Cez týždeň väčšinou na veľké raňajky nemám čas, preto sa na ne vždy teším cez víkend, keď si ich s Macom doprajeme v posteli alebo si pri nich pozrieme film. To mám fakt rada a úplne najradšej by som bola, keby sme to takto mohli robiť každý deň. Zastávam totiž pravidlo, že ráno robí deň a tiež si ráno bez, hoci aj malej, porcie jedla neviem predstaviť. Viem, že niektorí ľudia raňajky nepotrebujú, ja však medzi nich určite nepatrím. Včera som si pripravila svoje obľúbené lievance, ktoré si teraz doprajem už iba výnimočne (lebo keď chystám raňajky pre dvoch, tak to robím tak, aby chutili obom :)). Keďže som v Thajsku objavilo čaro matcha, rozhodla som sa vyskúšať matcha lievance, ktoré som už viackrát videla keď som si pozerala recepty z tohoto zázračného zeleného prášku (mletý zelený čaj). Už dlho som s vami nezdieľala nejaký recept a pritom ich mám toľko...Lenže tieto matcha lievance boli tak skvelé, že vám o nich musím dať hneď vedieť. Takže ak hľadáte niečo nové na víkendové raňajky, toto prudko odporúčam!
V prvom rade, ešte predtým ako začnem písať nový článok, vám chcem veľmi pekne poďakovať za vaše slová k predchádzajúcemu článku. Niektorí z vás mi po rokoch sledovania napísali prvý komentár a to pre mňa veľa znamená. Roky vám píšem, čo mám na srdci, takže ma poniektorí už aj trochu poznáte a tak aj mňa zaujíma, kto otvára tento blog. Presne toto chcem, debatu, rozhovor, nielen písať, ale aj čítať, to, čo si myslíte vy. A každý jeden komentár k minulému článku bol úprimný a otvorený, čo ma naplnilo radosťou. Ďakujem! :)
Teraz už pár slov k outfitu. Ako som vám spomínala, nakupujem málo, ale rada si raz za čas doprajem nový kúsok. Nezáleží na tom, či je nový alebo zo second handu, radosť je rovnaká. Vysvetlím prečo. Do second handu nikdy nejdem hľadať konkrétny kúsok. Na niečo výnimočné narazím náhodou a tak to hneď beriem, pretože keď nie ja, tak to vezme niekto iný a kúsok bude navždy stratený. Takisto sa príliš nezamýšľam nad cenou, lebo to je málokedy potrebné. Na druhej strane ak mi náhodou padne do oka niečo v obchode, výnimočne si to kúpim hneď. Naopak, odídem a pár dní počkám. Ak na tú vec neviem prestať ani po nejakom čase myslieť a stále po nej túžim, tak si ju kúpim, ak na ňu rýchlo zabudnem, tak mi ju naozaj nebolo treba. Vyhnem sa tak impulzívnym a zbytočným nákupom. A potom sú tu ešte veci, ktoré tvoria základ môjho šatníka a stavebný prvok môjho štýlu, nad ktorými nemá cenu váhať. Všetky tri kategórie sú v toto outfite. Denimová vesta je zo second handu a mám ju od roku 2011 (pozrite sa, ako vyzerala pôvodne). Akurát, medzitým som natrafila na lepšiu farbu aj strih, takže túto som vytiahla málokedy. Až doteraz! Bola by škoda, keby ležala v skrini a viete, že mám rada DIY, takže som ju premenila momentálne trendovým vyšívaním a nažehlovačkami. Tie som kúpila v galantérii a vyšívala som po večeroch pri seriály, čo je môj obľúbený relax. Ešte mi chýba jedna nažehovačka dopredu a bude hotovo. Mám z tej vesty obrovskú radosť a na leto sa krásne hodí, je veselá, farebná, iná a osobná. Červené šaty sú z Answear a nejakú dobu som nad nimi uvažovala. Páčia sa mi odhalené ramená aj farba a celkový strih. Mám málo šiat, tak som si chcela dopriať nejaký ženský kúsok, ktorý sa bude dať rôzne kombinovať. Takže po tom, čo som po nich asi mesiac túžila, som si ich nakoniec vzala a už sa teším, ako vám ich ukážem znovu, vo viac ženskej kombinácii. A základom môjho šatníka sú zas Conversky, bez ktorých si to neviem predstaviť. Mám ich niekoľko a zbožňujem ich. Aj tú bakalárku som o nich písala :D. Takže jedny v mojej obľúbenej vojenskej zelenej z jarnej kolekcie Seasonal Colors budem striedať s vínovými a mintovými. A hodia sa k okuliarom, ktoré sľubujem, že v ďalšom poste neuvidíte, ale keď ja ich teraz nosím tak rada :).
Povedzte mi, ako nakupujete vy? Ľutujete niekedy svoje nákupné rozhodnutia? A čo potom s oblečením robíte? Darujete, vrátite do obchodu alebo vám stojí v skrini? A čo ste si naposledy kúpili tak, že viete, že to určite vynosíte?
