Zistila som, že mám príliš veľa vecí a namiesto hromadenia ďalších zbytočností si chcem pomaly zadovážiť veci, ktoré vydržia, preto sa snažím kupovať si kvalitné a nadčasové kúsky. Riadim sa tým hlavne pri topánkach, kabelkách a klasikách, ako je napríklad kožená bunda, o ktorej dnes bude reč. Mohla by som tu napísať dlhý sloh na tému ,,je pravá koža lepšia/horšia ako umelá?", ale toho už bolo dosť a predpokladám, že na to už má každý vlastný názor. Viem, že ma niektorí budete chcieť upáliť a ukameňovať, ale ja mám rada pravú kožu, je mäkká, voňavá a kvalitnejšia ako umelá. A hlavne inak vyzerá. Nehovorím, že umelá koža je zlá, veď sama z nej vlastním niekoľko kúskov a moja prvá koženková bunda vydržala asi štyri roky, ale už na nej boli jasné známky opotrebovania. Potrebovala som teda novú bundu a rozhodla som sa pre pravú kožu. Ak si mám teda vybrať, dnes už dám pravej koži prednosť. Svoje čierne kožené čižmy budem mať teraz už štvrtý rok a okrem výmeny opätku (2x) a zipsu (1x) im nič nie je, takže to bola viac ako dobrá investícia. A ja mám dobré investície rada. Napríklad aj tieto čierne mokasíny sú skvelé a krásne a spolu s koženou bundou budú tvoriť (už teda tvoria) základ môjho jesenného šatníka. 

Páči sa vám tento outfit viac s opätkami alebo mokasínami? Minule som písala, že tieto boyfriend jeans na mne uvidíte aj s lodičkami, tak je to tu :).

Cítim sa zvláštne, prázdniny sa mi už končia a od budúceho týždňa sa začína krutá realita, ktorá skončí až keď budem držať v rukách svoj bakalársky diplom. Tento rok bude proste ťažký a ja ani neviem, či sa mám tešiť. Uvedomujem si, ako to všetko rýchlo prešlo, už nemám toľko času, o ktorom som si myslela, že ho bude stále dosť. V Prahe budem začínať svoj tretí rok. Tretí!! Preboha. Koľko vecí sa zmenilo, koľko ľudí sa vystriedalo v našom byte a ako veľmi som sa zmenila ja. Niekedy mám pocit, že konám ako ešte ako ,,stará" Rebeka a potom si moje ,,nové" ja trieska hlavu o stenu. Vlastne si nie som istá, či vôbec existuje nejaký prerod osobnosti, asi nie úplne, ale rozhodne sa mi zmenili priority a hodnoty. Naučila som sa však jedno. Nikdy neľutujem nič, čo som v živote urobila. Teda, snažím sa. V tej chvíli som to tak chcela, chcela som povedať to, čo som povedala, chcela som sa zachovať tak, ako som sa zachovala. Dnes by som možno konala inak, ale to by sme boli všetci niekde inde. Čo sa však chcem do budúcna naučiť je schopnosť zistiť, či sa rozhodovať rozumom alebo srdcom. Rovnováha by bola ideálna, ale do toho štádia som sa ešte nedostala a mám pocit, že sa tak skoro ani nedostanem. Strašne veľa totiž premýšľam. O všetkom a o ničom zároveň. Niekedy ma to až ničí. A bolo mi dokonca povedané, že ma to raz aj zničí. No, snáď ma od toho odpúta vytrvalé písanie seminárok, bakalárok a makanie vo fitness centre. Buď budem totiž doma za stolom / v posteli písať, alebo budem cvičiť. Každopádne, ak mi to písanie seminárok pôjde tak dobre a ľahko ako písanie takýchto úvah, budem fakt rada. To by som potom mohla stíhať aj iné veci. Ach, život.

Keby som teraz chodila na strednú školu, takto by vyzeral môj outfit na bežný deň. Narozdiel od minulosti, keď som sa obliekala bláznivo a farebne, si dnes viac užívam jednoduché kombinácie. Ale malé kabelky mi ostali. Teda ešte sa viac zmenšili. Učebnice som do školy nosila výnimočne, prestala som s tým už v tercii a zošity som si zredukovala na jeden malý (neskôr už hrubý) zakladač. Som majster praktickosti! Pretože jedno čo neznášam, je ťahať so sebou kopec vecí, ktoré človek nakoniec vôbec nepoužije. Dnes už viem, že si v kabelke vystačím s peňaženkou, púdrom a rúžom. To je základ a naozaj mi viac netreba. Preto si už teraz nekupujem veľké kabelky, ale skôr idem do tých stredných až menších, ktoré sa navyše k mojej postave aj viac hodia.

A čo vy? Ako ste to mali / máte s obliekaním a učebnicami na strednej?