Bola by som rada, keby tento článok nebol sentimentálny či miestami patetický, ale vopred sa ospravedlňujem, obávam sa, že to nebude úplne možné. Sedím za stolom v Prahe, na nechtoch mi schne Silvestrovská manikúra a pre atmosféru som si pustila Damiena Ricea, dúfajúc, že vo mne oživí všetky spomienky. Keby nie, mám poruke svoj diár, v ktorom je všetko zaznamenané. 

Nemôžem uveriť, že uplynul ďalší rok. Vždy mám pocit, že je na kopec vecí čas a ešte som nič nestihla, ale pri týchto rekapituláciách si uvedomím, že sa toho stalo toľko...Aj dobrého aj menej dobrého. Som typ človeka, ktorý nemá príliš v láske veľké zmeny a ťažko sa lúčim najmä s ľuďmi, s ktorými som prežila skvelé chvíle. Boli a zrazu neboli. Dávali, brali, smiali sa, plakali, kričali, verili, čakali, volali, vraveli, počúvali...A potom nič. Ale tak to už v živote chodí však. Práve preto si ešte viac vážim ľudí, ktorých mám pri sebe, o ktorých viem, že sú tu pre mňa a ja pre nich. Vždy. Na smiech, rozčuľovanie aj na plač. Na kávu, vodu aj víno. Nie som veľmi na vymenovania, ale kedy inokedy, keď nie teraz. Ďakujem Foly, Maji, Laure, Lubke, Adymu, Patrikovi, Mišovi, Atimu, Rikovi, Klaudike, Svetlane...Ďakujem vám za to, že tento blog čítate, za komentáre a za slová podpory, ktoré boli pre mňa tento rok veľmi dôležité a neskutočne si ich cením. Mám vás rada a som veľmi šťastná, že vás mám. Tento rok sa mi splnilo niekoľko snov, niekedy som sa až chcela uštipnúť, či sa mi to naozaj iba nezdá a bolo naozaj kopec vecí, z ktorých som sa tešila a som za ne vďačná. Napriek tomu bol pre mňa tento rok po psychickej stránke ťažký. Nechcem to veľmi rozoberať, ale taktiež vám nechcem klamať, aj ja som len človek a síce na blogu môže vyzerať všetko bezproblémovo, je to len časť môjho života. Rovnako ako bývam veselá, tak bývam aj smutná. Dá sa povedať, že to bol pre mňa prelomový rok, zmenila som sa a zmenu som si uvedomovala, len som často nevedela, čo s ňou. Avšak rovnako ako pocity šťastia, aj pocity smútku sú len dočasné, v tom druhom prípade si môžem povedať ,,našťastie". Tentokrát je zhrnutie trochu osobnejšie ako inokedy, verím, že sa vám bude páčiť. Aký bol váš rok 2014? Čo najlepšie ste zažili?