TY NEMÁŠ NORMÁLNU PRÁCU?
24.1.19
Niekedy sedím a premýšľam, o čom
tak asi napísať. Keďže už nepíšem články tak často, rýchle updaty nie sú vhodné
a radšej venujem článku viac času a pozornosti. Za tých 9,5 roka som ale toho
napísala už habadej a niekedy príde jednoducho kreatívny zádrhel. A potom príde život, ktorý
mi vnukne ideu. Dnes teda o tom, ako vnímame prácu iných ľudí.
Po internete už
dlhšie koluje ten vtip, že sedí chlap a žena na rande a on sa jej pyta, čo
robí. Odpovie, že blogerku, youtuberku, instagramerku...a on sa smeje a povie, že aaaano, on dokáže tiež veľké h...o. Skvelý vtip, vážne, aj som sa
na ňom zasmiala, ale brala som to ako srandu, nie ako vnímanie reality. Tento
“vtip” sa viackrát opakoval hlavne v diskusiách pri mojej osobe v Prostreno. A
mňa to potom naštvalo, lebo nie, nie je to tak, že celý deň sedím na gauči a
niekto mi posiela produkty alebo peniažky len za to, že existujem. Iste, že som sa cítila dotknutá.
Padli aj vety, že som sa dobre vydala a som žena v domácnosti. Akože keby som
aj bola, tak čo. Čo sa má do toho kto starať?
Ale iste, sama sa blogovaním z časti živím. A tiež Instagramom. Ale ako to vysvetliť človeku, ktorý sa v tomto svete nepohybuje? Pre mnoho ľudí je pojem bloger alebo nebodaj social media content creator a mnoho podobných novovzniknutých pozícií jednoducho neuchopiteľnelných. A ja to beriem, ale to, že sa niekto do niečoho nerozumie, ešte neznamená, že má právo zhadzovať robotu toho druhého. Akoby existovalo iba zopár zamestnaní. Od upratovačky, predavačky, cez vodiča autobusu, taxikára, učiteľa, maséra, údržbára, po doktora, právnika či manažéra...To sú take tie povedzme to, bežné profesie, pod ktorými si hneď viete predstaviť náplň práce daného človeka. Lebo tie profesie existujú už dlho. Ale so vznikom internetu a soc.sieti vznikli nové pozície, ktoré často ešte ani nemali svoje pomenovanie. Veď doba sa mení. Tak aj ja vysvetľujem, že jednoducho fotím na sociálne siete. A vyznie to hrozne jednoducho. Tak, že sa k tomu mnoho ľudí stavia, že by to dokázali tiež. Tak nech sa páči. Prečo to potom nerobia?
Ja by som si napríklad nikdy nedovolila zhadzovať niekoho prácu. Rozhodne nie, keď ani neviem, čo je jej náplňou a čo všetko obnáša. Alebo som si ju nikdy nevyskúšala. Napríklad kedysi som brigádovala za pokladňou v Tescu, keď som prišla do Prahy, privyrábala som si popri škole hostesingom v nákupných centrách. A tiež som si rok skúsila prácu za počítačom v kancelárii vo veľkom korporáte. Všetko to boli pre mňa výborné skúsenosti, ktoré ma naučili vidieť veci aj z inej perspektívy, z akej som ich dovtedy vnímala.
Každá práca má svoje pre a proti. A áno, sú povolania, ktoré sú v nejakom smere jednoduchšie či príjemnejšie, ale vypýtajú si svoju daň pri niečom inom. A tiež nemôžno tvrdiť, že sú si všetky profesie rovné. Lenže nemôžeme všetci zachraňovať svet. A nemôžeme byť všetci lekári, hasiči, právnici. Nemôžeme a a ani nechceme. Netvárim sa, že zachraňujem ľudské životy alebo riešim medzinárodné krízy. Robím to, čo ma baví. A živím sa tým. Konečne. Pracovala som na tom fakt dlho a stále sa mám kam a chcem sa posúvať. Pretože nie, nechcem sedieť v kancelárii, vyskúšala som si to a nie je to pre mňa. Ale prečo je ešte aj v roku 2019 považované za NORMÁLNU prácu jedine ak do nej chodíte od 9 do 18? Ideálne do nejakej kancelárie či moderne povedané officu. Keď to tak nie je, tak vlastne nepracujete. A hanba nech vás facká, ak sa opovážite nahlas povedať, že je to niekedy náročné a že ozaj to nie je také jednoduché ako to vyzerá. Nepíšem teraz len o svojom živobytí, ale celkovo o práci freelancerov či ľudí, ktorí sa rozhodli ísť vlastnou cestou.
Doba sa zmenila, vďaka technológiám sa nám otvorili nové smery a ľudia sa už nemusia zmestiť do tabuliek. Kde je dopyt, tam je ponuka. To, že sa ja dnes môžem živiť blogom a fotením na sociálne siete sa nestalo z večera do rána. Fakt nie. A ak má niekto vlastný biznis / podnikanie / firmu, tiež mu nezarába sama a je za tým kopec rokov driny. Ale my ľudia máme takú potrebu špekulovať a mnohokrát zhadzovať druhých, lebo máme pocit, že to, čo robíme my je dôležitejšie, náročnejšie, významnejšie a ešte do toho častokrát aj málo ohodnotené. Musím sa smiať. :D Nie je. Z pracovného hľadiska je drvivá väčšina z nás plne nahraditeľná.
Aby som to zrhnula, asi najjednoduchšie by bolo povedať staré známe "ži a nechaj žiť." Svet je obrovský a každý z nás žije iba v akejsi malej galaxii, v ktorej sa pohybuje. Rovnako ako vy, ja tiež. Ale neznamená to, že sme lepší či horší ako ľudia z inej galaxie. A keď sa niekedy nevieme navzájom pochopiť, snažme sa aspoň rešpektovať.
photos by Veronika Tázlerová
Outfit: kabát - Free People / šaty - Mango (bloger bazár) / klobúk - second hand / náhrdelník - Mayol / čižmy - Stradivarius
![About [span]me[/span]]( https://4.bp.blogspot.com/-y25zFqaHTXw/WF-xLBrRedI/AAAAAAAAH_Q/IrjRrKto54wo8FXC4l76h7LSFJ5kbhAxgCLcB/s1600/becca.jpg )
2 komentárov
Beka, keď som pozerala to Prostřeno, bolo z toho absolútne cítiť presne to, čo tu popisuješ. Ľudia sú akokeby naprogramovaní súdiť, a vlastne mi z toho bolo už počas toho tak zvláštne smutno. Prajem veľa obranných síl voči takejto negativite, pretože nič iné to nie je...nech ťa čo najskôr takéto prístupy už ani neštvú 💪🏻
OdpovedaťOdstrániťKrásně napsané a velmi s tebou souhlasím. Také občas od lidí, kterým povím, že se živím soc. sítěmi, instagramem, blogem, potažmo focením, přijde má odpověď směšná nebo nedostačující, jakoby čekali, že ještě dodám, co skutečně dělám a co mě živí. Tak snad se to časem a dobou změní k lepšímu..
OdpovedaťOdstrániť