Premýšľala som, ako začať tento článok a pri prezeraní fotiek mi najvýstižnejšie príde: ,,Život je pes." :D Ale ono to nie je úplne pravda. Skôr by som povedala, že je všetko o našom uhle pohľadu. Kedysi som bola jedna veselá pozitívna kopa, do ktorej bubliny nič zlé nepreniklo. Aj z toho zlého som totiž urobila vtipnú poučnú historku a išlo sa ďalej. Avšak, vekom sa moja bublina vyparila a ja sa ju teraz snažím vybudovať znova. Neviem, čo sa stalo, či je to naozaj iba tým dospievaním, tým, že človek vidí realitu....ak áno, tak ja tú realitu až tak reálne vidieť nechcem. Na druhej strane, mám už (pre niekoho iba, veď vravím, uhol pohľadu) 24 rokov a tak sa to úplne nedá. Veci, ktoré som sama sebe odpustila a tolerovala ich, keď som mala 20, sa zrazu, o 4 roky neskôr zdajú nemysliteľné a miestami smutné. Tak sa ich snažím nerobiť. však.
Marec je za nami, tak vám prinášam mesačné zhrnutie. Bohužiaľ, tentoraz fakt po mesiaci, pretože som, prekvapivo, nestíhala pripraviť článok po dvoch týždňoch. Tento mesiac nám s Macom priniesol jedno pracovné sklamanie, kvôli ktorému som ja odmietla iné príležitosti, ale tak nič sa nedá robiť. Ono vždy zamrzí, keď do niečoho investujete kopec času a energie, a nakoniec h...o z toho. Bohužiaľ, ako sa hovorí, taký je život a ideme ďalej. Beriem to ako obrovské ponaučenie, netreba toľko dôverovať, pozor na ľudí a vždy počúvaj Maca. To posledné dodal Maco, ale nedá sa inak, než súhlasiť. Napriek všetkému tento mesiac priniesol o to viac pozitívnych vecí. Oslávili sme všetci spolu v Rimavskej Sobote nagyikinu 70-tku, bola som s rodinou, stihla som vínka v Košiciach, zistila, aké svadobné šaty chcem, chodila som na kávičky (na mňa až nadpriemerne často :D), pustila sa do DIY projektov a užívala si prenádherné počasie.
Niekedy mám pocit, že mám dve osobnosti. Dve Rebeky, ktoré musím striedavo uspokojovať, aby som bola potom ako celok spokojná a vyrovnaná aj ja. Mám rada spoločnosť (svojich ľudí) a rada rozprávam, ale na druhej strane milujem keď som sama, môžem si čítať, kresliť, šiť....Milujem mesto, kaviarne, krásne malé uličky Prahy, Vinohrady, moje Košice, avšak ešte viac som si obľúbila našu záhradu, parčík, kde ma sledujú dôchodci a ihrisko, kde cvičím s výhľadom na kone a les. Lebo to je také MOJE. Mesto a ulice patria VŠETKÝM, ale záhrada, park, ihrisko, to sú moje "tajomstvá", kde málokedy niekoho stretnem.
Preto sa veľmi veľmi teším na jar a leto. Už teraz sa starám o našu záhradu (pritom nie som žiadny veľký záhradník, skôr naopak, ale snažím sa), vymýšľam rôzne DIY projekty, ako využiť prírodný materiál, ktorého sa potrebujeme zbaviť a tiež pripravujem DIY plán na našu svadbu. Na mojom wishliste je tak elektrická brúska, lebo šmirgľovať drevo ručne nie je nič moc teda....
Pracovala som v kancelárii a zistila som, že byť zavretá v klimatizovanom prestore a "čumieť" celý deň do počítača nie je vôbec pre mňa. Avšak väčšina pracovných pozícií, o ktoré sa uchádzam (pretože predsa len mám nejaké "dovednosti", ktoré sú vhodné práve na istý druh práce), je práve o práci v kancelárii. Úprimne dúfam, že sa mi podarí nájsť nejaký kompromis, kde bude možný aspoň pravidelný home office. A keď nie, kúpim si tú brúsku a budem tvoriť nielen pre seba, ale aj pre iných, len som na to ešte nezobrala odvahu (a sama neviem prečo).
Napríklad moja známa Inga (bola so mnou v Nákupných maniačkach) tú odvahu mala a dnes tvorí pod značkou Inga Espadrilles. Jej hlavným produktom sú náhrdelníky Japamala. Náhrdelníky s hrubšími gorálkami môžem, mám ich doma niekoľko a vyzerajú skvele tak s mestským casual outfitom ako aj s letnými etno šatami alebo festivalovým lookom. Pôvod náhrdelníkov japa mala (alebo iba mala) je v náboženstve, v hinduizme a buddhizme slúži k odriekaniu modlitieb či mantry. Ja mám doma jednu posvätenú mníchom z Thajska, ale tú príliš nenosím, je mi vzácna.
Krásnu nedeľu prajem! Babrem sa už niekoľko dní so strihaním videa a tak vám, nech si skrátite čakanie, prinášam tento dlhý new in článok. Vždy mi nejakú dobu trvá, kým nazbieram dostatok materiálu, preto prosím ospravedlňte, že ste niektoré kúsky už videli :). Zaslúžia si podľa mňa samostatnú fotku aj popis. Čo mi teda urobilo a stále robí radosť?