Minulý týždeň som bola na otočku (4 dni) v Prahe. Keď si predstavím, koľko času som už strávila cestovaním, tak sa mi až zakrúti hlava. Je to pre mňa vyslovene stratený čas. Nekonečných 9 hodín na smere Košice - Praha / Praha - Košice. Keď som šla na konci októbra do Bratislavy, tých necelých 6 hodín vlakom mi prišlo až smiešne krátkych, ach...A to som kedysi nadávala aj na to. Pred zavedením  Regiojetu som chodila autobusom, takisto Student Agency, akurát, že v noci. To som sa už naučila spať, ale vlak je cenovo neporovnateľne výhodnejší, navyše občerstvenie a pohodlie počas cesty sú takisto plusom, akurát, že ide cez deň a ja ho tak strávim vo vlaku. Pre mňa je to neskutočne otravné a je úplne jedno, či je to v noci alebo počas dňa. Samozrejme, občas sa nám podarí cestovať aj vo dvojici, ale to je fakt výnimočný prípad. Prečo sa nemôžeme jednoducho teleportovať? Stále o tom snívam. Stále. Vo vlaku si čítam, počúvam hudbu, spím, a rozmýšľam nad milión vecami. Tie cesty iba prehlbujú môj overthinking, čo nie je práve potrebné. Viete, vonku šero, tma, pozeráte sa z okna na míňajúcu sa krajinu....do toho nový Damien Rice (podľa ktorého piesní budem teraz nazývať články) a scéna z filmu ako vyšitá. Robíte to aj vy však? 

Mimochodom, táto jeseň bola, s malými výnimkami, superpríjemná na počasie. Minimum vrstiev stačilo, ale nič netrvá večne, takže už je čas na kožuchy. Avšak tento outfit je z jedného pekného dňa v Prahe. Veľmi veľmi sa mi páči kombinácia tohoto hnedého vlneného kabátu s klobúkom. Už som ju na sebe raz mala a teraz je tu v obmene znova. Potrebovala som jednoduché čierne šaty, ktoré využijem na bežný deň ale aj na party, keďže party vecí je u mňa minimum. V sobotu sme sa chystali na jednu takú party. Lebo veď mám nové šaty. Ale pri chystaní obeda som si ich obliala cícerom, čo bol jasný znak osudu, že na žiadnu party sa nepôjde. Nedali sme sa však odradiť, vína bolo dosť, ale  nakoniec sme po polnoci skončili pod paplónom s New Girl. Ruka hore vážení!