Včera zdieľala Adéla jeden článok na zamyslenie. Že prečo sme my, toľko omieľaná Generácia Y, večne nešťastná. Prečítajte si ho. Tak nad tým článkom rozmýšľam a v mnohom má pravdu. Dovolím si tvrdiť, že väčšina z nás má super život. A možno to aj niektorí vedia. Tak celkovo sa nemáme na čo sťažovať a tak si niekedy vymýšľame problémy, ktoré ani nie sú problémamy a topíme sa v depresiách, ktoré ani nie sú depresiami. Chceme od života viac. Viac ako máme. A často viac ako preň sami robíme. Neustále sa porovnávame s ostatnými, či chceme alebo nie, sme tomu kvôli sociálny sieťam vystavení denno denne. Nepáči sa nám, keď ideme s davom, na druhej strane, ak sa rozhodneme ísť vlastnou cestou uvažujeme, či je správna a dostatočne dobrá. Sme egoisti, nepáči sa nám, ak nám niekto nevenuje pozornosť. Chceme byť vypočutí, ťažšie sa nám počúva. Vraj sa máme sústrediť v prvom rade na seba, neriešiť ostatných. Lenže neobrátilo sa to celé proti nám? Neriešime sa až príliš? Všimli ste si, koľko v poslednej dobe vyšlo článkov o Generácii Y? Aj Katarzia o tom naspievala pieseň (no ja si radšej pustím Paľa Haberu, sorry). Sami seba považujeme za fenomén tejto doby. Fascinujúce, smutné, smiešne. A nebudem sa tváriť, že som nad vecou, tiež som len súčasťou Y. Ale každý deň sa snažím, robiť veci lepšie.

S prvými lúčami slnka to chcelo niečo veselé a tak som z tmavých lookov skočila rovno do bieleho. K tomu obľúbená farebná kombinácia horčicová s vínovou. Bomberu sm si kúpila ešte v Miláne, keď som si kvôli zime išla kúpiť šál. Lenže horčicová ,,satin" bombera, veď to je niečo, čo je pripravené pre mňa! A tak ju tu vidíte. A ešte veľakrát budete. Na Conversky a bombery sa teším najviac, a na tú pohodu. Dúfam, že bude.

Ahojte! Dúfam, že si užívate veľkonočné sviatky! My sme aj s macom prišli do Rimavskej Soboty a je nám tu sveta žiť. Nagyika vyvára moja obľúbené jedlá a zistila som, že už sú obľúbenými aj tie, ktoré boli predtým také priemerné v obľúbenosti....jednoducho nad domácu kuchyňu naozaj niet. Taktiež sme si zahrali žolíka, čo ma nesmierne potešilo a Nagyiku tiež, lebo ani môj maco a ani Papi nechcú s nami hrať :D. Celú dovolenku som presviedčala maca, nech si so mnou zahrá, ale on nechcel. A ja som žolíkový maniak! A teraz som aj palacinkový maniak. Pritom som si povedala, že pred tým letom by to chcelo obmedziť....ale tak nie som tak často doma aby som si mohla dovoliť odolávať. Takisto v obchode často neodolám strieborným veciam. Konkrétne túto sukňu z Lindexu z kolekcie Jean Paul Gaultier považujem za jednu zo svojich najobľúbenejších, hoci ju nenosím až tak často. Naopak, jemný pozlátený náramok z Eppi nedávam z ruky. Mikina, ktorú mám na sebe je zo sekáča a patrí medzi kúsky, ktoré nosím dosť často, len vy to na blogu nevidíte :D. No a na dovolenke som sa vycvičila v pletení boxer braids, takže som ich dokázala zapliesť aj ráno pred prácou, čo považujem za osobný miniúspech. Aký bol v poslednej dobe ten váš? Prepáčte za rýchly článok, ale ponáhľam sa, idem sa učiť šoférovať. Tu v Rimavskej sú na to ideálne miesta. Peknú nedeľu!

Nový príspevok som chcela napísať už tri dni, ale nikdy som sa k tomu nedostala. Ono sa to nezdá, ale pripraviť príspevok nie je vôbec rýchlovka. A keď chcem napísať niečo zmysluplné, tak to už musím mať vyslovene náladu. Lenže tá sa po práci hľadá niekedy ťažko a napríklad včera, keď dala mamka malého spať, tak som zaspala aj ja, ako ma Sebi vyčerpal :D. Momentálne ho opäť uspáva a ja mám v pláne zdriemuť si hneď, ako dopíšem tieto riadky. Energický malý človek a my dospeláci nestíhame :D. Včera som stretla známu a bola som samozrejme aj so Sebim, ktorý sa mi skrýval za nohu, lebo sa hanbil. Spýtala sa ma, či idem na nejaké prehliadky MBPFW, ale ja som ukázala na malého a povedala, že tu mám mamku a brata, takže ma celý fashion week obchádza. Kedysi by ma to možno mrzelo, ale teraz by som nemenila za nič na svete. Modely z prehliadok si pozriem na internete a v magazínoch, predvádzať sa a mrznúť v ľahkých odevoch so stovkami ďalších ľudí ma akosi neláka. Možno zniem nudne, ale čas s rodinou je pre mňa ten najvzácnejší.

Outfit, ktorý mám na sebe ste mohli vidieť aj v marcovej EMME, ktorá vyšla akurát, keď som bola v Thajsku, takže sa mi ešte ani nedostala do rúk. Páči sa mi ale tak, že som ho mala na sebe asi tak 2-3x. To je ďalšia vec, ktorá mi s vekom prestala vadiť. Kedysi bol pre mňa hriech obliecť si jeden outfit dvakrát. Teraz mi to absolútne neprekáža, naopak som rada, ak nájdem kombináciu, ktorá sa mi páči až tak, že si ju chcem obliecť viackrát. A ešte jedna vec, ktorá mi dnes príde smiešna, ale kedysi to bolo základné pravidlo - nemixovať navzájom farby kovov. Teda ak máš zlaté veci, tak VŠETKO musí byť zlaté a pod. Ja som viac ,,gold person", a práve preto by bolo nerozumné ignorovať strieborné šperky, nie? Mixovanie kovov je dnes už povolené, dokonca je v kurze, akurát vždy záleží na štýle šerkov, ktoré máte. Ak spolu ladia, tak spolu môžu byť. Moje obľúbené kúsky sú nové Koshikira retiazky. O tejto handmade nemeckej značke z Hamburgu, som vám už písala. Strieborné kúsky sú zo sterlingového striebra a tie zlaté sú pozlátené. Takže naozaj každodenné srdcové záležitosti.