Dnes je čas na druhý post z Osla! Samozrejme, aj s videom :). Sľubujem, že ďalšie videá už budú menej roztrasené, ale viete, prvé outdoor video, tak človek sa učí....Každopádne si ho pozrite, na ten koniec som celkom hrdá. S Foly, Mišom a Paťom nám bolo dosť dobre, ja som ani nemyslela na učenie na štátnice, pred ktorými som akurát mala. A vidíte, zvládla som to. To určite tá pozitívna energia, ktorú som tam nabrala. Tento štvrtok mám promócie a do Prahy za mnou prídu mamka s papim. Joj, ako sa len teším, neboli tu odkedy ma pred 4 rokmi do Prahy nasťahovali. Prajem krásny začiatok týždňa! :).
Viem, že u nás Halloween nemá až takú tradíciu, ale odkedy sme v Prahe, robíme si party každý rok. Vždy vymýšľame masky na poslednú chvíľu, hoci si stále povieme, že to bude ,,o rok" inak. Nikdy nie je, ale mám pocit, že naše masky sú aj tak stále lepšie a lepšie :D. Napríklad Foly to premiérovo dotiahla až ddo požičovne kostýmov! A Mišo a Paťo aspoň využili svoje domáce zvieratká, ktoré boli na domácu party ako stvorené. Mojim veľkým (a zatiaľ) nesplneným snom je byť Wonder Woman, tak že by snáď konečne o rok? Tentokrát som kvôli štátniciam mala v pláne byť ,,iba" študentkou, pretože som kvôli štátniciam nemala čas nič špeciálne vymýšľať, ale priateľ má ku kostýmu študenky nejakú averziu a tak mi vymyslel Dia de los muertos alebo Deň mŕtvych, čiže naše Dušičky v Mexiku. Akurát s tým rozdielom, že tam to nie je chápané ako deň smútku. Celkovo mi líčenie netrvalo tak dlho ako som si myslela, že bude, oveľa dlhšie som pripravovala halloweensku výzdobu :D. Bolo nám fakt super a už sa teším na mikulášsku party!
Vy oslavujete Halloween? Ak áno, aký bol váš kostým (aj link na foto prosím!)?
V jeden, myslím, že ešte augustový deň som ráno zasadla sa počítač v práci a zrazu mi začal splašene pípať mobil. Písal Mišo, že našiel super výhodné letenky do Osla. Či nejdeme. A viete čo? Veď poďme! Bolo nutné konať rýchlo a tak sme učinili toto prudko spontánne rozhodnutie - ideme na víkend do Nórska. Vedela som, že ak sa mi všetko podarí, budem mať v tom období okolo štátnic a presne tak to aj je. V utorok mám štátnice. Nervozita stúpa, ale Oslo som si nenechala ujsť. Vyrazili sme v partii blogerov Mišo, Paťo, Foly a ja. Vďaka Mišovi sme s organizovaním nemali žiadne starosti, postaral sa o všetko od ubytovania, cez stravu a výlety, za čo mu fakt ďakujem, lebo ja som nemala kvôli škole a práci na nič čas. A teraz sa už pozrite (a aj si prečítajte), ako prebiehal náš príchod a prvý deň v Osle :).
Konečne som sa po týždni dostala k napísaniu nového článku. Táto vyťaženosť ma nebaví. Človek príde z práce a je rád, že je doma, do fitka sme obaja nešli ani nepamätám a štve ma to o to viac, že si to platíme. Pokúsim sa zájsť tam aspoň cez týždeň, hoci ako sa poznám...No ale takto pred týždňom sme plánovali náš výlet do Českého Švýcarska. Priateľ tam chcel veľmi ísť, tak som mu darovala zájazd na narodeniny, ale dostali sme sa tam až teraz. Upozorňujem, že tento článok nie je vôbec z módneho súdka, ale z toho prírodno-súkromného. Obaja sme sa veľmi tešili na našu malú dovolenku. A bolo nám skvele, pokojne by som sa ešte vrátila.
Strašne mi chýba voda a ničnerobenie. Zbožňujem tú bezstarostnosť leta, ktorú však tento rok nemám. Iba chvíľkovo, ako napríklad minule na kúpalisku. Verejné kúpaliská mám rada iba v Maďarsku, kde ideme s nagyikou a papim, nabalený akoby sme šli na 4 dni. Nagyika od rána (niekedy aj večera) chystá jedlo a my len krútime hlavami, že načo preboha, veď si tam kúpime langoš. Samozrejme, že si ho dáme, aj vtedy, keď máme zbalené jedlo, pretože langoš je klasika, ktorá ku kupku patrí. Rovnako ako tie výčitky svedomia po ňom. Lenže tie obložené žemle, ovocie a domáce supertenké palacinky sú počas dňa spása, pretože toto v žiadnom stánku nekúpiš a navyše netreba stáť rad. A papi sa vždy postará o slnečník, takže mám hlavu v tieni a opaľujem si len telo.
