Február bol dlhý mesiac, ale veľmi príjemný, pretože okrem iného som strávila jeho začiatok aj koniec doma v Košiciach s rodinou. :) Celý mesiac som bola zásobovaná čerstvými kvetmi, chodili sme s Macom na prechádzky, bolo kopec slnečných, aj keď chladných dní a oslávila som svoje 25. narodeniny. :)

Keď som začínala blogovať (hej hej, bolo to už dávno), ľudí, čo zdieľali svoj život na internete bolo málo. Dnes je všetko inak a kto nemá Instagram, akoby neexistoval. Svoj život zdieľajú nielen celebrity, ale aj obyčajní ľudia, vďaka ktorým sa viac menej zo dňa na deň môžu stať influencermi. No ale nebudem tu písať omáčky okolo, čo už dávno viete.

Ide o to, že konkurencia je veľká (V-E-Ľ-K-Á) a každý človek si vybuduje svoje obecenstvo na svojej autenticite, jedinečným štýlom písania a samozrejme, veď sme na Instagrame, fotkami. Každý má svoj IG postavený na niečom inom, avšak vzhľadom na to, aké ťažké je dnes prísť s niečím skutočne originálnym, najlepšie je ísť s kožou na trh a budovať ho na svojej osobnosti.

Veru, tento týždeň som oslávila svoje 25. narodeniny. Príde mi to neuveriteľné, lebo niekedy si myslím, že mám 21, až na to, že ak má niekto 21, príde mi straaaašne mladý. Aj ja som samozrejme stále mladá (a krásna), len už nie taká naivná či hlúpa. Dokonca môžem neskromne zhodnotiť, že aj po výzorovej stránke vyzerám lepšie ako v začiatkoch dvadsiatich rokov. Napriek tomu mi nie je úplne po chuti, že starnem a o 5 rokov budem mať 30. Žiadna katastrofa, beriem a som si istá aj toho, že v 30-ke mi to bude úplne jedno. Preto som sa ako správna vydatá žena odfotil nastylovaná so zlatými balónikmi medzi kefami na umývanie riadu, čistiacim mydlom na bielizeň, taniermi a konvičkami. :D Ale priestory HNST.LY sú fakt krásne a som rada, že nám bolo umožnené tam túto sériu nafotiť.

Mám pocit, že tento rok bude prelomový. Alebo takto - chcem aby bol prelomový. Zdá sa mi, že ak niektoré veci nestihnem tento rok, tak už nikdy (čo môže a tiež nemusí byť pravda). Tento rok chcem na sebe viac zamakať, neodkladať veci na neskôr a robiť všetko naplno. Splniť si sny, túžby a ciele, ktoré nosím v hlave už od tej spomínanej 20-ky a nečakať, že ich niekto urobí za mňa. A bude to pozitívne vplývať aj na vás, uvidíte. :)

Tak a keďže je štvrťstoročie ideálne na malé bilancovanie, poďme si v bodoch spísať, čo som sa za tie roky naučila a čo sa ešte len učím.

Začala som si písať denník. Tak, ako kedysi, keď som mala 11. Jeho obsah už nie je taký zaujímavý ako kedysi (predsa len, život bol na strednej tak vzrušujúci! :D), ale veľmi mi jeho písanie pomáha. Asi sa pýtate, v čom asi už len môže pomáhať. Za posledné roky som, ani neviem ako, začala byť dosť negatívna. Predtým som taká vôbec nebola, vnímala som veci svetlo, priam jasne, iný, ako dobrý koniec som si nepripúšťala. Ani som si ho nevedela predstaviť. Pritom som bola oveľa viac overthinking ako teraz. Asi preto, že som mala o čom overthinkingovať.