photos and collages by me

Bola by som rada, keby tento článok nebol sentimentálny či miestami patetický, ale vopred sa ospravedlňujem, obávam sa, že to nebude úplne možné. Sedím za stolom v Prahe, na nechtoch mi schne Silvestrovská manikúra a pre atmosféru som si pustila Damiena Ricea, dúfajúc, že vo mne oživí všetky spomienky. Keby nie, mám poruke svoj diár, v ktorom je všetko zaznamenané. 

Nemôžem uveriť, že uplynul ďalší rok. Vždy mám pocit, že je na kopec vecí čas a ešte som nič nestihla, ale pri týchto rekapituláciách si uvedomím, že sa toho stalo toľko...Aj dobrého aj menej dobrého. Som typ človeka, ktorý nemá príliš v láske veľké zmeny a ťažko sa lúčim najmä s ľuďmi, s ktorými som prežila skvelé chvíle. Boli a zrazu neboli. Dávali, brali, smiali sa, plakali, kričali, verili, čakali, volali, vraveli, počúvali...A potom nič. Ale tak to už v živote chodí však. Práve preto si ešte viac vážim ľudí, ktorých mám pri sebe, o ktorých viem, že sú tu pre mňa a ja pre nich. Vždy. Na smiech, rozčuľovanie aj na plač. Na kávu, vodu aj víno. Nie som veľmi na vymenovania, ale kedy inokedy, keď nie teraz. Ďakujem Foly, Maji, Laure, Lubke, Adymu, Patrikovi, Mišovi, Atimu, Rikovi, Klaudike, Svetlane...Ďakujem vám za to, že tento blog čítate, za komentáre a za slová podpory, ktoré boli pre mňa tento rok veľmi dôležité a neskutočne si ich cením. Mám vás rada a som veľmi šťastná, že vás mám. Tento rok sa mi splnilo niekoľko snov, niekedy som sa až chcela uštipnúť, či sa mi to naozaj iba nezdá a bolo naozaj kopec vecí, z ktorých som sa tešila a som za ne vďačná. Napriek tomu bol pre mňa tento rok po psychickej stránke ťažký. Nechcem to veľmi rozoberať, ale taktiež vám nechcem klamať, aj ja som len človek a síce na blogu môže vyzerať všetko bezproblémovo, je to len časť môjho života. Rovnako ako bývam veselá, tak bývam aj smutná. Dá sa povedať, že to bol pre mňa prelomový rok, zmenila som sa a zmenu som si uvedomovala, len som často nevedela, čo s ňou. Avšak rovnako ako pocity šťastia, aj pocity smútku sú len dočasné, v tom druhom prípade si môžem povedať ,,našťastie". Tentokrát je zhrnutie trochu osobnejšie ako inokedy, verím, že sa vám bude páčiť. Aký bol váš rok 2014? Čo najlepšie ste zažili?

Pred mesiacom som sa s Foly opaľovala na pláži na Slnečnom pobreží v Bulharsku. Rýchlo letí ten čas, to vám teda poviem. Postov z dovolenky by som mala ešte dosť, ale rozhodla som sa všetky fotky spojiť a urobiť už len dva, pretože článkov a nápadov je veľa, nestíhala by som ich publikovať a dovolenkové posty by som tu dávala asi ešte na Vianoce. Takže tu je pekne krásne prvý denník zo Sunny Beach, kde uvidíte nielen fotky z potencionálnych outfit postov, ale aj fotky z mobilu. Tie najlepšie a prudko turistické snímky máme na analógu, ktorý som ešte nedala vyvolať. Ale dosť materiálu je aj tak, čiže žiadny problém :).

- Bulharsko mi príde ako mix Balkánu a socializmu. Rozprávam teda z dojmov zo Sunny Beach a Nesebaru. 

- Bulharsko je aj na slovenské pomery veľmi lacná krajina. Vyhovovalo nám to, veď čoby nie :D.

- Zamestnanci vraj vždy očakávali nejaké sprepitné. Tak som poslíčkovi s kuframi hneď po tom, čo nám priniesol kufre chcela dať nejakú tú levu (bulharská mena), ale chytil kľučku a zatvoril za sebou dvere. Nechceš, nedostaneš...a naháňať ho predsa nebudem.

- Bulharsko je známe vďaka ružiam, preto sú všade obchody s výrobkami z ruží. A všade je úplne ten istý tovar. Trochu otravné, ale čo sa dá robiť. Vlastne vo všetkých obchodoch bol viac menej ten istý tovar.

- Pre mňa však bude Bulharsko po tejto dovolenke symbolizovať kôpor. Ja ho milujem, aj Foly písala, že som jasala šťastím. Kôpor v jogurte, kôpor v šaláte, kôpor na paradajkách, mrkve a kukurici. Kôpor v chipsoch. Chápete? Kôprové chipsy! Neodolala som.

- Nepočítam, koľkokrát sme dostali otázku ,,Ste tu len vy dve?". Začalo sa to už pri kupovaní zájazdu a ťahalo sa to s nami celý čas :D. Druhou najčastejšou otázkou bolo ,,Do you have a boyfriend at home?" a treťou ,,Why don´t you have a boyfriend? You are a very beautiful girl." 

- Zistili sme, že väčšina Angličanov necvičí a má potetovanú jednu ruku. Naozaj veľmi populárna kombinácia, u nás na hoteli určite.

- Na hoteli sme boli jedny z najstarších. Moju vekovú krízu to len posilnilo. Samé 17,18,19,20....a čo viac preboha?!

P.S.: Prečítajte si ďalšie skvelé postrehy z Bulharska u Foly :).

Tri dni tohto roka som strávila na najväčšom slovenskom festivale, teda na festivale Pohoda. Bol to môj prvý festival vôbec a som veľmi rada, že som tam mohla ísť práve s Maybelline. Keďže rada skúšam nové veci, keď mi prišiel email s ponukou mapovať festivalovú módu, neváhala som ani minútu. Ako jediná blogerka zo Slovenska som spolu s českou beauty blogerkou Luckou z Get The Louk, tvorila časť Maybelline Fashion Teamu, ktorý hľadal na Pohode tie najštýlovejšie outfity. 

Takmer celý február som strávila doma v Košiciach. Bolo dobre, ako stále. A zároveň inak, tak, ako už dlho nebolo. 

 selfies počas čakania na mamku / a na autobus

Fotky z mobilu za mesiac január, ktorý som strávila na 50% v Košiciach a na 50% v Prahe. Zdravá strava ide v týchto dňoch fakt bokom, ale nejako to neriešim. Viac vecí teraz neriešim, tak uvidím, čo z toho bude. A či vôbec niečo.

Tento článok som mala pripravený od minulého roku, ale nemala som príležitosť ho uverejniť, kedže som s množstvom príspevkov nemala problém. Ale tušila som, ako je už v januári zvykom, že ten problém príde. A momentálne sa filmová téma veľmi hodí, keďže vonku je tak nádherne, hmlisto, že sa môžete zababušiť pod paplón a pustiť si napríklad jeden z filmov, o ktorých píšem v tomto článku. Je to výber mojich obľúbených príbehov o láske. O takej väčšej, silnej. S krásnou hudbou, ktorá je pre mňa vo filmoch veľmi dôležitá.