Ešte pred tým, ako sa pustím do triedenia a upravovania random dovolenkových fotiek, ukážem vám ich zopár z prvých dní. To je vtedy, keď si ešte zvykáte na to, že plavky skutočne stačia a niekedy je aj to veľa. Keď sa zobudíte a raňajky s výhľadom na more vás fascinujú. Keď vyťahujete nové plavky a radujete sa z nich. Keď vstávate s nadšením, lebo si nechcete nechať ujsť ani jedinú chvíľu. A keď som sa zoznamovala s mojou okrúhlou dekou. Akonáhle som si na ňu sadla, cítila som sa, akoby som bola na svojom vlastnom súkromnou ostrove. Len ja, kniha a more. Síce sme ako rodina mali vlastný priestor bez cudzích ľudí, niekedy človek potrebuje byť úplne sám. A pre mňa je čas s knihou na dovolenke jedným z kľúčových momentov, ktorý si strážim a bez ktorého dovolenka nie je dovolenkou. Keď som si zobrala tento round towel, všetci vedeli, že sa ku mne nemajú ozývať :D. Čítala som, pozerala sa na more a snažila sa na nič nemyslieť. Paráda. Škoda, že som tento skladný kúsok nemala so sebou v Thajsku, na pieskovej pláži by s ním bolo sveta žiť. Tak ho pred dlhou zimou ešte prevetrám v parku na zelenej tráve, nech vidí niečo zo sveta. A keď mi bude smutno za teplom, rozložím si ho doma v obývačke. Bude mojim zhmotnením tohto krásneho výroku od Milana Marečka: ,,V studenej jeseni človek nad tým žasne, že leto bolo také horúce a krásne."
Na dovolenke je moja beauty rutina úplne iná ako doma, v bežné dni. Jasné, cez deň sa k vode nemaľujem, večer ešte aj to svoje inak každodenné minimum zredukujem. Vlasy si nechávam voľne uschnúť, žiadne fény ani žehlička. Jednoducho sa toho snažím používať čo najmenej, ale mám svoje slabosti a tiež som vždy rada upravená. Preto úplne zbožňujem mini balenia a vzorky, ktoré v kufri zaberú málo miesta, spotrebujem ich počas pobytu a späť ich už neberiem. Kedysi som vzorky vyhadzovala, ale teraz ich už odložím, hlavne ak sa jedná o produkt, ktorý bežne používam, napríklad hydratačný krém. Nemusím si tak na cesty brať celé veľké balenie, ale tiež sa nemusím lúčiť so svojimi obľúbencami. To sa týka hlavne starostlivosti o pleť, keďže mám veľmi citlivú pokožku na tvári a musím si dávať pozor, čo na ňu dám. Vzorečky sú super aj do príručnej batožiny, keď cestujete letecky. Mojím najväčším problémom počas cestovania aj na dovolenke sú vždy vlasy. Keď sú upravené a pekné, človek vyzerá (a aj sa cíti) hneď lepšie a naopak, ak to tak nie je, vplýva to na moju náladu. Bohužiaľ, s mojimi jemnými vlasmi so sklonom k masteniu to vôbec nie je jednoduché a preto si vyžadujú viac pozornosti.
Ďalšie random fotky zo života prinášam teraz po dvoch týždňoch. Začiatok mesiaca patril najočakávanejšiemu večeru tohoto leta, ktorý som si dosýta užila!
