Sedím na hotelovej izbe, za chvíľu máme check-out a ja ešte rýchlo dopisujem úvod k tomuto weekly článku. Nemôžem sa veľmi zdržovať, preto len v krátkosti. Druhá polovica septembra bola lepšia, ako som predpokladala. Strávila som ju s kamarátkami, s rodinou a absolútny koniec mesiaca romanticky s Macom. Skrátila som si vlasy, čo pokladám za jedno z naj rozhodnutí posledných mesiacov, cvičila som na čerstvom vzduchu, objavila nové basketbalové ihrisko, z ktorého vidím na kone a dokonca som už zahliadla aj bažanta, prvýkrát som zabehla svoju trasu bez pauzy či power walku a dopriala si viac sladkého ako som mala v pláne. Aj viac drinkov a vína. 

Nevidela som Maca presne 12 dní. Odišiel na služobku. Nerobila by som z toho takú vedu, keby som odišla domov do Košíc. Ale ja som sa rozhodla ostať v Prahe. Mala som toho neustáleho pendlovania, ktoré som robila počas leta, už plné zuby. Takže som ostala sama vo veľkom dome. Prvú noc mi nebolo všetko jedno a dosť mi lepilo. A tiež mi veľmi veľmi chýbal Maco. Je zvláštne, ako si človek zvykne na to, ako / s kým spí. Keď sme spolu začali chodiť, bolo pre mňa ťažšie zaspávať s niekým, bola som zvyknutá mať svoju 140-tku pre seba a zrazu som sa nemohla roztiahnuť len tak. Teraz naopak už veľmi ťažko zaspím sama. Ale konečne som mala čas na svoje kamarátky! Niežeby som s nimi inak netrávila čas, ale večer som proste rada s milovaným. A odkedy bývame s priateľmi alebo pracujeme, tak sa kopec vecí zmenilo. Som najviac rada, že sa nám podaril starý dobrý sleepover či večera s babami v meste (lebo zosúladiť nás viac naraz je tiež šťastie, veď to poznáte). Hlavne ten sleepover je už dnes taký vzácny, pritom kedysi sme jedna u druhej prespávali bežne. V telke som si pozerala Gossip Girl a Televízne Noviny na Markíze. A nemala som výčitky z toho, že je chladnička prázdna a ja si dám na večeru cornflaky s mandľovým mliekom. Potom už za mnou prišla rodina a bolo to skvelé. Keď sme večer spoločne pozerali film uvedomila som si, že domov tvoria ľudia, ktorých ľúbite. Znie to tak otrepane, ale je to naozaj tak. Zrazu naša obývačka nabrala úplne inú atmosféru a bolo mi ľúto, že Maco s nami nie je. A rána, keď by som ešte najradšej spala, ale Seban ma už pusinkuje a hovorí: ,,Rebeka zobuď sa, poďme sa rozprávať." sú pre mňa všetko. Teraz sa už najviac teším na môjho milovaného. Nikdy nie som rada, keď niekam odchádza, ale myslím si, že občasné odlúčenie nám obom prospieva. Ten ,,me time", ktorý bol za single čias jediným časom, ktorý som mala (:D :D :D) nabral teraz úplne inú hodnotu. A všetko si akosi vážime oveľa viac, až keď to zrazu nemáme. Musím poďakovať za VŠETKO (áno. aj takto verejne), čo mám, za to obrovské šťastie a lásku, ktoré sú súčasťou môjho sveta. A toto všetko si musím pripomínať hlavne vtedy, ak na niečo dudrem a sťažujem sa. Lebo nie je na čo. Môžem len ĎAKOVAŤ.

A pár slov k looku, lebo aj to treba. :) Tieto šaty sú mojim najlepším letným sekáčovým úlovkom. Našla som ich náhodne a som rada, že som si ich vzala, pretože som ich cez leto nosila veľmi často. Sú maximálne pohodlné, majú skvelý strih a cítim sa v nich dievčensky, ale nie presladene. Keby som mala robiť nejakú vlastnú kolekciu oblečenia, určite by som do nej zaradila tieto šaty, samozrejme v rôznych farbách. A až teraz, keď je už trochu chladnejšie som zistila, ako k nim ide táto saténová bombera! Zbožňujem bombery a teším sa, že je tu znova ich čas. A s jeseňou bol čas aj na nové vlasy, tak ich takto prvýkrát vidíte na blogu. :) Ja som s touto dĺžkou maximálne spoko, už som potrebovala zmenu a cítim sa stokrát lepšie. Všetko som viac menej napísala už na Facebook, kde je foto pred a po, tak čo myslíte vy?