Milujem
dni doma v Košiciach. Hlavne teraz, keď je už teplo! Tentoraz som strávila
všetok čas s rodinou, kamarátka Laura, s ktorou sa tu stále stretávam, je na
dovolenke, takže som neabsolvovala večerné vínko v meste, ale neprekáža mi to,
lebo v lete si to vynahradím. Oslávili sme Sebankove 5.narodeniny a dopredu
oslávili 22. narodeniny môjho brata Martina, ktorý doletel z Londýna a
naposledy sme sa videli na mojej svadbe. Boli sme spolu cez víkend celá rodina
a tak vám poviem, že to sú tie najlepšie chvíle (akurát Maco chýbal)! A síce
sme dosť talianska hlučná rodina a dosť sa podpichujeme, hneď sa aj udobríme a
nič sa nedeje. Sme jednoducho temperamentnejšie povahy. To je napríklad niečo,
na čo si dosť zvykal môj krstný otec, manžel mojej krstej. V jeho rodine sú
pokojní, tichí, my sa prekrikujeme, doberáme, fňukáme, udobrujeme, smejeme sa.
Všetko naraz, za jedným stolom. :D Maco si podľa mňa ešte stále zvyká, lebo sa
ma po návšteve takmer vždy spýta, prečo sa stále hádame. A ja neviem o čom
hovorí, lebo podľa mňa klasika, normálna debata, ako u nás doma, veď sa ľúbime
a hlasný rozhovor keď je plný dom, je predsa v norme. Zase aby ste si
nemysleli, keď som bola medzi bandou Talianov, mala som dosť, čiže až v tejto
rovine si to nepredstavujte, ale možno je to preto, že na svoju rodinu som
zvyknutá. Veľmi si potrpíme na spoločné stravovanie, takže ak sme doma, v 90%
času jeme spolu za jedným stolom. Ja si užívam hlavne víkendové raňajky, to je
niečo, na čo sa stále teším. Napríklad v Macovej rodine to tak nie je, lebo
každý vstáva inokedy a na to som si zas zvykala ja.
Keďže mnoho z vás mi po minulom článku, kde som vám
povedala, čo robím a čím sa živím, písalo, že by ste sa o práci
freelancera radi dozvedeli viac, spravila som si kávu, vyložila nohy na gauč
a dala som dohromady tento článok. Aby bolo hneď od začiatku jasné, na
voľnej nohe som oficiálne od septembra minulého roka, takže som stále
začiatočník. Rada vám však zdelím svoje prvotné dojmy, skúsenosti, klady aj
zápory.
Ohlalaaaa, konečne som sa dostala k pretriedeniu fotiek z Bali a tak vám budem celý mesiac postupne servírovať túto dovolenkovú nádielku. Máme asi 7000 fotiek, čo je "way too much" a do budúcna to musíme obmedziť, lebo je to zbytočné a hlavne, predierať sa tým množstvom...Ale poďme k prvej (teda už druhej! várke), ktorou sú ryžové polia / terasy!
Keď som sa vás už dávnejšie pýtala, aké témy by vás na blogu zaujímali, napísali ste mi okrem iného napríklad aj to, že by ste chceli vedieť čo robím a ako vyzerá môj bežný deň. A tak si teraz sedím v našej obývačke, Maco mi písal, že musí ostať dlhšie v práci, ideálny čas na to, aby som sa pustila do tejto témy.