Život teraz tak pekne plynie. Mala som pocit, že 2 mesiace sú dlhá doba, ale zrazu som zistila, že pri tom svojom pendlovaní medzi Prahou a Košicami to uletí raz dva. Ale neprekáža mi to, som rada za toto voľné obdobie, mám pocit, že bude pre moje ďalšie kroky kľúčové. Čo ma robí šťastnou a čo nie? Čo chcem a čo nechcem. Pri tejto otázke však viem odpovedať jasne iba na to, čo nechcem a čo chcem je naopak ešte trochu nejasných kontúr, ale hlavne, že to tam je! Momentálne mám pocit, že môžem čokoľvek. Pozrela som si film Pod toskánskym slnkom a teraz mám hroznú chuť odísť do Talianka, jesť paradajky, olivy a kilá focaccie a naučiť sa po taliansky. Ale keďže španielčina je rozšírenejšia a ja chcem svoje obľúbené piesne z telenoviel spievať s tým, že im rozumiem, od septembra začnem práve s ňou. Potom ma Maco vezme do Mexica a ja budem rozprávať ako tie ženské v Orange is the new black. Áno, presne tak. Keď už sme pri tých jazykoch, mám jednu vtipnú príhodu. Keď som mala 12-13 rokov, išli sme s kamarátkami do tábora blízko Rimini. Skvelá zmena po tých klasických letných táboroch. Navyše v tej dobe celkom frajerina. Ja som bola vždy zo všetkých najnižšia a aj som vyzerala, na rozdiel od mojich vyvinutých kamarátok, mladšie. Ale boli sme predsa všetky v rovnakom veku a tak ma vedúce nemohli ukrátiť o veľký nočný výlet s jediným cieľom - diskotéka. V tej dobe som na žiadne diskošky nechodila ani doma, znelo to sľubne. Dnes by som pravda nešla ani za nič :D. Každopádne, pokyn vedúcej bol jasný: Preboha, nejak ju namaľujte, inak ju nepustia!" Iné, o čosi staršie dievča zas poslali dvakrát sa prezliecť, veľmi odvážna bola. Takáto udalosť, má jasne predpísaný dresscode! Na parkete sme boli prvé. Bolo okolo 11-tej a to si Taliani ešte len doma upravujú účes. O moje kamarátky po čase začali miestni jedinci prejavovať záujem. Ja som bola v bezpečí, vyzerala som ako ich mladšia sestra, ktorú mali strážiť, ale chceli ísť tancovať, tak ju zobrali zo sebou. Avšak keď sme odchádzali, jeden Talian si ma všimol, s rozhorčením a začudovaním s ich typickou gestikuláciou vysvetľoval mne aj ostatným prítomným, že som ,,picollo putana". Teraz si hovorím, že je lepšie, že si už nepamätám, čo som mala na sebe. Asi nejaký do detailu domyslený kostým hodný ,,picollo putany". Myslím, že to netreba prekladať. V šoku som vyšla na ulicu, kde nás už čakal autobus, keď do mňa zrazu trafil balón naplnený vodou, ktoré z dôvodou akéhosi sviatku rozhadzovali miestni na svojich Vespách. Moje kamošky netrafil ani jeden. Akurát si odrazené kusy môjho prekliateho balónu odlepovali z tiel. Moja prvá reálna diskotéka sa teda skončila veľmi neslávne, ale čo som čakala? Ak je pravda, že si človek nesie všetky traumy z detstva, tak som práve našla vysvetlenie, prečo ma nočné kluby tak veľmi nebavia. Ďakujem ti, ty malý premúdretý afektovaný Talian, posedenia na letných terasách s Aperol Spritzom, vínkom, hroznom a olivami sú stokrát lepšie. Určite si to spravil zámerne. Dúfam, že tam pred tou diskotékou takto stojíš aj dnes.
Aperol Spritz je skvelý letný drink, oceňujem hlavne to, že nie je presladený, osvieži a je výborným spestrením pri víne, ktoré pijem vonku obvykle. Ale v lete to istí práve AS. Podarilo sa mi v posledných dňoch stretnúť s kamarátkami, s ktorými som sa dlhšie nevidela a bolo to skvelé. A v tomto ,,trende" pokračujem :).