Dala som si od posledného príspevku dlhšiu pauzu, pretože
som potrebovala čas na rozmýšľanie. Zistiť, kam tento blog smeruje – teda akým
smerom ho chcem smerovať ja a či to ešte vôbec má zmysel. Vediem SOB už
pomaly 7 rokov a kto ma sleduje od začiatku videl zmeny nielen môjho
štýlu, ale aj osobnosti. Prechádzala som rôznymi fázami, avšak teraz mám pocit,
že je tá zmena najvýraznejšia a hlavne definitívna. Možno aj preto, že som
si ju sama bála priznať, išla som stále podľa svojho pohodlného zaučeného programu,
ktorý mi už prestával byť príjemný, mne sa to ale nepáčilo, tak som si
povedala, že je to len fáza. Nie je. Možno starnem, možno mi je len nanič
z celej našej generácie. Chceme byť tak strašne iní, až sme všetci rovnakí
a preboha, my to ešte robíme aj úmyselne. Tešíme sa z ,,likov“ ľudí, ktorí
nás pri priamom kontakte ani nepozdravia, tým srdiečkam pripisujeme hodnotu
človeka. Vedieť všetko o nových kolekciách, ale nič o umení či
histórii....Kto nejde s dobou tomu sa neodpúšťa však? Veď sa pozrite
napríklad na také Dnes nosím, kde teraz dostávajú najviac ,,likov“ outfity
v jednom štýle. Kde je rôznorodosť? Prečo vyzeráme / chceme vyzerať všetci
rovnako? Trendy sú jedna vec, stádovitosť druhá.
Práve kvôli tomuto masového konzumu sa u mňa zmenila radosť
a láska k móde. Žila som tým. A milovala som to. Lenže dnes už
,,miluje módu“ úplne každý a ja nechcem byť vnímaná ako niekto, koho jedinou
náplňou života je behanie po obchodoch a prepĺňanie šatníka. Pretože práve
takto vznikajú denne desiatky módnych blogov, ktoré pre firmy predstavujú
výborný a lacný priestor na spropagovanie ich produktov. Prečo sa zabudlo
na to, že pekne sa obliekať nestačí? Že kúpiť si v reťazci handry z novej
kolekcie nie je základ. A obliecť si all black look s bomberou a bielymi
teniskami už tiež stratilo svoje čaro. Stále ma móda baví a je to mojou
neodmysliteľnou súčasťou, ale nie tým spôsobom, ako predtým. Vnímam veci inak. Tešila
som sa na každý príspevok, vedela som, že ho čítate. Teraz ma dokáže fakt
sklamať, keď vidím komentár pod príspevkom, ktorý jasne dokáže, že dotyčná
článok neprečítala, len zanechala prázdny a tým pádom trápny komentár. O to viac sivážim tie z vás, ktoré to tu poznáte a čítate. :) Nevadí
mi ísť dole do potravín po raňajkách kompletne nenamaľovaná s mastnými vlasmi.
Nemusím byť zladená od hlavy po päty. Keď nemám náladu, tak proste nemám náladu
a basta. A tak som sa pristihla pri tom, že mi robí radosť napríklad
keď idem pozametať pred domom a fúrikom odnesiem lístie a konáre do
bioodpadu. Že doma zodpovedne separujeme, máme tu ten kôš na bioodpad a vďaka
tomu nevytvárame takmer žiadny odpad. Teším sa, keď vonku svieti slnko a ja
si idem zabehať a vonku sú akurát kone, tak sa zastavím a užívam si
pohľad na ne. A potom samozrejme rodina. To je úplne úplne najviac. Chcem
aby ste toto cítili aj z blogu. Viem, akému tlaku sú vystavené dievčatá
pred pubertou a v puberte a preto nechcem byť tá, ktorá im dodá
dojem, že bez správneho odtieňa rúžu tento život nemá zmysel. Alebo že
hamburger je najväčšie zlo na tomto svete. Sama nechcem byť vystavovaná tlaku a ani
vystavovať tlak, ako má človek vyzerať. Jasné, trochu preháňam ale rozumiete.
Kedysi sa považovalo za nudné byť normálnym. Ja si myslím, že byť normálnym je
dnes veľká vzácnosť. Nič nepredstierať a hlavne sa tak silno nesnažiť a zároveň
sa tváriť nad vecou. Sama sa učím, som však rada a viem, že som na
správnej ceste. J
Keď sa mi nechce nič vymýšľať a ani vystávať pred skriňou ďalšie minúty, siahnem po svojich overených klasikách ako denimová košela, sivá mikina alebo all black look s nejakou bundičkou. To totiž zaberá vždy. Najčastejšie túto uniformu využívam v pondelok (lebo pondelky sú ťažké) a následne cez víkend (lebo len tak). A niekedy sa jednoducho cítim tak celočierne aj zvnútra, tak som potom taká zladená s tým vonkajškom. Viete čo sa mi páči? Že v tomto outfite, ktorý teda nie je nijak prelomový, mám na sebe samé staré kúsky. Nohavice sú moja istota a milujem ich, tielko mám od Vietnamcov z Rimavskej Soboty už dlho, tenisky aj okuliare sú klasikou, ktorú milujem no a bundu som kúpila v Berlíne vo výpredaji šatníka miestnej dievčiny. Veľmi sa mi páči jej strih aj karamelová farba. Výborne vyzerá aj s riflami a celkovo s modrou farbou. Vždy, keď si do šatníka obstarávam nové kúsky, myslím na to, ako ich budem nosiť a či ich dostatočne využijem. Snažím sa tiež vyberať jednoduché, ale zaujímavé kúsky, s istou dávkou osobitosti, ktoré pozdvihnú práve tie basic kúsky. Myslím, že táto bunda dokonale na ten popis sedí.
Keď sa pozerám na tieto fotky, presne ma momentálne vystihujú. Trochu odstrihnutá od vlastného sveta, čakám a pripravujem sa na nové výzvy, lebo prítomnosť mi už bohužiaľ dávno nestačí.