.
Týždeň pred svadbou sme sa s babami vybrali do Brna, pretože sa konala moja rozlúčka so slobodou! Pod palec si ju zobrala Sindy, aka najlepšia hlavná družička pod slnkom a zorganizovala víkend plný prekvapení a presne podľa môjho gusta.
August bol síce náročný, ale hlavne nezabudnuteľný mesiac. Náš svadobný. Prípravy, stresy, rodina a v náš veľký deň veľa lásky. Avšak, o svadbe to tentoraz nebude, to až o čosi neskôr :). Predtým, ako sa pustíte do fotiek mám ešte jeden fun fact. Zistila som, že som takmer celý mesiac nosila jeden outfit, no, čo narobím, fotky mi to pekne ukázali :D.
Viem, že júl je už za nami, ale až teraz sa mi podarilo spracovať všetky fotky. A že ich je veru dosť :). Druhý letný mesiac bol veľmi fajn, aj keď prípravy na svadbu neustáli a dokonca sa mi snívalo aj niekoľko nočných môr, že niečo nevyjde podľa mojich predstáv. Ale práve preto verím, že vyjde. Inak som bola aj doma, v Košiciach a užila si kopec srandy so Sebankom. Už viac nepíšem, fotky tentoraz fakt povedia viac.
Po troch rokoch som opäť navštívila Pohodu. Pritom som si povedala, že raz za život stačí, lebo sa naozaj nepokladám za festivalový typ. Nemám rada masy ľudí, väčšinu kapiel / hudobníkov nepoznám a spať v stane? Neviem neviem....Ale keď ma ZOOT zavolal, nevedela som odmietnuť. Priznám sa, že hlavne kvôli Macovi, chcela som s ním zažiť a predstaviť mu najväčší slovenský hudobný festival. A nakoniec som prekvapila sama seba!
Júnové víkendy fakt stoja za to. Teraz sme sa vrátili z Pohody a prvý víkend som strávila s mojimi babami. Maco bol doma v USA a mne padlo veľmi dobre, že ma prišla navštíviť Laura. Boli sme sa kúpať, debatovali sme a zašli sme si aj do ZOO. Sindy ani ja sme od nášho pobytu v Prahe ešte v zoo neboli (ja som bola raz, pred rokmi, keď som mala 13), tak sme sa potešili, keď Laura vymyslela takýto neobvyklý program. Sindy naviac v septembri opúšťa Prahu, tak teraz postupne navštevujeme všetky miesta, ktoré sme mali už dlhšie na zozname. Takisto to bol jeden z posledných pražských víkendov s Badym. Dnes už má nový domov, veľkú záhradu, pole a dokonca aj frajerku :).
Zoo nás príjemne prekvapila, naozaj krásny areál, jednotlivé časti sú pekne tematicky ladené, upravené, čisté. Dokonca ponúkajú aj široký výber jedál, kde som nemala problém vybrať si ani ja! Areál zoo je skutočne veľký, takže na konci sme už boli riadne unavené :D.
P.S.: Ak by mal niekto reči k tomu, že som si ako vegán dovolila vstúpiť do zoo, prosím, nechajte to tak. Áno, nejem živočíšne produkty, ale ako viete, nosím kožené výrobky. Každý má možnosť vybrať si vlastnú cestu a škatuľkovať som sa nikdy nechcela, nechcem a ani nebudem. Ďakujem! :)
Mesiac prešiel ako voda, kúzla a čáry sú dnes móda....či ako to bolo? :D Ok, srandy bokom. Po mesiaci je tu ďalší WEEKLY (ehm, monthly) post. Fotila som ho už väčšinou novým Olympus Pen, tak verím, že si tú zmenu kvality všimnete. Absolvovala som stáž v reklamnej agentúre, bolo to skvelé a obohacujúce. V mnohých smeroch, a teraz je čas posunúť sa ďalej. Opäť sa mi potvrdilo, že to, čo vysielate myšlienkami do vesmíru, k sebe nejako priťahujete. Tak ak Boh dá, budem mať dream job ako vyšitý! Momentálne ma čaká mesiac a pol, ktorý by som rada primárne venovala našej svadbe, keďže už mám nočné mory z toho, že sa niečo nestihne. A viac už písať nebudem, nalejte si vína, užite si piatok, sobotu aj nedeľu.