Prišla som na víkend domov, lebo Sebi oslavuje svoje 3. narodeniny! Takže vám píšem rýchly post, ešte z rozfúkanej Prahy. Už by fakt mohlo byť normálne jarné počasie, lebo tieto chladné dni ma nebavia. Veď koho áno. Inak v Košiciach klasicky fúka tiež, ale všetko krásne kvitne, orgovány, čerešňové stromy aj zlatý dážď, čo vyzerá krásne. Hneď ma to nabije energiou, ktorú pri Sebinovi potrebujem :D. Tú v práci niekedy strácam a potom si na zlepšenie nálady musím kúpiť niečo dobré alebo aspoň niečo do domácnosti. Taká blbosť, ale fakt to funguje. Potom som hneď o niečo spokojnejšia. 

Šedá so žltou je skvelá kobinácia, jedna z mála, ktorá sa mi so žltou fakt páči. Takže keď som dostala túto kabelku na narodeniny, hneď som vedela, že ju využijem s týmito rolákovými šedými šatami. Tie nosím veľmi rada, sú pohodlné a príjemné. Navyše keď neviem čo na seba, toto je taká istota. Teraz ma naviac strašne baví hnedo-sivý MAC - Stone rúž, ten odtieň je perfektný, čo myslíte? Dnes teda len tak stručne, lebo už po mne lezie toto nezastaviteľné dieťa a musím ísť spievať Kráľovnu bielych tenisiek, tak ma ospravedlňte. Krásny víkend vám prajem!

Keď si chcete zlepšiť náladu aj vy, tak na Answear.sk máte s kódom "Becca20" zľavu 20%, čo je slušná zľava :). 

Vždy na jar sa cítim ako znovuzrodená, mám chuť na nové veci. Celú zimu striedam pár obľúbených kúskov v rovnakých outfitoch, potom príde jar a ja mám pocit, že som motýl, čo sa práve vyliahol z kukly. Zrazu mám chuť žiť (aj jesť, ale to vlastne aj v zime) a skúšať niečo nové. Lebo jar je symbolom nových začiatkov, takže je na zmeny ideálna. Nielen v oblečení, ale vo vizáži celkovo. Na jar som sa dala vždy tetovať. Aj teraz by som chcela, ale ešte chvíľu počkám. Zato mám nové vlasy (curtain bangs) a nový oblúbený kúsok v šatníku. Ofina je niečo, čo som sa zaprisahala, že už nikdy nebudem mať, ale takáto ,,záclonová", francúzska ofina ma fakt baví! A tiež tento nový overal. Najradšej by som no nosila stále. Voľný, pohodlný a taký svieži, jarný. Dosť púta pozornosť, predsa len, je to niečo iné ako nosím bežne. Páči sa mi, ako tie nohavice vejú, keď chodím. Ako také vlny v mori. Plus ten pekný detail, otvor nad pásom je veľmi zaujímavý. Kombinujem zatiaľ s červeným rúžom, vintage kabelkou a obľúbenými ručne vyrobenými šperkami Koshikira, ktoré nosím skoro stále. A zatiaľ, čo som sa takto cítila veľmi dobre, s fotkami som bola na vážkach a donútila som včera Maca aby ma v ňom nafotil znova. Lenže potom som usúdila, že tento look sa k mestským foto hodí viac. Pritom aj tie druhé foto sa mi dosť páčia. Proste nerozhodnosť. Stávajú sa takéto veci aj vám? Našťastie, Maco nechodí na blog, ale sleduje sociálne siete a tam dám fotky, čo nafotil on. Lebo keby zistil, že som nepoužila jeho foto na blog, už nikdy by ma neodfotil (a to mi už teraz trvá večnosť, kým ho presvedčím), a takúto situáciu si nemôžem dovoliť, to isto chápete :D. 

Ak ste na tom na jar rovnako ako ja a máte chuť doplniť svoj šatník o pár kúskov nového zboží, tak sa pozrite na Answear.sk, kde máte teraz aviac s kódom "Becca20" zľavu 20%!

