Začala som si písať denník. Tak, ako kedysi, keď som mala 11. Jeho obsah už nie je taký zaujímavý ako kedysi (predsa len, život bol na strednej tak vzrušujúci! :D), ale veľmi mi jeho písanie pomáha. Asi sa pýtate, v čom asi už len môže pomáhať. Za posledné roky som, ani neviem ako, začala byť dosť negatívna. Predtým som taká vôbec nebola, vnímala som veci svetlo, priam jasne, iný, ako dobrý koniec som si nepripúšťala. Ani som si ho nevedela predstaviť. Pritom som bola oveľa viac overthinking ako teraz. Asi preto, že som mala o čom overthinkingovať.
Február je napriek chladnému počasiu jedným z mojich obľúbených mesiacov v roku. Je to posledný mesiac veľkej zimy, je Valentín a mám narodeniny. Je pravda, že s druhým mesiacom v roku sa mi spája aj jedna smutná udalosť, ale ono to tak už býva, že všetko zlé musí vyvážiť to dobré (a naopak). S marcom sa mi napríklad okrem začínajúcej jari nevybavuje vôbec nič.
Wuaaa, kedy som mala naposledy na blogu fotky v košických uliciach? Tak ja som si to pre tieto účely našla a posledný riadny outfit post je evidovaný v júni 2017! Niežeby som medzitým doma nebola, bola a dokonca si spomínam, že som sa aj niekoľkokrát pokúšala niečo nafotiť, ale potom som to kvôli podmienkam či nálade nechala tak a outfit si nafotila v pokoji v Prahe. Tak hádam chápete (a zdieľate) moju radosť z týchto fotiek od talentovaného Braňa (@branislavisko). Predstavte si, chodili sme spolu na strednú, ja som bola rok pred maturitou a Braňa si pamätám ešte ako malého chlapca. No a zrazu sme sa po rokoch stretli! Jeho fotky sú "moody", iné, na aké ste u mňa na blogu zvyknutí a ja verím, že túto zmenu oceníte. :) Väčšinou je pre mňa ťažké sa na prvom fotení s novým fotografom uvoľniť, ale keďže s Braňom sa už poznáme, nemala som s tým až taký problém.
No, tento článok mal začať nejak snovo, ale ja prosímpekne už hodinu riešim pripojenie na internet a som teraz taká vytočená, že až. Na jednej strane mi to príde smiešne, na strane druhej, full time wifi (doma) je pre mňa niečo tak prirodzené, že keď zrazu nie je, začína panika. Rovnako to však je s chlebom či cibuľou, takže....Bežné počiny, ako napríklad napísanie článku na blog, v ktorých už mám rutinu, sú zrazu strašne náročné a hlavne sa strašne (a zbytoooočneeee) predlžujú. A jedno čo nemám rada je plytvanie časom. Teraz ho chcem venovať hlavne rodine a nie riešeniu wifi problému.
Nejako si idem na ružovej vlne. :D Áno áno, baví ma to, lebo je to jedna veselá dievčenská farba. Určite ste si všimli, že v poslednom čase nosím viac farieb. Nerobím to nejak úmyselne, ale teším sa z toho, že moje podvedomie samo vyhodnotilo, že je v uliciach dosť šedej a čiernej, tak to treba trochu rozveseliť. Pretože kedysi tomu tak nebolo a môj najväčší farebný úlet bola bordová a army green. :D
Toto je prvý tohtoročný outfit post a ja som ho chcela doplniť veľmi hlbokým textom, ako to bolo zvykom, ale som taká unavená, že som rada, že vôbec ťukám do klávesnice. Zase sme celý deň makali na byte a práve trvali dlhšie, ako sme čakali, koniec koncov, ako stále. Ale ktovie, možno ma táto únava posunie do hladiny, kde budem písať bez toho, aby som si to vôbec uvedomovala. Začnem však tak ľahko, outfitovo, nech sa nejako rozbehnem.
