Včera bol Deň Matiek a preto by snáď ani nemohol byť lepší čas, kedy pustiť do sveta tento článok. Teda áno, lepší čas by bol včera, ale nestihla som to, prepáčte. Od jednej z vás, mojich čitateliek, som dostala skvelý tip - nafotiť fotky s mamkou a napísať o našom vzťahu. Keďže bola mamka so Sebim minulý týždeň akurát v Prahe, a dokonca nás mal kto pofotiť (samozrejme, že to bol Maco!), tak to celé tak nejak do seba zapadlo. Som rada, že mamka s fotením súhlasila, za celú moju blogerskú kariéru sme spoločne takýto shooting neabsolvovali a ja sa veľmi rada, že máme do rámiku tieto fotky. Aj sme sa zladili - schválne, nemyslite si, že to bola náhoda. :D
Po dlhom čase mám pre vás obľúbený typ článku NEW IN! :) Kedysi som ich písala každý (druhý) mesiac, teraz som to už nazvala SPRING EDITION, lebo naozaj netuším, kedy sa mi nazbiera materiál na ďalší post. Vás tento druh článkov vás baví a mňa tiež, tak verím, že sa vám bude aj tentoraz páčiť! Mám pre vás v článku aj zopár zľavových kódov na nákupy, tak ich v prípade záujmu môžete rovno využiť. :)
Milujem
dni doma v Košiciach. Hlavne teraz, keď je už teplo! Tentoraz som strávila
všetok čas s rodinou, kamarátka Laura, s ktorou sa tu stále stretávam, je na
dovolenke, takže som neabsolvovala večerné vínko v meste, ale neprekáža mi to,
lebo v lete si to vynahradím. Oslávili sme Sebankove 5.narodeniny a dopredu
oslávili 22. narodeniny môjho brata Martina, ktorý doletel z Londýna a
naposledy sme sa videli na mojej svadbe. Boli sme spolu cez víkend celá rodina
a tak vám poviem, že to sú tie najlepšie chvíle (akurát Maco chýbal)! A síce
sme dosť talianska hlučná rodina a dosť sa podpichujeme, hneď sa aj udobríme a
nič sa nedeje. Sme jednoducho temperamentnejšie povahy. To je napríklad niečo,
na čo si dosť zvykal môj krstný otec, manžel mojej krstej. V jeho rodine sú
pokojní, tichí, my sa prekrikujeme, doberáme, fňukáme, udobrujeme, smejeme sa.
Všetko naraz, za jedným stolom. :D Maco si podľa mňa ešte stále zvyká, lebo sa
ma po návšteve takmer vždy spýta, prečo sa stále hádame. A ja neviem o čom
hovorí, lebo podľa mňa klasika, normálna debata, ako u nás doma, veď sa ľúbime
a hlasný rozhovor keď je plný dom, je predsa v norme. Zase aby ste si
nemysleli, keď som bola medzi bandou Talianov, mala som dosť, čiže až v tejto
rovine si to nepredstavujte, ale možno je to preto, že na svoju rodinu som
zvyknutá. Veľmi si potrpíme na spoločné stravovanie, takže ak sme doma, v 90%
času jeme spolu za jedným stolom. Ja si užívam hlavne víkendové raňajky, to je
niečo, na čo sa stále teším. Napríklad v Macovej rodine to tak nie je, lebo
každý vstáva inokedy a na to som si zas zvykala ja.
Keďže mnoho z vás mi po minulom článku, kde som vám
povedala, čo robím a čím sa živím, písalo, že by ste sa o práci
freelancera radi dozvedeli viac, spravila som si kávu, vyložila nohy na gauč
a dala som dohromady tento článok. Aby bolo hneď od začiatku jasné, na
voľnej nohe som oficiálne od septembra minulého roka, takže som stále
začiatočník. Rada vám však zdelím svoje prvotné dojmy, skúsenosti, klady aj
zápory.