Vzhľadom na udalosti, ktoré sa dejú v poslednom čase na blogu, som rozmýšľala a dospela k záveru, že by som sa k nim mala vyjadriť. Aby som mala pokoj na duši, a aby ste vy pochopili, prečo v istých situáciách konám tak ako konám. Je dosť možné, že tento článok nebude mať pre vás žiaden zmysel alebo že sa do mňa pustíte, ale napíšem ho aj tak. Pretože verím, že aspoň pár z vás po ňom isté veci pochopí a bude mi rozumieť.

Najprv som chcela celú kolekciu tak trochu odignorovať, pretože sa o nej všade píše, všade hovorí, všade počuje. Všetko, čo ste chceli vidieť ste už videli. Všetko, čo ste si chceli kúpiť ste si už kúpili. Dnes som išla okolo Myslbeku, tak som sa teda na zvyšky, ktoré tam ostali, išla pozrieť. Trošku ma prekvapilo, že tam ostalo ešte veľa jednoduchých šiat, o ktorých som si myslela, že zmiznú ako prvé. Nečudujem sa však, že tam bol (a aj je) plný regál kabeliek, ktoré evidentne nikto nechce, pretože sú príliš malé a nepraktické. Skúsila som si legíny a nohavice, ktoré sa mi páčili, mrzelo ma, že som si nemohla vyskúšať aj sukne. Tie sú podľa mňa najlepším kúskom z kolekcie, ktorý by som si bola ochotná aj reálne kúpiť. Pretože šaty sú síce tiež perfektné, ale mne cenovo zatiaľ neprístupné. Nikdy som nebola obdivovateľkou Versaceho, značku som nijak nesledovala, ale uznávam, niektoré kúsky sa veľmi podarili. Jediné, čo mi okolo celého toho boomu okolo kolekcií od známych značiek pre H&M vadí, je fakt, že tie kúsky má v jednej dobe každý. Sú všade. Človek sa ich nasýti. Potom je hlucho. A keď si dá niekto kolekciu z minulého roka období, keď už vyšla nová, je to trochu zvláštne, pretože všetci vedia, že je to kolekcia 2009...2010....Tie veci strácajú svoje čaro v momente ako príde Nový rok, pri troche šťastie, nová kolekcia.

V septembri som sľubovala zmeny, tak sú tu. Aj keď sa mi pôvodné stránky blogu páčili, hlavou mi neustále behala myšlienka dať si spraviť logo od niekoho skúsenejšieho. Oslovila som Zuzanu z Fashiongrapher.com, ktorá túto úlohu poňala veľmi zodpovedne a kreatívne. Predniesla mi svoj návrh a konzultovala so mnou každý krok, aby som bola s výsledkom spokojná. A ja som. Veľmi. Myslím, že sa jej podarilo dať do loga dušu a nápad blogu, tak, ako to sme to v začiatkoch plánovali.
Za zvyškom premeny stojí môj Jakub. Zuzka aj Jakub splnili všetko presne podľa mojich predstáv, za čo im ešte raz ďakujem. Ako sa páči nový dizajn vám?
V pokračovaní článku nájdete moje staré headery (nápad od Andy zo StyleScrapbook, ktorý sa mi veľmi páčil). Našla som ich uložené v počitači, neviem, ktorý som mala dlhšie, ale pokúsila som sa ich zoradiť podľa toho, ako následovali. Čiže od najnovších po najstaršie. Dosť som sa pobavila hlavne na tom poslednom :D Ešteže som ho nemala dlho.

Dnes otváram SHOP! Dúfam, že sa vám bude páčiť, snažila som sa. Postupne tam bude pribúdať viac produktov, či už v nasledujúcich dňoch alebo týždňoch.

Čo sa týka samotného fungovania shopu. Nazvala som ho jednoducho a jasne :). Pri každom produkte máte ,,Read more", kde máte viac detailných fotiek a aj moju mamku ako modelku, aby ste si lepšie predstavili veľkosť clutch. Na pravej strane shopu máte návod ako nakupovať, samozrejme, nie je to nič zložité. Tak môžete začať :). SHOP TU.