Tak ako, užívate si Vianoce? Alebo ani nevnímate, že sú? Či mám byť radšej ticho a písať o niečom inom, pretože vianočnou témou sa to teraz len tak hemží? Vyberiem si tú tretiu možnosť. Niežeby som mala príliš na výber, špeciálne christmas články som nechystala, tak možno akurát niečo pribudne na môj Instagram či Facebook. Ale náhodou, tento outfit je v takých bielo-červených tónoch, tak sa tvárme, že sa to okolo Vianoc aspoň šuchlo. A sneh je tiež medzi dlažbou, vidíte? Mrzí ma, že v poslednom čase nemám vôbec inšpiráciu na články, žiadne hlboké myšlienky, ktoré by som vedela hodiť "na papier". Neviem čím to je, ale pevne verím, že s novým rokom sa to vráti do starých koľají, lebo tento blog bol vždy aj o plnohodnotnom texte. Lenže čo má človek napísať, keď sa má dobre? Keby som bola speváčka / skladateľka, rozhodne by som v tomto období nevydala žiaden album, inšpirácia u mňa prichádza s melanchóliou, overthinkingom alebo "depkou". Ešteže to pri tvorbe outfitov neplatí, inak by som chodila v rifliach a tričku.
V Prahe nám na tretiu adventnú nedeľu nasnežilo! Pre mňa celkom nečakane, ráno bolo krásne, tak sme sa s Macom dohodli, že pôjdeme fotiť. A presne vtedy začal z oblohy padať sneh. Priznám sa, dvakrát ma to nepotešilo, veď som sa prichystala a teraz to takto zmarí moje plány? Maco však stál za tým, aby sme to aspoň vyskúšali a toto je výsledok. Príliš som neverila, že by to za takých svetelných podmienok a vločiek o veľkosti fazule mohlo dopadnúť dobre, ale Maco je čarodejník! :) Tak sa teším, že vám môžem ukázať tieto mestské, vianočne naladené fotky.
Tak si tu sedím, s notebookom na kolenách a premýšľam, o čom vám dnes napíšem. Asi to nebude nič špeciálne, musím totiž ešte ponatierať lišty. Mám však v hlave niečo, s čím by som sa vám rada zdôverila, ale ešte nie teraz. Na to musím mať náladu, aby som našla správne slová. Viem, že odkedy som s Macom, píšem vám menej úvah o živote, na ktoré bolo moje single obdobie veľmi pestré. Holt, človek sa učí a dnes by ma už niektoré veci určite nerozhodili tak, ako kedysi. Ale dnes sa o tom nebudeme baviť. :)
V týchto dňoch často myslím na svojich kamarátov. Tých, ktorí boli súčasťou môjho života v Prahe a zrazu sa rozpŕchli. Tak nejako prirodzene sme všetci vstúpili do novej kapitoly našich životov. Do Prahy sme prišli, niekto na dlhší, niekto na kratší čas, nájsť šťastie, sami seba....A viete čo? To šťastie sme našli. Jeden v druhom. Keď sme boli všetci spolu, prepojení, na dennej báze. Boli sme si rodinou, oporou, radosťou aj útechou. A niežeby to tak teraz nebolo. Len už nie sme na jednom mieste. Ja viem, že som o tom už písala, ale raz za čas to na mňa príde. A práve teraz, keď musím ísť do konca decembra po zvyšné veci do nášho bytu na Slezskej, sa mi vracajú spomienky. Ten byt idú totiž rekonštruovať a tak navždy zmení svoju podob. Na jednej strane je mi smutno, na strane druhej ma tak nejak teší fakt, že so Sindiným odchodom sa tak nejak navždy uzavrie táto etapa.
Wuaaa, ani neviete akú mám radosť, že vám môžem ukázať svoj nanosenejší jesenný outfit. Naozaj, mala som ho na sebe s menšími obmenami už asi 15x. Čo je trošku smiešne, ale berte do úvahy, že mám ešte polovicu oblečenia v krabiciach a k druhej mám obmedzený prístup, lebo náš byt momentálne pripomína pevnosť Boyard. Brúsime a lakujeme parkety, ešte budeme maľovať. Je to náročné, ale cítim vaše pochopenie. Takže keď sa mi nechce nič vymýšľať, siahnem jednoducho po tomto looku a hotovo.
Stále hovorím, že ak po niečom veľmi túžite, tak si to k vám cestu nájde. Veď som si tak našla muža, hahaha. Jednoducho, verím v silu myšlienky a potvrdilo sa mi to už viackrát. Na úplných banalitách ako aj na dôležitých veciach / situáciách.