Toto sa nám na Podolí nepošťastí, pretože sa nám so sebou nechce ťahať toľko vecí. Ja mám dosť krémov a iných nutností. Potrebujem jeden na tvár (La Roche-Posay Anthelios 30 SPF zmatňujúci), ďalej na citlivé partie ako dekolt a ramená mám tiež 30 SFP v spreji (Vichy Ideal Soleil) a tretí krém je s 10 SPF na nohy, ruky a partie, ktoré chcem a môžem opáliť viac. Ďalej termálna voda v spreji na osvieženie (La Roche-Posay) a zosvetľujúci gél na vlasy Sunkiss Jelly (L´Oréal), ktorý si dám takto na slnku na udržanie peknej svetlej farby. K tomu osuška, voda, asi 5 ťažkých magazínov a kým dojdeme a ľahneme si, tak nevládzem :D. Overal, ktorý mám na sebe je Adidas NEO Label a je tak ľahký a vzdušný, zo strašne príjemného materiálu. Minule som ho vyprala ručne a do hodiny bol suchý! A keďže je veľmi skladný, je ideálny na takéto horúce dni na kúpalisku.
Chystám sa na pár dní (vyslovene na otočku) do Košíc a teším sa na tie bezstarostné chvíle, počas ktorých nebudem robiť nič, hlavne nie premýšľať.
Tento blog oslávil 20.6.2015 neuveriteľných 6 rokov. Pre mňa je to jediná činnosť, ktorej sa naozaj venujem dlhodobo (ok, ešte na gymnastiku a výtvarnú som chodila), a ktorá ma posunula dopredu, priniesla mi do života množstvo skvelých ľudí a príležitostí, za čo som veľmi vďačná. Zdieľam s vami časť svojho života a vďaka sociálnym sieťam mám pocit, že poznáte nielen vy mňa, ale aj ja vás. Tak ako ja, mení sa so mnou aj tento blog a vy to so mnou pravidelne sledujete. Pravdupovediac, som teraz dosť sentimentálna, čaká ma v živote veľa zmien a určite sa to odrazí aj na blogu. Sťahujem sa po 4 rokoch z bytu k priateľovi, začínam pracovať a do toho by som veľmi rada trávila čas so svojimi kamarátmi, priateľom alebo vo fitku, takže bude chvíľu trvať, kým si nastavím rozvrh tak, aby som všetko stíhala. Verím, že to pochopíte :). Momentálne mám pocit, že na nič nie je dosť času, vidíte, tento rok som pri príležitosti narodením ani tortu neupiekla. Lebo máme v chladničke ešte čokoládovú z priateľových narodenín. Nový dizajn taktiež ešte nie je, hoci som ho chcela mať presne 20.6. Ale to je život a už z toho nie som taká smutná, aká by som určite bola pred rokom-dvoma. Ale viete čo? Toto nové obdobie je presne to, po čom som dlho túžila a som šťastná. Verím, že tento blog budete sledovať naďalej, že vás bude baviť minimálne tak, ako doteraz. Ja sa budem stále snažiť písať ho čo najlepšie ako viem. Ďakujem za vašu priazeň a podporu :).
P.S.: Fotky sme fotili ešte pred vydaním júlovej EVY, ale vidíte, metalické tetovačky sú teraz fakt všade :D.
Som v Košiciach, chorá a zavretá v knižnici. Takže žiadne príspevky teraz nie sú, najbližšie až cez víkend, dúfam, že mi to prepáčite. Chcem pre vás pripraviť jedno video, tak uvidím, ako sa budem cítiť a ako budem stíhať. Konečne som so seminárkou chytila tú správnu vlnu a verím v dobrý výsledok, takže mám radosť. Sledujte ma na Instagrame @styleofbecca, tam prispievam pravidelne, takže vidíte, že žijem aj keď sa na blogu práve nič nedeje :). Je to asi trápne, ale fakt neviem, ako som mohla byť bez tento aplikácie, milujem Instagram, pozerať fotky, aj tie vaše a tým pádom sme si bližšie, chápete. Už nepoznáte iba vy mňa, ale aj ja vás! Takže ďakujem, že ma sledujete a komentujete, vždy sa teším, keď mi tam vyskočia oranžové okienka. Plus je to neskutočný zdroj inšpirácie, obrázkový denník a moja ranná aj večerná rutina.
photos and collages by me
Bola by som rada, keby tento článok nebol sentimentálny či miestami patetický, ale vopred sa ospravedlňujem, obávam sa, že to nebude úplne možné. Sedím za stolom v Prahe, na nechtoch mi schne Silvestrovská manikúra a pre atmosféru som si pustila Damiena Ricea, dúfajúc, že vo mne oživí všetky spomienky. Keby nie, mám poruke svoj diár, v ktorom je všetko zaznamenané.