V piatok som sa bola pozrieť na Jarný BazArt, ktorý sa konal v košických Kasárňach/Kulturparku. Príjemné prostredie a vidina kvalitnej práce slovenských talentov sa mi zdali ako dobre investovaný čas. Vedela som, že to z časti bude prehliadka doplnkov, čo sa predávajú na Sashe.sk, ale čakala som viac. Pretože také náušnice a odznaky, ktorých fotky pre vás bohužiaľ nemám, viem vyrobiť aj ja. Je to totižto ten typ práce, ktorý praktizujú deti na ZŠ v Krúžku šikovných rúk. Nehovoriac o tom, že väčšina predávajúcich bola znudená, a keď sa nám aj pozdravili, k svojej práci nemali čo povedať. Síce, čo sa už dá povedať k náušniciam zaliatych živicou, však? Vážne som bola sklamaná, všetky doplnky sa buď podobali, alebo boli vzhľadom na ich funkciu a materiál príliš drahé. A nechoďte tu a mňa s tým, že v cene je aj práca, lebo to ja veľmi dobre viem.
Čo ma však naozaj zaujalo, bola značka Sewologylab. Naozaj originálne, nositeľné veci s neokukaným dizajnom. A hneď, ako si ich autorka Lucia všimla, že sa nám veci páčia, začala sa nám venovať. Mala všetko premyslené a bola veľmi milá. Takto to má vyzerať! Som si istá, že o tejto značke ešte budeme počuť.

Všimla som si, že aj keď nepíšem nejaké siahodlhé texty, niektorí z vás ich nečítajú. Samozrejme, ja to nikomu nezazlievam, mrzí ma to, ale na druhej strane ani ja vždy nečítam všetko.

Lenže nechápem jednu vec. Ak sa už rozhodnete dať mi pod článok komentár, tak by ste mohli mať aspoň akú takú predstavu, o čom vlastne je. Pretože keď sa ma spýtate na niečo, čo sa v texte nachádza, alebo zhodnotíte fakt, ktorý text jasne vyvracia, príde mi to zbytočné. Reagujete na môj článok? Chcete ma pochváliť, skritizovať alebo si len urobiť reklamu?

Uvedomujem si, že teraz riskujem, a niektorí ma znenávidíte. Ale bude to len preto, že ste sa v mojich slovách našli. Asi to znie nevďačne, ale nie je to tak. Ja som vám za vaše slová veľmi vďačná. Väčšina z vás reaguje zmysluplne a vždy ma potešíte :).
Bohužiaľ mám pocit, že tí, ktorým by sa tento post zišlo prečítať, ho opäť len preskočia...

Hello, I would like to communicate with you more, so I´ve made my Facebook page! Join in! :)
---------------------------------------------------------------------------------------------------
Fotky, ktoré sa mi nechce publikovať na blogu, lebo tu nemajú miesto, myšlienky, viac inšpirácie..to všetko tam nájdete. Navyše budete presne vedieť, kedy vychádza nový článok :). Prihláste sa TU! :) Teším sa na vás.

The big boom around Andy Warhol in these days. I was really looking forward the exhibition, you know, you don´t have a change to watch Warhol´s movies everyday. But, somehow, I expected something better.
perfect spaces (big, modern)
you can buy a cool thing with Andy´s face (shirts, badges, books....)
it´s prohibited to taking photos (naturally, I understand)
for about a half pictures is missing (they didn´t come from the other museum...wtf?)            
you have to pay (sure)           
acoustic is too bad (Julia wasn´t very good at english + bad sound = you don´t understand anything)

Anyhow, it was great to see the pictures, I will probably go once again. You can see how similar is Andy´s and Julia´s drawings, just like your fount is similar to your mother´s or father´s. Then, that they really loved their cats. Julia adored sketch them, cats are everywhere. There is a ,,Gold Book by Andy Warhol". I felt so indescribable, when I was so close to a paper, which Andy held and wrote on.
----------------------------------------------------------------------------------------------------------------
Akokoľvek to už je, stojí za to vidieť to, pravdepodobne pôjdem ešte raz. V skicách vidíte, aké podobné sú Andyho obrázky s Juliinými. Asi tak, ako sa vaše písmo podobá na písmo jedného z vašich rodičov. Ďalej, ak trochu poznáte Andyho život, viete, že mali doma kopu mačiek. Milovali ich, sú všade, hlavne Julia ich má takmer na každom svojom diele. Tiež tu vystavujú ,,Zlatú Knihu od Andyho Warhola". Neviem vám ani opísať, čo som cítila, keď som bola tak blízko papiera, ktorý Andy držal a písal naň.