Style of Becca

Nechcem písať veľa, ale možno sa mi to nepodarí. Pretože čím dlhšie nad tým rozmýšľam, tým viac som si v tejto veci istá, a keď sa nad tým zamyslíte aj vy, tak uznáte, že mám aspoň z časti pravdu. Možno.

Keď som bola mladšia, bolo oveľa jednoduchšie sa oblečením odlíšiť od svojich rovesníkov. Obchodov bolo síce menej, ale nápadov akosi viac. Hlavne to boli moje nápady, ktoré prišli prirodzene, z mojej hlavy a boli ORIGINÁLNE. Dobre, outfity neboli z dnešného pohľadu nijako prevratné, ale v tej dobe boli INÉ. A niekedy vtedy mi párkrát preblesklo hlavou, že by som si mohla každý deň svoje oblečenie fotiť.

O pár rokov neskôr som objavila prvý fashion blog. Ak vás to zaujíma, bol to konkrétne FashionSquad. Nápad dať svoje módne kreácie na internet bol pre mňa niečím úplne novým a prevratným. O to viac, že pod každou fotkou bolo napísané, odkiaľ jednotlivé kúsky pochádzajú. Postupne som sa preklikala aj k iným blogom, ale keďže som nepoznala žiaden slovenský, absolútne mi nezišlo na um, že by som to kľudne mohla robiť aj ja.

Vlastný blog som mala niekoľkokrát. O Ashlee Simpson, o hudbe, filmoch..nič ma však nebavilo, pravdepodobne preto, že som mierny narcis. Pamätám sa, ako som tú Ashlee žrala, vtedy ešte nikto nepočul o emo a ja som túžila vyzerať ako ona. O rok na to prišla emo vlna, mňa ružovo-lebková Ash prešla a vrátila som sa do starých koľají, teda do VLASTNÉHO INŠPIRUJÚCEHO SVETA.

Dnes, keď je to už pomaly rok, čo blogujem pravidelne, som si uvedomila, že sa toho veľa zmenilo. Pred rokom som mala prehľad o slovenských blogoch, viac fičal blog.cz a stačilo mi písať po anglicky, lebo slovenských a českých čitateľov bolo málo. Dnes nestíham, lebo blogov je každým dňom viac a viac. To mi neprekáža, čo však novým blogerom závidím, je SUPERRÝCHLY nárast stálych čitateľov a komentárov. Pamätám sa, že ja som si svojich 50 followerov doslova vydobyla, naozaj som makala a snažila sa. Dnes má aj ten najobyčajnejší blog po 2 týždňoch fungovania následníkov, na ktorých som ja, alebo aj iné staršie blogerky čakali o niečo dlhšie. A prepáčte, ale nie je to v mnohých prípadoch okúzľujúcou kvalitou alebo originalitou blogu. Samozrejme, musím pripomenúť, inak sa do mňa asi začnete navážať, ale tiež si nemyslím, že som okúzľujúca alebo originálna. Jednoducho chcem povedať, že časy sa menia.

Neviem ako vy, ale ja som si všimla, že čím viac sledujeme ostatných (hlavne tie blogy), tak tým viac sme ovplyvňovaní, aj keď si to priamo neuvedomujeme. Je to taký paradox, že to, čo by nás malo inšpirovať, nás podvedome pritláča k múru.

Share |

It´s raining man!

Stuff 17.5.10

Share |

The lucky bad hair day

Enjoyment 14.5.10

boris hanečka a styleofbecca.blogspot.com

I can´t believe this had happened today!! I was sitting in my favourite pizzeria, when Boris Hanečka, the great slovak fashion designer came in!! My heart stopped beating. I was so nervous, but I knew, that I will be dissapointed, when I wouldn´t take a photo. Boris was so kind, he told me, that his hair was bad, because of rain, but sure it wasn´t worse as mine, because mine was really awful as you had already noticed :D. Anyway, this is not important, I´m so happy!

When I´m looking at my outfit photos, I see, that the red belt wasn´t the best choice, I should took the thin gold one. The red had to matched with my lipstick....ok everybody is making a bad decisions sometimes :D.

P.S: I have a formspring, but it´s just a trial period. HERE
----------------------------------------------------------------------------------------------------
Nemôžem uveriť tomu, čo sa dnes stalo!! Sedela som vo svojej obľúbenej pizzerii Pizza Cafe Napoli, keď tu zrazu, hneď vedľa nášho stola, hľa stojí, Boris Hanečka, jeden z najtalentovanejších slovenských návrhárov dneška!! Srdce mi prestalo biť, ruky sa mi triasli a začala som afektovať. Ostatne, ako vždy, keď som nervózna, v takýchto situáciách si neviem dať rady a správam sa ako krava. Dlho som zbierala odvahu na fotku, ale potom mi moja spriaznená duša hodila záchranné koleso so slovami, že budem maximálne sklamaná, ak tú fotku mať nebudem, čím ma definitívne uistila v tom, že Borisa oslovím.
Boris bol veľmi milý, upozornil ma, že má zlé vlasy, kvôli dažďu, ale určite neboli horšie, ako tie moje, lebo moje boli fakt hodné poľutovania (dážď, prirodzene). Ale na tom nezáleží, strašne sa teším, že som stretla Borisa Hanečku :) Po fotke sa mi aj pekne predstavil (,,Ahoj, ja som Boris."), ale samozrejme, že keď som odchádzala, tak som sa pozdravila ,,Dovidenia.". Asi sa prihlásim na kurz sebaovládania v stresových a vyhrotených situáciách.

Keď tak na seba pozerám, už viem, že som si mala namiesto červeného opasku zobrať radšej tenký zlatý. Ten červený mal (a aj ladil) ladiť s mojim rúžom..ale nejako príliš kontrastuje..nevadí, každý občas urobí mierne nesprávne rozhodnutie :D.

P.S: Založila som si formspring, ale zatiaľ len na škúšobnú dobu. TU

Share |