Stále sa mi páčili nezvyčajné kombinácie a svetloružová + leopard je jednou z nich. Videla som ju na mnohých blogerkách, napríklad dávno pradávno na Alice, ale aj teraz na Angelice. Je to ale zároveň veľmi riskantná kombinácia, ktorá môže dopadnúť všelijako. Preto som ja iba za svetloružovú / pastelovú ružovú s leopardom, rozhodne nie cyklámenovú, ktorá podľa mňa pôsobí so zvieracím vzorom lacno a gýčovo. Určite záleží aj od toho, čo si v tomto kombe oblečiete, je totiž veľký rozdiel medzi ,,minisukňou a topom" a ,svetrom a nohavicami". Alebo kabátom, ako teraz v mojom prípade. Všeobecne je známe, že leopardia potlač si vyžaduje citlivé zaobchádzanie, preto sa vyhnite prvoplánovým sexi outfitom, ktoré môžu pôsobiť vulgárne. Ja som zvolila klasickú bielu košeľu, ktorú som si objednala so Slevomatu (Móda a Styl), zlato-čierne doplnky a samozrejme, pastelový ružový kabát, ktorý podľa mňa dodáva outfitu svieži, neopozeraný vzhľad. Veď si len predstavte, že by bol ten kabát čierny. Nič moc, že? Alebo čo si myslíte vy?

Ja jednoducho zbožňujem kožušiny! Je jedno, či sú umelé alebo pravé, dlhé či krátke....všetko chlpaté ma láka! Svoju zbierku kožušín pomaly ale isto rozširujem, pretože okrem toho, že vyzerajú skvelo a oživia každý outfit, tak aj zahrejú, a to je v tejto strašnej zime veľmi dôležité! Škoda, že nie som majiteľkou tejto krásnej bielej vesty, ale som rada, že mi ju Maja požičala a ja som si ju mohla užiť. S kamarátkami si robíme srandu,  že každá správna ,,Nora Mojsejová" musí mať kožuch! L-u-x-u-s-n-ý kožuch.

Ako vidíte, neviem sa tiež nabažiť tohto vínového rúžu, na jeseň a zimu je to perfektná farba a tiež zmena od klasickej červenej, ktorú som používala doteraz. 

Ako sa vám páči tento look? A aký máte vzťah ku kožušinám vy?

Každý rok o takomto čase, keď už pri fotení mrzneme a tečie nám z nosa, si uvedomujem, ako rýchlo plynie čas. A čím som staršia, tým rýchlejšie to ide. Tá zima a blížiaci sa koniec roka sú také sentimentálne. Viem, aké sny a plány som mala pred dvanástimi mesiacmi, a teraz vidím, čo z toho sa splnilo. Samozrejme, splnilo sa toho dosť, a za to som veľmi vďačná, ale v niektorých veciach som nikam neposunula. A keď niečo trvá dlho, tak to omrzí, všetkého sa raz človek preje. Viem, že vnútorne som už niekde inde ako pred rokom, v mnohých chvíľach sa dnes rozhodujem úplne inak. Som rada, lebo človek musí vždy začať najprv od seba. Aj keď by som to celé nenazvala ako zmenu, skôr prirodzený vývin...istý posun. Každopádne je to teraz také hluché prázdne obdobie. Nie som nešťastná. Som spokojná. Ale nie som ani šťastná. Žijem alebo čakám, že sa niečo rozhýbe? Čo toto celé je? Prázdno alebo čistota? Čas ukáže...

P.S.: Imogene Heap - Speeding Cars