Písala som vám na Instagrame, že mám trošku okno (hahahaaa, a preto som tento článok ideálne skombinovala s fotkami fotenými pri okne - som ja ale hlavička!) a potrebujem rady, o čom by ste si radi na blogu prečítali. Ono je to totiž tak, že rada píšem hlbšie a osobnejšie články, ale nie nasilu. Tak sa to tu občas strieda aj s ľahkými článkami. Pretože z pseudofilozofických zbytočne dlhých článkov sa mi oči prevracajú a snáď sme z nich už vyrástli. Ale povedzme si pravdu, štatistiky jasne hlásia, že vás články na konkrétnu (ideálne nie módnu) tému bavia viac. A vy ste mi tak dobre poradili a napísali mnoho tém, ktoré ma zaujali. Za to vám veľmi ďakujem, lebo mám témy na niekoľko článkov. 

Dnes to bude o sebeláske. Viem, o tejto téme sa teraz píše všade a ja som už možno aj za zenitom, ale spojila som tipy od niekoľkých z vás a tak sme tu. Nečakajte návody, ako sa mať rád, tie už ste isto čítali a ja vlastne tiež. Napíšem vám o svojej ceste ako som k akejsi rovnováhe a zmiereniu dospela ja. A vďaka radám spísaných v bodoch to nebolo.

Viete ako to je, život je sínusoida, raz si hore, raz si dole a potom mám ja v živote obdobia, keď nosím farby a nenosím farby. Mám pocit, že tieto obdobia sa menia približne každých 5 rokov, ale to súdim iba podľa krátkeho 15-ročného pozorovania. Keď som chodila na strednú školu, farby som milovala, vtedy aj vo veľkom fičal colourblocking (aj s riadnymi neónmi), s príchodom do Prahy som od farieb akosi prirodzene upustila, aj keď sa mi páčili, nosila som ich pomenej. Najväčším výstrelkom bola bordová, army green a samozrejme, v tom čase aj moje výrazné rúže. Vtedy som si veru nemyslela, že budem niekedy opäť takto vo veľkom milovať farby. :) Ale je to tak a dnes ma v čisto čiernej stretnete málokedy. Celkovo čiernu nosím málo, čo napríklad Maco nechápe a hovorí mi, že by som mohla nosť viac čiernej...

Tak zima je tu, ja som vytiahla kabáty a kožušinky a vlasy sa mi pod nimi vždy zamotajú do luxusného dredu. Ráno sa neviem prebrať, cez deň je blbé svetlo a mne sa ťažko fotí a o 15.00 je už tma. Nemám také výčitky z čipsov a dokonca si dám aj čokoládu. S Macom pijeme teplý čaj s medom a pokojne celý víkend preležíme v posteli, kam si objednávame jedlo z donášky. Skúšame nové krémiky, dávame si masky na tvár a hráme spoločenské hry. Ja chystám vianočné darčeky (áno, už teraz), nakupujem vianočné ozdoby v akcii a premýšľam, aké vianočné pohľadnice vyrobím svojej rodine a kamarátom tento rok. Doma nám nonstop horí minimálne jedna sviečka, lebo robí atmosféru a večer, keď sa Maco kúpe, si pri práci púšťam Damiena Ricea. Sledujeme množstvo seriálov, sťahujeme filmy, čítame knižky a ja do toho hľadám inšpiráciu na DIY projekty. Varím nové recepty, napríklad dnes som prvýkrát uvarila fazuľovú polievku na kyslo a myslím, že je výborná, aj keď úplne ako od babky či nagyiky nie je. 

Áno, toto obdobie má svoje čaro, len ho treba nájsť. :) A tak som vám spísala zopár svojich tipov na seriály, knižky a filmy, na ktoré som si spomenula alebo ktoré ma v poslednom čase zaujali. Nech nemusíte toľko hľadať, keď nebudete chcieť celý deň vyjsť z postele či vytiahnuť päty z domu. Čo je dôležité - chce to teplý čaj a aspoň jednu sviečku! Samozrejme očakávam od vás rovnakú službu, sem s vašimi odporúčaniami na seriály, filmy a knihy! Vďaka. :)