Viete ako to je, život je sínusoida, raz si hore, raz si dole a potom mám ja v živote obdobia, keď nosím farby a nenosím farby. Mám pocit, že tieto obdobia sa menia približne každých 5 rokov, ale to súdim iba podľa krátkeho 15-ročného pozorovania. Keď som chodila na strednú školu, farby som milovala, vtedy aj vo veľkom fičal colourblocking (aj s riadnymi neónmi), s príchodom do Prahy som od farieb akosi prirodzene upustila, aj keď sa mi páčili, nosila som ich pomenej. Najväčším výstrelkom bola bordová, army green a samozrejme, v tom čase aj moje výrazné rúže. Vtedy som si veru nemyslela, že budem niekedy opäť takto vo veľkom milovať farby. :) Ale je to tak a dnes ma v čisto čiernej stretnete málokedy. Celkovo čiernu nosím málo, čo napríklad Maco nechápe a hovorí mi, že by som mohla nosť viac čiernej...
V dnešnej dobe sociálnych sietí, keď je vysloviť svoj názor jednoduchšie než kedykoľvek predtým (veď anonymita je mocné zlo, to poznáme) sa zároveň stal populárny smer: STARAJME SA V PRVOM RADE O SEBA A NERIEŠME INÝCH. Ja s tým čiastočne súhlasím, každý by sme si mali pozametať pred vlastným prahom a uvedomiť si, že nie sme bez chyby. Na druhej strane je v ľudskej prirodzenosti (a to ako v ženskej tak v mužskej), raz za čas rozobrať ľudí okolo nás. A baví nás to, preto existuje bulvár, preto čítame blogy, sledujeme videá, sociálne siete alebo reality show. Veľmi radi nakukneme do života iných ľudí, či ich poznáme alebo nie.
Tak zima je tu, ja som vytiahla kabáty a kožušinky a vlasy sa mi pod nimi vždy zamotajú do luxusného dredu. Ráno sa neviem prebrať, cez deň je blbé svetlo a mne sa ťažko fotí a o 15.00 je už tma. Nemám také výčitky z čipsov a dokonca si dám aj čokoládu. S Macom pijeme teplý čaj s medom a pokojne celý víkend preležíme v posteli, kam si objednávame jedlo z donášky. Skúšame nové krémiky, dávame si masky na tvár a hráme spoločenské hry. Ja chystám vianočné darčeky (áno, už teraz), nakupujem vianočné ozdoby v akcii a premýšľam, aké vianočné pohľadnice vyrobím svojej rodine a kamarátom tento rok. Doma nám nonstop horí minimálne jedna sviečka, lebo robí atmosféru a večer, keď sa Maco kúpe, si pri práci púšťam Damiena Ricea. Sledujeme množstvo seriálov, sťahujeme filmy, čítame knižky a ja do toho hľadám inšpiráciu na DIY projekty. Varím nové recepty, napríklad dnes som prvýkrát uvarila fazuľovú polievku na kyslo a myslím, že je výborná, aj keď úplne ako od babky či nagyiky nie je.
Áno, toto obdobie má svoje čaro, len ho treba nájsť. :) A tak som vám spísala zopár svojich tipov na seriály, knižky a filmy, na ktoré som si spomenula alebo ktoré ma v poslednom čase zaujali. Nech nemusíte toľko hľadať, keď nebudete chcieť celý deň vyjsť z postele či vytiahnuť päty z domu. Čo je dôležité - chce to teplý čaj a aspoň jednu sviečku! Samozrejme očakávam od vás rovnakú službu, sem s vašimi odporúčaniami na seriály, filmy a knihy! Vďaka. :)
Aaaach, tak sa teším, že vám môžem ukázať tieto fotky z Košíc! Veľmi sa mi páčia a o to viac, že sú z môjho milovaného mesta. Lea Button ma vytiahla na fotenie a som jej za to veľmi vďačná, lebo fotky aj počasie vyšli krásne, tak mám z toho radosť. Väčšinou keď som doma, snažím sa fotiť čo najmenej a užívať si čas s rodinou, takže keď nemusím, foťák nevyťahujem, ale potom mám z Košíc minimum fotiek. A keďže som ani tentoraz neplánovala fotiť, zobrala som si veci, ktoré ste už videli a nemala si čo "zaujímavé" obliecť. Tak sa mi aspoň naskytla príležitosť požičať si mamkine šaty, ktoré jej vždy obdivujem. Akurát keď som si po nich šla do obchodu ja, už nemali moje číslo. Nevadí, požičiam si ich stále, keď som doma. :D