Myslela som na to, že musím nosiť viac farieb a s letom to ide akosi samo. Svetlé vojensko-zelené šaty som si priniesla z Thajska a častejšie som ich nosila ako vestu, sú totiž celkom krátke. Vojenská zelená je podľa mňa skvelá farba, nie je výrazná, ale zároveň sa už dá považovať za farbu a tvorí výborný podklad pre výrazné farby ako sú červená, oranžová, cyklaménová, ružová, žltá či tyrkysová. Ja som zaťažená hlavne na jej kombináciu s prvými troma vymenovanými (inšpirácia TU a TU). A červené topánky sú moja slabosť. Teda, nie, žeby som ich mala nejako veľa, to nie. Mám tri páry červených topánok a považujem ich za taký základ (spolu s topánkami s leopardím vzorom), ktorý sa veľmi vďačne kombinuje. Celočierne outfity s červenými topánkami už majú svoju slávu dávno za sebou. Celkovo mi duo čiernej a výraznej farby nereže, pripomína mi pubertálne ,,rockové" časy a pôsobí to na mňa akosi lacno. Výrazné farby nosím na oblečení výnimočne, ale na doplnkoch sa rada vybláznim. Práve na topánkach, okuliaroch, kabelkách atď. mi farby prídu v mojom prípade nositelnejšie, variabilnejšie a mám ich tam rada. O Tomskách som uvažovala už dlhší čas, páčia sa mi, počula som na nich samú chválu a tiež som veľkým nadšencom One for One. Maco doma o nich básnil tiež (nenápadne, lebo sa blížili jeho narodeniny), tak som si v jeden večer sadla nad Urbanlux a okrem tých jeho hodila do košíka jeden pár aj sebe. Počula som, že sú pohodlné, ale keď som si ich obula, bolo to ako stúpiť na obláčik či mach. Fakt paráda! Teraz ich takmer nedávam z nohy a s Macom chodíme v rovnakých topánkach :). Ďalšia vec, ktorá ma teraz baví (alebo musí baviť) sú drdoly. Moje vlasy horúčavy a vietor absolútne nedávajú, takže drdol je moja záchrana. Veľmi rada ho obmotám nejakou šatkou, je to podľa mňa pekný doplnok looku a pri vode chráni vlasy pred slnkom.
Ozaj, keď sme pri tom slnku, užívam si ho naplno doma na Slovensku. Včera sme boli na kúpalisku v Maďarsku, kde malý Sebastian nechcel vyjsť z vody (ako každé dieťa), tak sme sa pri ňom všetci v detskom bazéne striedali. Akurát ja som sa s ním aj zabávala a to až tak, že ma malý začal seriózne potápať, tlačiť mi hlavu pod vodu a bola to akože nenormálna sranda. Tá voda mi síce bola ledva po kolená, ale to by ste neverili akú dokáže mať trojročné dieťa silu a odhodlanie. Samozrejme namakaný plavčík s farbou pokožky vo farbe nutelly (a hodil by sa viac do Bibione ako do Maďarskéh kúpaliska pred detský bazén), to mal na háku, lebo koho by bolo schopné utopiť také malé dieťa. Asi takmer nikoho, lebo veď žijem, ale dalo mi to zabrať :D. Pri tomto kľudnom období, keď plánujeme dovolenku do Chorvátska s rodinou a kúpili sme si s Macom konečne letenky do USA sa mi čistí hlava a myšlienky dostávajú jasnejšiu podobu. Začínam nadobúdať stratenú energiu a radšej už nebudem písať viac, lebo si to asi viete predstaviť. Užívajte si leto :).
Ozaj, keď sme pri tom slnku, užívam si ho naplno doma na Slovensku. Včera sme boli na kúpalisku v Maďarsku, kde malý Sebastian nechcel vyjsť z vody (ako každé dieťa), tak sme sa pri ňom všetci v detskom bazéne striedali. Akurát ja som sa s ním aj zabávala a to až tak, že ma malý začal seriózne potápať, tlačiť mi hlavu pod vodu a bola to akože nenormálna sranda. Tá voda mi síce bola ledva po kolená, ale to by ste neverili akú dokáže mať trojročné dieťa silu a odhodlanie. Samozrejme namakaný plavčík s farbou pokožky vo farbe nutelly (a hodil by sa viac do Bibione ako do Maďarskéh kúpaliska pred detský bazén), to mal na háku, lebo koho by bolo schopné utopiť také malé dieťa. Asi takmer nikoho, lebo veď žijem, ale dalo mi to zabrať :D. Pri tomto kľudnom období, keď plánujeme dovolenku do Chorvátska s rodinou a kúpili sme si s Macom konečne letenky do USA sa mi čistí hlava a myšlienky dostávajú jasnejšiu podobu. Začínam nadobúdať stratenú energiu a radšej už nebudem písať viac, lebo si to asi viete predstaviť. Užívajte si leto :).
Ahojte! Rozhodla som sa namiesto mesačných postov z mobilu pridávať pár momentov z môjho života každý týždeň-dva. Príde mi to zaujímavejšie a mňa baví robiť takéto random fotky :). Tento týždeň sme mali v Čechách dva dni štátne sviatky, tak si väčšina ľudí brala dovolenku aj v pondelok a tak vzniklo 5 voľných dní. Mali sme ísť s Macom do Košíc, pretože sme tam spoločne už dlho neboli, ale Maco bol týždeň predtým v Cannes na festivale, tak bol unavený a nakoniec sme sa rozhodli ostať doma, čo vôbec nebolo na škodu, práve naopak :).