Dobre, čiže podľa testu je jasné, že som tehotná. Volám mamke, pretože mamka je len jedna a ja ju potrebujem. Potvrdzuje, že je pozitívny a straaašne sa raduje. Proste moja mamka. Budem ju v dnešnom článku ešte často spomínať, lebo neviem, ako by som bez nej prežila prvý trimester v plnom psychickom zdraví. Tak a čo mám teraz robiť? Objednať sa na gynekológiu, prirodzene. Netuším kam, lebo moja gynekologička je v Košiciach, ale keďže sa viac zdržiavam v Prahe a moje návštevy gynelógie budú v nasledujúcich mesiacoch pravidelné, musím si nájsť niekoho tu. To už nie je "iba" každoročná preventívka. Objednám sa teda do ambulancie, ktorá je blízko môjho bydliska. Po pár dňoch ale píšem českej sesternici, ktorá je tehotná či mi môže odporučiť svoju ambulanciu, pretože som si po dôkladnej rešerši nebola istá recenziami na môj pôvodný výber. Podľa tehotenskej kalkulačky (áno, niečo také existuje, poradila mi moja mamka :D) som si vypočítala, v ktorom som týždni a objednala sa k doktorke, ale z dátumu mojej prvej návštevy som bola trochu neistá, lebo mi to prišlo neskoro. Sestrička ma ale cez telefón ubezpečila, že je to v poriadku. 

Tak, je to tu! Konečne viete to, čo sme si pomerne dlho nechávali iba pre seba a našich najbližších.  Budeme rodičia! :) Úprimne, som veľmi rada, že je to už vonku, nie som ten typ človeka, ktorý by rád niečo skrýval, ale zároveň som to celý čas cítila tak, že vám o tom chcem povedať až po určitom čase, keď už bude vidieť bruško a prejde ma ten strach, ktorý som v sebe mala v prvých týždňoch tehotenstva. A to je aj dôvod, prečo nemám k tomuto článku žiadne reprezentatívne fotky. Našla som z obdobia, keď to bolo veľmi čerstvé len tieto dve. Na selfie som to ešte nevedela, ale už som "dúfala". A tak, keďže je tento blog pre mňa zároveň trochu aj denníkom, budem písať osobne, pretože inak by to k tejto téme ani nemalo zmysel.