Včera zdieľala Adéla jeden článok na zamyslenie. Že prečo sme my, toľko omieľaná Generácia Y, večne nešťastná. Prečítajte si ho. Tak nad tým článkom rozmýšľam a v mnohom má pravdu. Dovolím si tvrdiť, že väčšina z nás má super život. A možno to aj niektorí vedia. Tak celkovo sa nemáme na čo sťažovať a tak si niekedy vymýšľame problémy, ktoré ani nie sú problémamy a topíme sa v depresiách, ktoré ani nie sú depresiami. Chceme od života viac. Viac ako máme. A často viac ako preň sami robíme. Neustále sa porovnávame s ostatnými, či chceme alebo nie, sme tomu kvôli sociálny sieťam vystavení denno denne. Nepáči sa nám, keď ideme s davom, na druhej strane, ak sa rozhodneme ísť vlastnou cestou uvažujeme, či je správna a dostatočne dobrá. Sme egoisti, nepáči sa nám, ak nám niekto nevenuje pozornosť. Chceme byť vypočutí, ťažšie sa nám počúva. Vraj sa máme sústrediť v prvom rade na seba, neriešiť ostatných. Lenže neobrátilo sa to celé proti nám? Neriešime sa až príliš? Všimli ste si, koľko v poslednej dobe vyšlo článkov o Generácii Y? Aj Katarzia o tom naspievala pieseň (no ja si radšej pustím Paľa Haberu, sorry). Sami seba považujeme za fenomén tejto doby. Fascinujúce, smutné, smiešne. A nebudem sa tváriť, že som nad vecou, tiež som len súčasťou Y. Ale každý deň sa snažím, robiť veci lepšie.

S prvými lúčami slnka to chcelo niečo veselé a tak som z tmavých lookov skočila rovno do bieleho. K tomu obľúbená farebná kombinácia horčicová s vínovou. Bomberu sm si kúpila ešte v Miláne, keď som si kvôli zime išla kúpiť šál. Lenže horčicová ,,satin" bombera, veď to je niečo, čo je pripravené pre mňa! A tak ju tu vidíte. A ešte veľakrát budete. Na Conversky a bombery sa teším najviac, a na tú pohodu. Dúfam, že bude.

Ahojte! Dúfam, že si užívate veľkonočné sviatky! My sme aj s macom prišli do Rimavskej Soboty a je nám tu sveta žiť. Nagyika vyvára moja obľúbené jedlá a zistila som, že už sú obľúbenými aj tie, ktoré boli predtým také priemerné v obľúbenosti....jednoducho nad domácu kuchyňu naozaj niet. Taktiež sme si zahrali žolíka, čo ma nesmierne potešilo a Nagyiku tiež, lebo ani môj maco a ani Papi nechcú s nami hrať :D. Celú dovolenku som presviedčala maca, nech si so mnou zahrá, ale on nechcel. A ja som žolíkový maniak! A teraz som aj palacinkový maniak. Pritom som si povedala, že pred tým letom by to chcelo obmedziť....ale tak nie som tak často doma aby som si mohla dovoliť odolávať. Takisto v obchode často neodolám strieborným veciam. Konkrétne túto sukňu z Lindexu z kolekcie Jean Paul Gaultier považujem za jednu zo svojich najobľúbenejších, hoci ju nenosím až tak často. Naopak, jemný pozlátený náramok z Eppi nedávam z ruky. Mikina, ktorú mám na sebe je zo sekáča a patrí medzi kúsky, ktoré nosím dosť často, len vy to na blogu nevidíte :D. No a na dovolenke som sa vycvičila v pletení boxer braids, takže som ich dokázala zapliesť aj ráno pred prácou, čo považujem za osobný miniúspech. Aký bol v poslednej dobe ten váš? Prepáčte za rýchly článok, ale ponáhľam sa, idem sa učiť šoférovať. Tu v Rimavskej sú na to ideálne miesta. Peknú nedeľu!

Nový príspevok som chcela napísať už tri dni, ale nikdy som sa k tomu nedostala. Ono sa to nezdá, ale pripraviť príspevok nie je vôbec rýchlovka. A keď chcem napísať niečo zmysluplné, tak to už musím mať vyslovene náladu. Lenže tá sa po práci hľadá niekedy ťažko a napríklad včera, keď dala mamka malého spať, tak som zaspala aj ja, ako ma Sebi vyčerpal :D. Momentálne ho opäť uspáva a ja mám v pláne zdriemuť si hneď, ako dopíšem tieto riadky. Energický malý človek a my dospeláci nestíhame :D. Včera som stretla známu a bola som samozrejme aj so Sebim, ktorý sa mi skrýval za nohu, lebo sa hanbil. Spýtala sa ma, či idem na nejaké prehliadky MBPFW, ale ja som ukázala na malého a povedala, že tu mám mamku a brata, takže ma celý fashion week obchádza. Kedysi by ma to možno mrzelo, ale teraz by som nemenila za nič na svete. Modely z prehliadok si pozriem na internete a v magazínoch, predvádzať sa a mrznúť v ľahkých odevoch so stovkami ďalších ľudí ma akosi neláka. Možno zniem nudne, ale čas s rodinou je pre mňa ten najvzácnejší.

