Zistila som, že by som mala fotiť asi viac ,,fashion" foto, lebo moje fotky v mobile asi nie sú úplne to, čo nájdete na módnych blogoch. Na druhej strane som povedala, že budem pridávať viac zo súkromia, viac seba, tak tu to je :). Január bol fajn, ale úprimne, som rada, že už je za mnou, pretože bol náročný a stresujúci. Napriek tomu sa v ňom našli aj pekné chvíle a tie sú práve v tomto poste.

Ešte predtým, ako odletím do Thajska, mám pre vás prichystaných zopár postov a jedným z nich je aj tento outfitový. Fotili sme ho, ako obvykle, cez obednú pauzu, pretože len vtedy sme stihli svetlo :D. No ale o práci už dosť, teraz jej na mesiac dávam zbohom. Sedím na letisku a užívam si, že nemám na robote nič, iba čakanie, kým môžeme odbaviť batožinu. Juchúúú, konečne čas na blog, časopisy, knihy! Avšak, teraz som taká vzrušená nielen z cesty, ale aj z toho, čo sa pred chvíľou stalo. Priateľ videl, že už sa môžeme ísť odbaviť, ale pomýlil si let a tak to vlastne nebol ten náš. Ale ako sme išli po Terminále 2, zrazu v diaľke vidíme dvoch ľudí (nepoviem, k tomu žiadne prídavné mená). Idem bližšie. Bordový kožuch, flitrovaná šiltovka, čierne silonky z nepravidelnými zelenými bodkami, modro-fialový šál. To je predsa Sisa Lelkes Sklovská! Hneď som si spomenula na moju Lauru a nemohla som odísť bez fotografie. Tú si nechám na súkromné účely, pretože ten kontrast medzi mojim nulovým make-upom a Sisinými čiernymi flitrovanými tieňmi s umelými mihalnicami je dosť výrazný. S Laurou sme takto raz večer v Košiciach stretli Petra Cmoríka. Proste celebrity. A keďže Sisa mala aj kyticu (bukrétu, ako sa hovorí :D), tak som jej určite tou žiadosťou o foto zlepšila náladu, lebo tu okrem mňa asi už nikto nevie, kto je. Krásny začiatok nášho tripu! Možno budú v Thajsku na ulici zastavovať mňa. V Thajskom ráji mi raz po masáži jedna Thajka povedala, že vyzerám ako ich thajská Superstar. Takže uvidíme. Majte sa krásne, ozvem sa čoskoro, v Miláne totiž čakáme na ďalší let sedem hodín :D.