Nemôžem uveriť, že uplynul ďalší rok. Vždy mám pocit, že je na kopec vecí čas a ešte som nič nestihla, ale pri týchto rekapituláciách si uvedomím, že sa toho stalo toľko...Aj dobrého aj menej dobrého. Som typ človeka, ktorý nemá príliš v láske veľké zmeny a ťažko sa lúčim najmä s ľuďmi, s ktorými som prežila skvelé chvíle. Boli a zrazu neboli. Dávali, brali, smiali sa, plakali, kričali, verili, čakali, volali, vraveli, počúvali...A potom nič. Ale tak to už v živote chodí však. Práve preto si ešte viac vážim ľudí, ktorých mám pri sebe, o ktorých viem, že sú tu pre mňa a ja pre nich. Vždy. Na smiech, rozčuľovanie aj na plač. Na kávu, vodu aj víno. Nie som veľmi na vymenovania, ale kedy inokedy, keď nie teraz. Ďakujem Foly, Maji, Laure, Lubke, Adymu, Patrikovi, Mišovi, Atimu, Rikovi, Klaudike, Svetlane...Ďakujem vám za to, že tento blog čítate, za komentáre a za slová podpory, ktoré boli pre mňa tento rok veľmi dôležité a neskutočne si ich cením. Mám vás rada a som veľmi šťastná, že vás mám. Tento rok sa mi splnilo niekoľko snov, niekedy som sa až chcela uštipnúť, či sa mi to naozaj iba nezdá a bolo naozaj kopec vecí, z ktorých som sa tešila a som za ne vďačná. Napriek tomu bol pre mňa tento rok po psychickej stránke ťažký. Nechcem to veľmi rozoberať, ale taktiež vám nechcem klamať, aj ja som len človek a síce na blogu môže vyzerať všetko bezproblémovo, je to len časť môjho života. Rovnako ako bývam veselá, tak bývam aj smutná. Dá sa povedať, že to bol pre mňa prelomový rok, zmenila som sa a zmenu som si uvedomovala, len som často nevedela, čo s ňou. Avšak rovnako ako pocity šťastia, aj pocity smútku sú len dočasné, v tom druhom prípade si môžem povedať ,,našťastie". Tentokrát je zhrnutie trochu osobnejšie ako inokedy, verím, že sa vám bude páčiť. Aký bol váš rok 2014? Čo najlepšie ste zažili?
Počas adventu sme si s Laurou odskočili z Prahy a urobili sme si jednodňový výlet do Drážďan na vianočné trhy. Mám pocit, že skoro všetci tam už boli a tento rok obzvlášť. Ani sa nečudujem, trhy v Drážďanoch sú nádherné a majú také to rozprávkové čaro. Všetky stánky a aj ľudia sú usmiati a celková atmosféra je ako z filmu. Ale večer bolo všade hrozne veľa ľudí a to už nebolo ani rozprávkové, ani čarovné, ale samozrejme sa to dalo čakať. Odskočili sme si aj na nákupy, kde sme sa strašne unavili, ale doteraz ľutujeme, že sme si nenakúpili viac. A v ošiali som zabudla kúpiť magnetku. Z každého mesta si vždy prinesiem magnetku, ale teraz mi to úplne vypadlo z hlavy, čiže sa do Drážďan ešte budeme musieť vrátiť.
Keďže sú fotky vianočné, niet lepšieho dňa na ich publikovanie ako práve dnes, na Štedrý deň. Prajem vám krásne a pokojné sviatky strávené v kruhu najbližších. Oddýchnite si, dajte si sladké aj slané a užívajte si to, že dnes nič nemusíte. Merry Christmas! :)
Ahojte, po odvysielaní všetkých častí Nákupných Maniačok vám prinášam sľúbený článok. Všetko od momentu, keď som sa dozvedela, že idem do tejto relácie až po moje pocity po celkovom odvysielaní.
