Dnes som sa rozhodla písať o sebavedomí, vyrovnanosti, spokojnosti. Myslím, že je to celkom aktuálna téma, vzhľadom na pravidelné diskusie k príspevkom na tomto blogu. Verím, že mnohým tento článok pomôže, je dosť osobný a úprimný, rovnako ako tieto fotky, ktoré sú bez akejkoľvek retuše a úprav. Pridala som len farebné filtre, inak nič, na fotkách idem z fitka, bez make-upu, iba s maskarou, rúžom a zvýrazneným obočím. Vlasy mám tiež také typické po cvičení. Čiže celé veľmi prirodzené, preto je tento článok k týmto fotkám viac ako vhodný. 

Minule sme boli s Foly v Botanickej záhrade a nafotili pár outfitov. Opäť sme si urobili menší výlet, zašli do prírody a aspoň sme zmenili prostredie na fotkách. Nech to nie je stále to isté, chápete. Chcela som zájsť do Botanickej záhrady aj v Košiciach, ale počasie je zatiaľ dosť nanič, takže kým mám v zásobe fotky z Prahy, nemám v pláne svoj foťák ani vytiahnuť zo skrine. Pritom je tu kopec krásnych miest, ale to počasie zabíja všetku moju kreatívnu energiu. 

Keďže momentálne čakám na mamku, kým uspí Sebastiana a dáme si spolu raňajky, podelím sa s vami o jeden blbý zážitok, ktorý sa mi prihodil minulý piatok, hneď prvý večer môjho príchodu do Košíc. Bola som na oslave narodenín kamarátov a v alkoholovom opojení (ok, ako inak to mám nazvať? :D) som nastúpila do taxíka, nech ma odvezie domov. Pán taxikár, alebo skôr zlý zákerný šofér vozidla odo mňa vytiahol 12 eur (bežne platím maximálne 5, bývam blízko mesta) ešte predtým, ako by ma doviezol do cieľovej stanice, kam ma vlastne ani nedoniesol. Napriek tomu, že ma GPS, nevedel nájsť moju ulicu, čo teda nie je až také zložité, čiže cesta trvala namiesto 7 asi 25 minút, navigovať som ho nakoniec musela ja, ale iným smerom, pretože sa krútil okolo ako zmyslov zbavený. Najlepšie príde nakoniec. V polovici ulice, ktorou sa dá dostať k môjmu domu, kde nie je verejné osvetlenie zastavil vozidlo, povedal, že ďalej nejde a nech okamžite vystúpim. Žiadny taxikár mi toto nikdy neurobil, cítila som sa hrozne. A nie, ani teraz mi to nepríde smiešne. Stalo sa vám niekedy už niečo podobné?

Mám veľa, fakt veľa sivých mikín a už som si nechcela žiadnu kupovať, pretože to nie je potrebné, ale moje egocentrické ja jednoducho neodolalo tejto verzii sivej mikiny s veľkým červeným písmenom R (ako Rebeka). Ale sama pred sebou som si sľúbila, že už je na dlhú dobu určite posledná. Celkový outfit je jednoduchý, po fotení som šla rovno do fitka, takže nič špeciálne. A práve na takéto chvíle sú (sivé) mikiny ako stvorené, dajú sa skvele kombinovať a majú ten ,,neriešimalevyzerámdobre" nádych. Vlastne, keď si dám sivú mikinu, tak vážne moc neriešim. Po čom siahate v takýchto prípadoch vy? 

-----------------------------------------------------------------------------

I own too many grey sweatshirts and I really didn´t want to buy other one, but I couldn´t resist again. My egocentric self was stronger and I simply couldn´t leave without this R letter (as Rebeka) version of grey sweatshirt. 

Karfiolovo-kokosvé rizoto. Bez ryže! A s kokosom, ktorý neskonale milujem. Geniálny pokrm. Mám pocit, že ryža z karfiolu ovládla internet, okrem stránky fitrecepty.sk, odkiaľ čerpám inšpiráciu dosť často, som ju videla už aj u blogerov. Najnovšie som našla aj mrkvovú ryžu, tú tiež vyskúšam. Mám pre vás prichystaným niekoľko výborných zdravých receptov, tak verím, že sa vám budú páčiť. Dôležité je, že si ich vždy môžete upraviť podľa svojich chutí a ingrediencií, ktoré nájdete doma. Ja sa receptu nikdy nedržím na 100%. Tu je teda návod na moju verziu karfiolového rizota, z jednej panvice, tak, ako to mám najradšej.