Premýšľala som, o čom vám dnes napíšem a tak nadviažem na udalosti posledných dní a fotku, ktorú som včera hodila do éteru. Pre nás dievčatá je veľmi ťažké prijať samé seba. Je jedno, koľko máme rokov, stále niečo riešime. Pre mňa boli dlhé roky najväčším problémom moje kotníky. Boli hrubšie, sú hrubšie a holt, aj keď sa na hlavu postavím, budú proste hrubšie. Avšak, musím povedať, že odkedy som prešla na veganskú stravu, pár kíl schudla a odvodnila som sa, kotníky sa výrazne ztenšili a ja si dávam s radosťou aj krátke sukne. S radosťou, chápete? Pri pohľade na svoje nohy si poviem, že vyzerajú VÝBORNE. Je to pre vás možno nepochopiteľné, ale ja ten rozdiel vidím a som zaň vďačná, lebo viem, v akom stave boli kedysi. V tomto prípade sa nemôžem porovnávať s dievčatami, ktoré majú lýtka a kotníky o obvode môjho predlaktia a zápästia. Môžem, ba priam musím, sa porovnávať jedine sama so sebou. Zrazu je ten pohľad na samú seba diametrálne odlišný.

Keď sme sa s Macom spoznali, vyzerala som odlišne. Dnes, keď si občas pozrieme staré fotky, sa mi Maco smeje, že som mala (nielen) líca ako balón :D. Je to pravda, viem o tom. A keď sa pozriem na tie fotky, viem, kam sa NECHCEM dostať. Nebudem tu nejak vyzdvihovať a ospevovať veganskú stravu, ale u mňa je to práve to, čo mi vyhovuje najviac a vďaka čomu sa mi bez odriekania zmenila postava, pokožka aj tvár. O tom, že mám viac energie, niekedy inokedy. Ide o to, že každý si musí nájsť svoju cestu a to, čo mu vyhovuje najviac.

Sústreďte sa v prvom rade sami na seba. Sledujte, ako sa cítite. S nikým iným ako sami so sebou sa neporovnávajte, je to zbytočné. Kedysi som skúsila Dukanovu diétu, kde sa v prvých týždňoch nemôže konzumovať ovocie. Neschudla som ani gram. Až keď som doplnila stravu o ovocie, začala som chudnúť. Ale verím, že miliónom ľuďom táto úprava stravy pomohla, akurát nebola pre mňa.

Minulý rok som sa celkom prirodzene dostala do štádia, keď som bola sama prekvapená, ako sa mi podarilo vyformovať sa. Najprv som schudla a celá namotivovaná som začala 2x denne cvičiť. Bolo to vidieť, akoby nie. Tento rok som mala v pláne prekonať leto 2016. Obzvlášť silným motivačným faktorom mala byť svadba. Ako vieme, 70-80% úspechu je v strave. Ale keďže ja som dionýzovský typ, ktorý si veľmi rád užíva a dopraje, diétku som vždy odsúvala. Nemám rada keď sú veci nasilu. Teraz mám menej ako mesiac do svadby a už si s tým hlavu nelámem. Ok, nie je to to, čo minulý rok, ale je to stokrát lepšie ako pred 3-4 rokmi. Odkedy som na veganskej strave, viem, že aj keď si dám nejaký ten koláčik či čipsy, nijako výrazne sa to na mne neodrazí. Akože, že si to smiem dovoliť, a keď to, nedajbože preženiem, tak to vycvičím. A niečo pocvičím každý deň. Neprežieram sa, ale ani si neodopieram. A keď mám chuť, po nejakom krátkom boji samej so sebou si nakoniec dám. Ďalšia vec je, že sa poznám a viem, že mi stačí trošku detoxovať týždeň pred svadbou a s výsledkom budem spokojná. Uf, ešteže mám zatiaľ rýchly metabolizmus. Ktovie, ako by to bolo, keby som sa vydávala v 35-ke.

Ako som spomínala, (už) nemám z ničoho výčitky, pretože raz mi jedna kamarátka povedala, že sa priberá len z jedla, ktoré si vyčítaš. Evidentne to je naozaj tak! :D Dodržiavam istú rovnováhu. Vtipné je, že v časoch, keď som počítala kalórie, som neschudla natrvalo a ani svojich predstáv (ako to, že nechudnem, keď vlastne poriadne nejem?) a hlavne som bola strašne nervózna z toho, že som na niečo “mala chuť“. Išla som sama proti svojmu telu. Som strašne rada, že som našla to, čo mi vyhovuje nielen po fyzickej ale aj mentálnej stránke.

Som spokojná a šťastná. Viem, že keby som nebola, tak si ten lepok aj langoš odopriem, pretože neznášam, keď sa cítim “veľká“ a určite by som vám neukázala fotky v plavkách. Samozrejme, mám sa kam posúvať a klamala by som, keby som tvrdila, že sa nechcem dopracovať k pevnejšiemu zadku a viac vyrysovaným rukám. I´m on my way. Pekne, pomaly, prirodzene. Viem, že všetko mám iba vo svojich rukách (a hlave!) a tiež viem, že keby som tak veľmi chcela, už tam som. Ale mne je zatiaľ veľmi dobre aj teraz, pretože viem, že akou cestou som si prešla a tiež, akou chcem ďalej pokračovať.