Pred mesiacom som sa s Foly opaľovala na pláži na Slnečnom pobreží v Bulharsku. Rýchlo letí ten čas, to vám teda poviem. Postov z dovolenky by som mala ešte dosť, ale rozhodla som sa všetky fotky spojiť a urobiť už len dva, pretože článkov a nápadov je veľa, nestíhala by som ich publikovať a dovolenkové posty by som tu dávala asi ešte na Vianoce. Takže tu je pekne krásne prvý denník zo Sunny Beach, kde uvidíte nielen fotky z potencionálnych outfit postov, ale aj fotky z mobilu. Tie najlepšie a prudko turistické snímky máme na analógu, ktorý som ešte nedala vyvolať. Ale dosť materiálu je aj tak, čiže žiadny problém :).
- Bulharsko mi príde ako mix Balkánu a socializmu. Rozprávam teda z dojmov zo Sunny Beach a Nesebaru.
- Bulharsko je aj na slovenské pomery veľmi lacná krajina. Vyhovovalo nám to, veď čoby nie :D.
- Zamestnanci vraj vždy očakávali nejaké sprepitné. Tak som poslíčkovi s kuframi hneď po tom, čo nám priniesol kufre chcela dať nejakú tú levu (bulharská mena), ale chytil kľučku a zatvoril za sebou dvere. Nechceš, nedostaneš...a naháňať ho predsa nebudem.
- Bulharsko je známe vďaka ružiam, preto sú všade obchody s výrobkami z ruží. A všade je úplne ten istý tovar. Trochu otravné, ale čo sa dá robiť. Vlastne vo všetkých obchodoch bol viac menej ten istý tovar.
- Pre mňa však bude Bulharsko po tejto dovolenke symbolizovať kôpor. Ja ho milujem, aj Foly písala, že som jasala šťastím. Kôpor v jogurte, kôpor v šaláte, kôpor na paradajkách, mrkve a kukurici. Kôpor v chipsoch. Chápete? Kôprové chipsy! Neodolala som.
- Nepočítam, koľkokrát sme dostali otázku ,,Ste tu len vy dve?". Začalo sa to už pri kupovaní zájazdu a ťahalo sa to s nami celý čas :D. Druhou najčastejšou otázkou bolo ,,Do you have a boyfriend at home?" a treťou ,,Why don´t you have a boyfriend? You are a very beautiful girl."
- Zistili sme, že väčšina Angličanov necvičí a má potetovanú jednu ruku. Naozaj veľmi populárna kombinácia, u nás na hoteli určite.
- Na hoteli sme boli jedny z najstarších. Moju vekovú krízu to len posilnilo. Samé 17,18,19,20....a čo viac preboha?!
P.S.: Prečítajte si ďalšie skvelé postrehy z Bulharska u Foly :).
Dnes je čas na ďalšiu várku fotiek z Pohody :). Druhý festivalový deň bola naša úloha rovnaká ako v ten prvý, a teda hľadať štýlovo oblečené dievčatá, ktoré ste potom mohli vidieť na FB Maybelline. Tentokrát to bolo trošku ťažšie, piatok bol trošku chladnejší a niekoľkokrát sa spustil veľký dážď, pred ktorým sme sa skrývali v stanoch ako stroskotanci Titanicu. Ale aspoň som vytiahla svoje krásne čierne gumáky a novú bundičku z H&M. Mini červená kožená kabelka zo Slevomatu (Móda & Styl) je mojím obľúbeným kúskom posledných dní, pretože nech si dám na seba čokoľvek, v kombinácii s červeným rúžom dodá outfitu grády. Osobne si myslím, že som aj napriek počasiu vyzerala najlepšie práve v tento druhý deň, ale konieckoncov, posúďte sami. A určite si pozrite super video, ktoré na Pohode natočila Lucka s Martinou! :)
Mimochodom, včera sa mi stala hrozná vec. Nechala som otvorené strešné okno, pod ktorým som mala notebook, keď sa spustil veľký dážď. Notebook mi kompletne zmokol. Teraz ho suším a verím v zázraky. Mám tam milión dôležitých vecí a aj fotky na články na blog, ktoré som mala pre vás pripravené. Modlím sa, aby mi ten notebook fungoval. Jediný dôvod, prečo tu dnes môžete vidieť tento článok je ten, že som fotky posielala Lucke a tak som si ich dodatočne mohla stiahnuť do iného počítača. Držte prosím palce, nech sa tento problém rýchlo vyrieši.
