Január prešiel celkom rýchlo, nie? Bol to pre mňa čiastočne veľmi pokojný mesiac, a tiež mesiac plný zmien, keďže sme vám v polovici oznámili, že čakáme bábätko. :) Tak som začala nosiť obtiahnuté šaty a teším sa z môjho rastúceho bruška. Aj keď som ešte koncom mesiaca prekvapila tehotenstvom pár ľudí. Je pravda, že keď sa oblečiem do midi sukní alebo niečoho viac oversized, tak nič nevidieť. Keď si dám na seba kabát, tak už vôbec nie. Čo je ale niekedy na škodu, hlavne keď si potrebujem sadnúť v elekričke. :D
Niekedy sedím a premýšľam, o čom
tak asi napísať. Keďže už nepíšem články tak často, rýchle updaty nie sú vhodné
a radšej venujem článku viac času a pozornosti. Za tých 9,5 roka som ale toho
napísala už habadej a niekedy príde jednoducho kreatívny zádrhel. A potom príde život, ktorý
mi vnukne ideu. Dnes teda o tom, ako vnímame prácu iných ľudí.
Dobre, čiže podľa testu je jasné, že som tehotná. Volám mamke, pretože mamka je len jedna a ja ju potrebujem. Potvrdzuje, že je pozitívny a straaašne sa raduje. Proste moja mamka. Budem ju v dnešnom článku ešte často spomínať, lebo neviem, ako by som bez nej prežila prvý trimester v plnom psychickom zdraví. Tak a čo mám teraz robiť? Objednať sa na gynekológiu, prirodzene. Netuším kam, lebo moja gynekologička je v Košiciach, ale keďže sa viac zdržiavam v Prahe a moje návštevy gynelógie budú v nasledujúcich mesiacoch pravidelné, musím si nájsť niekoho tu. To už nie je "iba" každoročná preventívka. Objednám sa teda do ambulancie, ktorá je blízko môjho bydliska. Po pár dňoch ale píšem českej sesternici, ktorá je tehotná či mi môže odporučiť svoju ambulanciu, pretože som si po dôkladnej rešerši nebola istá recenziami na môj pôvodný výber. Podľa tehotenskej kalkulačky (áno, niečo také existuje, poradila mi moja mamka :D) som si vypočítala, v ktorom som týždni a objednala sa k doktorke, ale z dátumu mojej prvej návštevy som bola trochu neistá, lebo mi to prišlo neskoro. Sestrička ma ale cez telefón ubezpečila, že je to v poriadku.