Outfit, ktorý mám na sebe ste mohli vidieť aj v marcovej EMME, ktorá vyšla akurát, keď som bola v Thajsku, takže sa mi ešte ani nedostala do rúk. Páči sa mi ale tak, že som ho mala na sebe asi tak 2-3x. To je ďalšia vec, ktorá mi s vekom prestala vadiť. Kedysi bol pre mňa hriech obliecť si jeden outfit dvakrát. Teraz mi to absolútne neprekáža, naopak som rada, ak nájdem kombináciu, ktorá sa mi páči až tak, že si ju chcem obliecť viackrát. A ešte jedna vec, ktorá mi dnes príde smiešna, ale kedysi to bolo základné pravidlo - nemixovať navzájom farby kovov. Teda ak máš zlaté veci, tak VŠETKO musí byť zlaté a pod. Ja som viac ,,gold person", a práve preto by bolo nerozumné ignorovať strieborné šperky, nie? Mixovanie kovov je dnes už povolené, dokonca je v kurze, akurát vždy záleží na štýle šerkov, ktoré máte. Ak spolu ladia, tak spolu môžu byť. Moje obľúbené kúsky sú nové Koshikira retiazky. O tejto handmade nemeckej značke z Hamburgu, som vám už písala. Strieborné kúsky sú zo sterlingového striebra a tie zlaté sú pozlátené. Takže naozaj každodenné srdcové záležitosti.  

Ach, tie víkendy sú také krátke. Človek ich akurát využije na pranie a upratovanie. Naviac tento víkend ani nemôžeme prežiť v štýle ,,I don´t give a fuck", ako to raz za čas máme. Viete, keď viete, že treba poprať, lebo kôš na prádlo je plný, keď by bolo dobré vyložiť myčku, ale vy idete von alebo jednoducho s vyloženými nohami čítate časopisy a pozeráte Netflix. Avšak ďalší týždeň za mnou príde do Prahy mamka aj s malým Sebim! Takže to upratovanie ma vlastne teší, som taká nažhavená na ich príchod. Môj maco ide na víkend preč a keďže som nechcela byť sama, navrhla som mamke aby ma navštívili. Pôvodne som si nemyslela, že prídu, aj keď som to veľmi chcela. Nakoniec však súhlasila a ja som nadšená! Neviete si predstaviť ako sa teším, že Sebi pôjde prvýkrát vlakom a rovno do Prahy. A že uvidí Prahu. Budem mať z toho asi ešte väčší zážitok ako on sám. 

Inak ja sama to presúvanie z miesta na miesto neznášam. Milujem objavovanie nových miest, ale to samotné cestovanie, to nie. Keď sme sa vracali z Thajska, mali sme prestup v Miláne a tak sme sa tam rozhodli jeden deň ostať. Môj backpack bol plný darčekov a letného oblečenia, takže s outfitom to bola čistá improvizácia. Šaty som kúpila v Chiang Mai vo vintage obchode a ráno som ich ešte žehlila, keďže boli z batohu úplne pokrčené. Bundu som mala iba jednu, takže tam nebolo čo riešiť. Vlastne ani pri teniskách, tie som mala tiež iba jedny, ale po Thajsku už boli celkom zničené. No a pod šaty som si na odporúčanie môjho drahého zobrala jediné rifle, čo som mala. Lebo vraj nebude počúvať ak mi bude zima. Dobre, že ho mám! Nakoniec som si dala rúž a výsledný outfit sa mi páčil. Potom, čo sa na mňa v metre aj na ulici usmievali rôzni Taliani, ešte viac. Myslím, že to bolo aj kvôli tomu, že som bola jediná, ktorá nebola v čiernom (viete, Taliani a čierna). Mohli by sa aj tu ľudia viac usmievať, rýchlo by sme si zvykli a je to taký dobrý pocit. No a čo sa robí v Miláne, keď nie nakupuje? Nepreháňali sme to, predsa len, batohy už boli plné, ale maco (veľký nákupný maniak!) si išiel kúpiť čierne Rosherany do Nike a ja som tam našla svoje vysnívané čierne kožené Air Max Thea. Doma by som s ich kúpou určite počkala, ale na dovolenke sa vždy cítim taká bohatá. Akoby mali peniaze úplne inú hodnotu ako normálne :D. Plus mala som narodeniny, takže som nad nimi ani príliš nerozmýšľala. Strašne sa z nich teším, pretože presne po takýchto teniskách som túžila. Čierne, kožené a pohodlné. Uvažovala som aj nad ďalšou klasikou - Adidas Superstars, ale myslím, že každý kto raz vyskúšal Air Max vie, že čo sa týka pohodlnosti, vedú. Takže som si v &Other Stories kúpila čierne silonky a prezula sa. Pridávam fotografie oboch outfitov, môžete mi napísať, ktorý sa vám páči viac :).

