V týchto dňoch často myslím na svojich kamarátov. Tých, ktorí boli súčasťou môjho života v Prahe a zrazu sa rozpŕchli. Tak nejako prirodzene sme všetci vstúpili do novej kapitoly našich životov. Do Prahy sme prišli, niekto na dlhší, niekto na kratší čas, nájsť šťastie, sami seba....A viete čo? To šťastie sme našli. Jeden v druhom. Keď sme boli všetci spolu, prepojení, na dennej báze. Boli sme si rodinou, oporou, radosťou aj útechou. A niežeby to tak teraz nebolo. Len už nie sme na jednom mieste. Ja viem, že som o tom už písala, ale raz za čas to na mňa príde. A práve teraz, keď musím ísť do konca decembra po zvyšné veci do nášho bytu na Slezskej, sa mi vracajú spomienky. Ten byt idú totiž rekonštruovať a tak navždy zmení svoju podob. Na jednej strane je mi smutno, na strane druhej ma tak nejak teší fakt, že so Sindiným odchodom sa tak nejak navždy uzavrie táto etapa. 

*Elite Bloggers Content Marketing

Či je zima alebo leto, osobne mám vždy problém s mastením pleti. Zdedila som to po ockovi spolu s nadmerním ochlpením rúk (súdim ja) a vysokým čelom. Hudobný talent a hlas, s ktorým sa dá spievať zdedil brat. No, ale nebudem tu plakať do vankúša a utierať si mastné čelo vlhkým obrúskom. Ani si nebudem pospevovať No Name a tragicky sa pýtať: Prečo sú veci tak jak sú, a život má chuť zápasu....". 

Vianoce sa blížia (ehm, presne týmito slovami som začala Vianočný wishlist aj minulý rok) a tak nevynechám svoj (povedzme, že) tradičný článok s tipmi na darčeky či už pre vás, vaše kamarátky alebo rodinu. A tentoraz je to trošku účelové aj pre mňa, lebo tento link pošlem rovno Macovi, ktorý si tento "list pre Ježiška" vyžiadal. Na obranu, za pár dní tu bude aj verzia na darčeky pre pánov!