Dni sú v poslednom čase trochu hektické, ale všetko sa upokojí, akonáhle si zvyknem, že musím opäť pravidelne vstávať a keď budú mať všetky moje veci svoje miesto. Prekvapilo ma, koľko anonymov sa zrazu objavilo pod príspevkom, kde som povedala, že sa sťahujem k priateľovi. Normálne som až oľutovala, že som sem niečo zo svojho súkromia písala. Priam jasnovidecné vyjadrenia typu ,,to je skoro, to nikdy nedopadne dobre" ma vážne dostali. Hlavne to slovo NIKDY. Viete, ja tiež ohováram, dvíham obočie a mierne analyzujem konanie (aj) cudzích ľudí, veď to robíme všetci, nebudem sa tu tváriť, že nie. Ale ak o tom človeku neviem takmer nič, tak by som si vážne nedovolila niečo takéto vyhlasovať. Lenže, môžem sa hnevať len na seba, pretože som s tým mohla počítať, patrí to k blogovaniu však? Takže čo sa vôbec sťažujem. Každopádne, objavili sa aj opačné názory, za čo som rada a čo len dokazuje to, že všetko je o dvoch ľuďoch a nijaké stopercentné ,,osudy" neexistujú :).
Sukňu, ktorú vidíte som si obľúbila tak, že som si podobnú kúpila aj v univerzálnej čiernej. Ako som sľúbila, vidíte ju na mne aj s opätkami a jednou z mojich najlepších bomber búnd, ktoré mám v šatníku. Stála ma pár korún, následne som si ju sama vypimpovala a tak je to naozaj špeciálny, ale nie extravagantný kúsok, ktorý len tak na ulici nevidíte.