A nezabudnite, že dnes končí súťaž o sérum na rast rias Realash, takže máte do večera poslednú šancu sa zapojiť! 

Minule som celkom náhodne našla v počítači tieto fotky z mája 2015. Zabudla som ich zverejniť na blogu, pretože začalo byť príliš teplo a mne neprišlo aktuálne dávať na blog outfit v čiernych silonkách. Mne sa však fotky aj outfit stále páčia a tak by mi prišla škoda vám ich neukázať. To sme ešte s Foly fotili pravidelne na Vinohradoch. V tomto outfite som šla na svoj prvý pracovný pohovor do L´Oréalu! Tie časy mi celkom chýbajú, nebudem klamať. Čo mi však nechýba sú moje ultra svetlé vlasy. Teraz po dovolenke sa akurát nachádzam v tom období, že rozmýšľam, čo ďalej z vlasmi. Už ich mám celkom dlhé a po rokoch mid lenght - teda strednej dĺžky chcem trocha zmeny v podobe dlhších vlasov. Zapletať copy a tak. S farbou som tiež spokojná, aj keď som rozmýšľala nad tmavšou hnedou. Na druhej strane príde mi škoda zničiť si tu prirodzene hnedú, ku ktorej som sa po dlhom čase dopracovala. Takže s dĺžkou a farbou je to celkom jasné, ale jedna vec mi vŕta v hlave. Ofina. Ja viem, ja viem, je to ofina, vec náročná na údržbu. Naposledy som ju mala v 16-tich, takže pred 7 rokmi (ehm, nie som už nejaká stará?) a zaprisahala som sa, že si ju už nikdy nedám. Pre istotu som požiadala svoje kamarátky, aby ma od tohto nápadu odhovorili, pretože to asi každej žene z času na čas napadne. Mám ale na mysli takú voľnú, nedbalú ofinu. Na štýl french girl hair. A ako s tým pracujem a vidím to každý deň, moje myšlienky prúdia a prúdia...poraďte, čo myslíte?

Taktiež by som vás rada poprosila o váš hlas v ankete Bloger roka. Viem, že treba vyplniť trochu viac info, ale tiež viem, že ste super a budem vďačná, ak si nájdete minútu :). Plus keď už ste tu, zapojili ste sa do súťaže o sérum na rast rias Realash?

Prisahám, že som v Thajsku nemala v pláne kupovať si oblečenie, pretože mám svoje zásady a chcela som ich dodržovať rovnako ako doma. Ale nepodarilo sa mi to. Nie som na to príliš hrdá, ale stalo sa. Kúpila som si dokopy 3 kusy oblečenia a to je moje maximum, inak už začínam mať výčitky ako keď si dám sladkosť alebo chipsy. Viete, tešíte sa na začiatku a potom si uvedomíte dôsledky svojho konania. Jednou z tých troch vecí sú tieto svetlé vojenské zelené košelové šaty, ktoré mám oblečené ako vestu. Sú super variabilné, jednoduché, takže viem, že ich budem nosiť často. Celkovo vždy nakupujem tak, aby mi oblečenie sadlo do šatníka a aby som ho využila čo najviac. Náhrdelník, ktorý mám na sebe má naopak obrovskú hodnotu. Je posvätený budhistickým mníchom. Je vyrobený ručne práve mníchmi v chrámoch, ktoré sme navštívili v Chiang Mai. Celkovo som zaťažená na ručne vyrobené veci a tu ich je skutočne veľa, ale treba si dávať pozor, pretože nie všetko, čo má nálepku ,,hand made" je naozaj hand made. Napríklad vedľa nášho hostela je skvelý obchod s biokozmetikou a najradšej by som si kúpila všetko, ale musím myslieť hlavne na to, že môj batoh má fixné dno. Ale keď nie pre seba, tak mám ,,ospravedlnenie", že musím doniesť darčeky svojim najbližším, preto s chuťou ovoniavam a skúmam.