Studené, priam októbrové počasie v polovici augusta nás všetkých dostalo. V jeden takýto chladný deň, keď sa rozpršalo, som sa minútu pred odchodom z domu rýchlo prezliekala z ľahkého topu a midi sukne do sivej mikiny a čiernych nohavíc, lebo som pochopila, že to nie je len taký obyčajný letný dážď a ja to v tej zime proste nevydržím. To, že som si pekne natočila vlasy som už radšej neriešila. Každopádne, potom už našťastie nepršalo, ale ostalo 15 stupňov. Čo je vzhľadom na to, že začiatkom týždňa som sa opaľovala na terase, trochu šok. Zrazu som nevedela čo na seba a rozhodne som sa nechcela vzdať letných kúskov. Takže vrstvenie to istí. Na basic biele tričko a moje obľúbené storočné rifle som si obliekla kvetovanú košeľovú tuniku, ktorú som si zaviazala ako šaty. Farba aj vzor tejto tuniky ma momentálne veľmi bavia a jej veľkým plus je, že je maximálne fotogenická. Cez to som prehodila koženú bundu a hotovo. Ruksak, ktorý mám teraz dlho neuvidíte (ja viem, super!), akurát včera sa mi na ňom pokazil zips. Takže kým ho dám vymeniť, chvíľu to potrvá. Veľmi rada by som nosila kabelky, ale keď ráno odchádzam z domu a viem, že sa vrátim až večer, ťahám so sebou foťák, dáždnik, peňaženku, obal na okuliare, knihu a vodu, takže potrebujem priestrannú tašku. Veľké kabelky nie sú pre mňa, takže tento ruksak bol najlepší a mrzí ma tento jeho úraz. Viem, že mnohým z vás sa tento look nebude páčiť, stretla som sa s rôznymi názormi, som zvedavá aj na ten váš! Každopádne je fajn vybočiť zo svojej komfortnej zóny a skúšiť niečo nové.
Odkedy som mi skončila stáž v L´oréali, otázka, ktorú počúvam najčastejšie je ,,A čo teraz robíš?" Je prirodzené, že sa ma to každý pýta, veď ja by som sa tiež isto spýtala. Na začiatku mi napadlo, že by som si asi mala niečo vymyslieť, niečo veľké, ale nie konkrétne ako ,,pomáham pri orgánizácii tajného fashion weeku, ale nič viac nemôžem povedať, ale bude to niečo, čo ešte nikto nezažil" alebo ,,zakladám značku, ktorá bude deťom v núdzi dávať nie jeden, ale 4 páry topánok, veď počkaj a uvidíš". Ale ja nie som typ, čo by klamal, takže hovorím pravdu. Teraz mám prázdniny. Vy to už viete. Nemám žiadny full ani part time job, nesedím nikde v kancelárii a nemám žiadne deadliny. No skoro, mám prácičku, ktorú môžem robiť kdekoľvek a niečo si privyrobím, naviac dávno sú preč časy, keď som vedela pozerať seriály celý deň, to určite nie. Stále mám čo robiť, ale robím to, čo robiť chcem. Som vďačná za ten pokoj a slobodu, ktorú teraz mám. Ten čas pre seba, ktorý som tak veľmi potrebovala. Vydýchnuť si, utriediť si veci v hlave a porozmýšľať nad budúcnosťou. Venujem sa blogu, čítam knihy, chodím domov na Slovensko, stretávam sa s kamarátkami a plánujem nové projekty na jeseň. O tých ale ostatným hovoriť predsa ešte nebudem, lebo by to znelo ako tie vymyslené odpovede :D. Nechcela som sa bezhlavo vrhať do novej práce, pretože som cítila, že by to nebolo správne. Že by som sa síce finančne mala dobre, ale sama by som nebola spokojná. Viem, že kancelária. zbytočný stres a honenie sa za niečím, čo by uspokojilo niekoho iného, len mňa nie, nie je cesta, ktorou chcem ísť. Mám nejakú predstavu o živote a nechcem čakať na nejakú ,,správnu" chvíľu, keď môžem začať už teraz. Dala som na svoju intuíciu a rozhodla som sa správne. Našťastie som si tieto prázdniny mohla dovoliť, v septembri mi naviac začína škola, takže o zábavu mám postarané. Nemyslím si, že je na tom niečo zlé, takže sa za svoju odpoveď na vyššie spomenutú otázku nehanbím. Napriek tomu mám pocit, že každý, kto sa mi tú otázku položí, odo mňa očakáva nejakú svetobornú odpoveď. Tá príde, ale až o čosi neskôr. Nikto ešte nič nevymyslel, keď nemal čistú hlavu.