CUKRÍČEK
25.1.18
Nejako si idem na ružovej vlne. :D Áno áno, baví ma to, lebo je to jedna veselá dievčenská farba. Určite ste si všimli, že v poslednom čase nosím viac farieb. Nerobím to nejak úmyselne, ale teším sa z toho, že moje podvedomie samo vyhodnotilo, že je v uliciach dosť šedej a čiernej, tak to treba trochu rozveseliť. Pretože kedysi tomu tak nebolo a môj najväčší farebný úlet bola bordová a army green. :D
Pred odchodom z Prahy som ešte stihla nafotiť tento outfit s mojim novým svetrom zo sekáča, ktorý ste mi veľmi chválili. A ja vám poviem, že na dotyk je ešte lepší, úplne makučký, teplý a ten vzor a farby! Jednoducho krása a o to väčšia, že je to jedinečný kúsok, ktorý nikto iný mať nebude. To je jedna z mnohých výhod sekáčových nákupov, preto dúfam, že ak čítate môj blog, tak v second handoch nakupujete alebo ste do nich minimálne raz zašli! :)
Konečne som doma v Košiciach! Ach ako sa len teším. Práve si užívam našu slnkom zaliatu obývačku, a píšem tento článok. Ako kedysi, keď som bola na strednej. Naposledy som bola doma pred 2 mesiacmi a to je pre mňa pomerne dlhý čas, keďže som veľmi naviazaná na svoju rodinu. Asi všetci poznáme, aké je úžasné, keď pre vás mamka aj babka navaria, chladnička je plná (bez vášho pričinenia), všetko je čisté a voňavé (opäť bez toho aby ste priložili ruku k dielu) a vy ste stále dieťa svojich rodičov, ktoré si na pár dní môže dať pauzu od dospelosti.
Ach aké mi príde teraz smiešne, keď sme sa ako pubertiaci bili do hrude, aby sme si vybojovali samostatnosť a nevedeli sme sa dočkať toho, kedy budeme pánmi sami sebe a hlavne DOSPELÍ. To slovo, ktoré bolo predtým plné nádeje, očakávaní a znelo ako lístok posiaty zlatom do nového sveta je dnes skôr kyslý úsmev a povzdychnutie, lebo veru, tí dospelí mali pravdu, keď nám vraveli, že nám je sveta žiť. A niežeby teraz nebolo, len tá voľnosť a samostatnosť nie sú zadarmo a spolu s nimi je v balíčku aj strach, obavy a zodpovednosť.
Že som už dospelá som pochopila vtedy, keď som sa začala báť. Keď som si uvedomila, že starnem, a rovnako tak starnú moji najbližší. Výrazná zmena prišla s narodením malého Sebana a všetko to umocnil Maco. Lásku, radosť, teplo v srdci ale o to väčší strach.
Ten prechod do dospelosti u mňa nebol vôbec jednoduchý, mala som viac kríz, keď som mala pocit, že každou nohou stojím niekde inde - nazvime to kamene, ktoré sa od seba postupne vzďaľujú a ja, hoci chcem ostať na tej detskej strane, nie je tam na dve nohy miesto a tak musím prestúpiť oboma nohami na kameň dospelosti. Dodnes nemám pocit, že je ten kameň pod mojimi nohami pevný a premýšľam, či je to dobré alebo zlé. Všetko však má svoj čas.
Momentálne sa snažím pracovať práve na tom strachu. Viem, že sa nedá odstrániť úplne, veľmi dobre viem, kde má svoj pôvod a prečo ma v niektorých situáciách doslova paralyzuje. Chcem si totiž do tej dospelosti vziať o niečo väčší kus detstva. Mám pocit, že práve to mi pomôže ovládať ten kameň dospelosti.
photos by Veronika Tázlerová
Outfit: puffers jacket - C&A / sweater - second hand / merino wool hat - handmade / skirt - Urban Outfitters / sneakers - Adidas Stan Smith
![About [span]me[/span]]( https://4.bp.blogspot.com/-y25zFqaHTXw/WF-xLBrRedI/AAAAAAAAH_Q/IrjRrKto54wo8FXC4l76h7LSFJ5kbhAxgCLcB/s1600/becca.jpg )
8 komentárov
tak toto je fakt super outfit <3 tá čiapka ti neskutočne pristane, aj ja ju chcééém :)
OdpovedaťOdstrániťSom na tom podobne ako ty, tiež sa už osamostatňujem. Na jednej strane je mi fajn, že si vytváram svoj život, no vždy keď prídem domov - zacítim tam ten domov a všetko chcem zas vrátiť späť :D No keď sa otrasiem viem, že mi je dobre aj tak aj tak a to je hlavné :) outfit krásny - ako vždy inšpiratívny :)
OdpovedaťOdstrániťDEZIRÉ
OdpovedaťOdstrániťDokonale fotky a som rada že si jeden z rozveselovacov ulíc. Ma to aj praktickú stránku veci, lebo teraz, keď si robím vodicak (v Prahe) tak už moc dobre viem, ako vo večerných hodinách nie je tých sivych, čiernych chodcov vôbec vidieť.
A inak, keď tak nostalgicky spomínaš na mladšie časy, tak čo škola? Tam by si sa vrátila? Pre mna sú spomienky na dobu keď som sa denne učila veci, ktoré ma nezaujímali, úplný teror a práve teraz mi príde že mám slobodu a radosť z toho, že sa denne venujem tomu čo ma nesmierne baví.
Ďakujem veľmi pekne! :) Vieš čo, dala som si čas popremýšľať nad touto otázkou školy. Na strednú by som asi kľudne šla, to bol život jedna zábava, ale čo sa týka VŠ, tak ja som nikdy nezažila taký ten klasický vysokoškolský život, nemala som spolužiakov, s ktorými by sme si vytvorili kamarátstva na celý život (teda, našla som kamošku, ale tá je z Košíc, spoznali sme sa však až v Prahe), nebývala som na intráku a skúškové som si tiež určovala sama. Na tú moju školu by som sa teda určite nevrátila, ale ak by som mala možnosť chodiť na "normálnu" VŠ, riešiť semestre a byť súčasťou nejakej skupiny, spoznávať ľudí a pracovať spoločne na projektoch, tak to by som si rada vyskúšala, pretože ma niekedy mrzí, že som to nezažila.
Odstrániťtak toto je naozaj krásny outfit :) veľmi ti to sekne !
OdpovedaťOdstrániťMy Supercalifragilisticexpialidocious Diary | Live Better, Love Harder & Cure Hangovers
naozaj pekné slová :) najviac ma dostala veta ,,voľnosť a samostatnosť nie sú zadarmo", pretože je to svätá pravda! odkedy som na výške v Brne, tiež sa na veci pozerám trochu ináč... medzi iným aj na tú plnú chladničku, keď sa vraciam domov :D :D
OdpovedaťOdstrániťSabi z blogu Beautiful savage
tvoje farebné kombinácie sú vždy neuveriteľné a text super, s tou dospelosťou ti rozumiem, do istej miery to podľa mňa prežíva každý.
OdpovedaťOdstrániťhttp://cokinelle.wordpress.com
Veru ten sveter je úplne nádherný a perfektne si ho ulovila.. :) Ružová ti pristane veľmi. :) A ja tiež vžy rada prídem domov a tiež si uvedomujem, že každý navôkol starne, roky utekajú ako šialené a už sú tu Vianoce a stále dokola...leto zbehne a stále len pracujem...no ale u mna je už čas o chvílu urobiť nejakú zmenu aby som nemala ten pocit vyhorenia :)
OdpovedaťOdstrániťwww.sinnamona.blogspot.com