Tri dni tohto roka som strávila na najväčšom slovenskom festivale, teda na festivale Pohoda. Bol to môj prvý festival vôbec a som veľmi rada, že som tam mohla ísť práve s Maybelline. Keďže rada skúšam nové veci, keď mi prišiel email s ponukou mapovať festivalovú módu, neváhala som ani minútu. Ako jediná blogerka zo Slovenska som spolu s českou beauty blogerkou Luckou z Get The Louk, tvorila časť Maybelline Fashion Teamu, ktorý hľadal na Pohode tie najštýlovejšie outfity.
Tak a je to tu. Veľký deň! Môj blog oslavuje 5. narodeniny! Je to už normálne dieťa v predškolskom veku. Vopred sa ospravedlňujem, ale v tomto článku budem trochu sentimentálna. A možno aj viac, ale veď mám na to dôvod. Päť rokov svojho života sa venujem tomuto blogu a žiadnej inej záľube som sa nevenovala tak dlho a s takým nasadením ako práve tejto. Keď si predstavím, koľko času prešlo a koľko vecí sa udialo, koľko sa toho zmenilo, a blog je stále tu. Pre mňa a pre vás.
S týmto mesiacom to ide od desiatich k piatim, či ako sa to hovorí. Začal sa úplne fantasticky, vínové večery, srandy vo fitku, dobrá nálada a všetko, čo k tomu patrí, dokonca aj slnko bolo. Koniec mája je tu a spolu s ním moje mierne zúfalstvo, únava, únava a únava, plus ten dážď a zima, ale dobre, aj tak treba. Nejak sa mi tento mesiac darí cestovať vlakom do okolitých miest Prahy, čo v niektorých prípadoch poteší, pokiaľ kvôli tomu nemusím vstávať o šiestej ráno. Čo vo väčšine prípadov musím :D. Dúfam, že sa na sínusoide môjho života budem opäť nachádzať hore, lebo posledné 3 dni som skôr dole, ani do fitka som nestihla ísť a to ma štve zo všetkého najviac. Ale nesťažujem sa, len vravím.
Apríl 2014 je už minulosťou a preto vám prinášam fotky z mobilu. Inak silno uvažujem o nejakom smartfóne, ale ešte si nie som úplne istá. V tomto svojom mám obmedzenú verziu Facebooku a Twitteru a v akejkoľvek voľnej chvíli ich kontrolujem, takže neviem, či by bol pre mňa smartfón dobrou voľbou :D. No apríl som si užila, bola som doma a veľa s malým Sebastianom, ktorý už oslávil 1 rok! Ach, ten čas fakt ide rýchlo...
Viete kde mám najviac času na svoje DIY projekty? U babky a dedka v Rimavskej Sobote. Pretože tu sa nikam neponáhľam, mám všetko k dispozícii a babku na pomoc vždy, keď niečo neviem. Keď som bola menšia, babka zvykla batikovať a mňa to fascinovalo. Preto mi kolekcia Converse SS 2014, hneď pripomenula babku, leto a detstvo so štetcami v ruke. Tak som si to cez víkend zopakovala, bolo pekné počasie, akurát moje nadanie na maľovanie sa očividne niekde stratilo, takže som to po čase radšej nechala tak. Ale povedala som si, že musím viac tvoriť, veď som v detstve chodila na výtvarnú, stále som kreslila, takže to v sebe predsa mám. Je to ako bicyklovanie, však? Čo bavilo v detstve vás?
Dnes je posledný marcový deň, takže som presunula všetky fotky z mobilu do počítača a ako stále (už štrnástykrát!) vám ich ukážem tu na blogu. Tentoraz je ich o niečo viac a dokonca aj viac selfies. Už by som si mala kúpiť nejaký Android a založiť si Instagram, tento mesiac som sa fotila jedna radosť...:D. Marec bol super, celý som ho strávila v Prahe, chodila som cvičiť a jedla som kopec ovocia, takže v tomto smere rozhodne hodlám pokračovať aj ďalej. Aký bol váš marec?
Takmer celý február som strávila doma v Košiciach. Bolo dobre, ako stále. A zároveň inak, tak, ako už dlho nebolo.
V mojom priečinku s fotkami z webkamery sa nazbieralo slušné množstvo fotiek, tak sa o ne s vami podelím. Sú obdobia, keď webku využívam naplno a potom naopak, keď ju nepoužívam vôbec. Ale v poslednom čase som ju využívala pomerne často, preto som si spomenula, že som už jeden takýto post dávala. Toľko egoistických fotiek som opäť doplnila úryvkami básní, ktoré ma v poslednom čase chytili za srdce. Lebo ja poéziu veľmi môžem.