Zapojte sa do skvelej giveaway o náramok OPS!Life od OPS!Objects! Víťaza vyberiem už na Valentína! :)

Ešte predtým, ako odletím do Thajska, mám pre vás prichystaných zopár postov a jedným z nich je aj tento outfitový. Fotili sme ho, ako obvykle, cez obednú pauzu, pretože len vtedy sme stihli svetlo :D. No ale o práci už dosť, teraz jej na mesiac dávam zbohom. Sedím na letisku a užívam si, že nemám na robote nič, iba čakanie, kým môžeme odbaviť batožinu. Juchúúú, konečne čas na blog, časopisy, knihy! Avšak, teraz som taká vzrušená nielen z cesty, ale aj z toho, čo sa pred chvíľou stalo. Priateľ videl, že už sa môžeme ísť odbaviť, ale pomýlil si let a tak to vlastne nebol ten náš. Ale ako sme išli po Terminále 2, zrazu v diaľke vidíme dvoch ľudí (nepoviem, k tomu žiadne prídavné mená). Idem bližšie. Bordový kožuch, flitrovaná šiltovka, čierne silonky z nepravidelnými zelenými bodkami, modro-fialový šál. To je predsa Sisa Lelkes Sklovská! Hneď som si spomenula na moju Lauru a nemohla som odísť bez fotografie. Tú si nechám na súkromné účely, pretože ten kontrast medzi mojim nulovým make-upom a Sisinými čiernymi flitrovanými tieňmi s umelými mihalnicami je dosť výrazný. S Laurou sme takto raz večer v Košiciach stretli Petra Cmoríka. Proste celebrity. A keďže Sisa mala aj kyticu (bukrétu, ako sa hovorí :D), tak som jej určite tou žiadosťou o foto zlepšila náladu, lebo tu okrem mňa asi už nikto nevie, kto je. Krásny začiatok nášho tripu! Možno budú v Thajsku na ulici zastavovať mňa. V Thajskom ráji mi raz po masáži jedna Thajka povedala, že vyzerám ako ich thajská Superstar. Takže uvidíme. Majte sa krásne, ozvem sa čoskoro, v Miláne totiž čakáme na ďalší let sedem hodín :D.

V šatníku veľa farebného oblečenia nemám, ale keď sa pozriem na svoje doplnky, tam je naopak farieb celkom dosť. Je síce pravda, že som verná iba pár z nich a naopak, niektorým sa úplne vyhýbam, ale to, čo nemám ,,v handrách" mám v doplnkoch, takže je to pekná rovnováha. Medzi farby, ktoré sa tam vyskytujú patrí hlavne červená, ružová a modrá/tyrkysová, všetky vo svojich mnohých odtieňoch. Mojou najčerstvejšou (akože posledných 8 mesiacov) najobľúbenejšou farbou je určite mintová. Vždy som milovala tyrkysovú a jej odtiene, ale stále som viac inklinovala k tej ružovej. Lenže viete, keď bývate s priateľom, tá ružová musí ísť preč a tak mi ostali už len kabelky, čiapky, okuliare, kozmetické taštičky a rúže. Zato mintová je super kompromis, ktorý akceptuje, takže teraz prichádzajú na rad taniere, hrnčeky, misky a všetko domáce náčinie. Proste som ako straka, čo reaguje na všetko v tejto farbe. Preto som sa neskutočne potešila malej koženej listovej kabelke od Rebeccy Minkoff, ktorú som spolu s ladiacim károvaným šálom dostala pod stromček od priateľovej mamky. Je to tzv. travel pouch a ja mám Paris. Potom existuje ešte Tokyo, London, Milan a New York. Už sa teším ako ju využijem v lete počas dní aj večerov! 

P.S.: Kúpte si februárovú EVU - nájdete ma v nej! :)