Ružový kožuch? Áno. Že som ako cukrová vata? Dobre tak. Ja som si teda pripadala ako z rozprávky Príšerky (Monsters, Inc.) a Maco povedal, že....no mám vám to vôbec napísať? Ale veď, čo...Proste povedal, že vraj v tomto kožuchu vyzerám ako prostitútka!!!!! Ľudia, nie, nesrandujem. A tak premýšľam, či si to mám brať k srdcu alebo nechať tak, lebo, vedia muži...? Zas ako, niečo vedia a často sa s Macom radím pri výbere oufitu, ale niekedy ma jeho názor dostane. :D Tak napríklad na moje červeno-ružové líčenie (z ktorého som ja bola, pochopiteľne nadšená, kamošky mi ho chválili a vy na Instagrame tiež) zareagoval so smiechom a povedal, že vyzerá ako dieťa s alergickou reakciou. Keď mám túto čiapku, volá ma súdružka a minule jeho kompliment znel takto: "Zlato, máš na sobě dva mé nejméně oblíbené kousky z tvého šatníku. Tuhle sukni a tuhle čepici. Jo, a taky nemám rád tu červenou lesklou sukni." Ja som samozrejme prekrútila očami, na čo dodal: "Ale vypadáš krásně, ten svetr to zachraňuje." Milujem ho aj tak, lebo najviac sa mu páčim nenalíčená, v rifliach, tričku a károvanej košeli či sivej teplákovej mikine. A to nosím tiež, ale mám aj túto svoju kožuchovú stranu. Koniec koncov, vie to už od prvého rande, kde som si vzdala čierno-biely kožuch a zobral si ma za ženu, hoci tomu outfitu dodnes vraví Cruella. A ja to beriem ako poctu. :D

Každopádne, keď som sa minule ofukovala, že mi nikdy nepochváli vizáž (hlavne líčenie, ale to som už spomínala vyššie), tak povedal veľmi pravdivú vec. "Zlato, a co se stěžuješ, vždyť i tak se nemaluješ pro mně, ale pro sebe. Mně se líbíš vždycky, ale víš, že já mám nejradši když nalíčená nejseš." A to je fakt. Líčim sa pre seba. Fintím sa pre seba. Lebo mám z toho radosť, lebo ma to baví (ale tiež ma baví byť doma s mastným drdolom na hlave a v teplákoch - takto ma možno stretnete aj v potravinách). A tak by sme to mali robiť všetky. Chceš si obliecť ten ružový kožuch / vzorované šaty / vysoké topánky? Túžiš si dať ten bordový rúž, nový klobúk, farebné náušnice? Tak nech sa páči. A keď niekto bude pozerať, nech.

Ešte taký príbeh starý viac ako 20 rokov. Mamka mojej kamarátky je veľká parádnica a vždy bola. Na jedno z prvých rande so svojim nápadníkom sa pekne obliekla a zobrala si aj klobúk, na tie časy veľký pútač pozornosti (veď aj dnes je to ešte niekedy tak). Bol šokovaný a povedal jej, že ak si ten klobúk nedá dole, nepôjde s ňou do mesta, pretože sa na ňu všetci pozerajú. Zvládla to parádne. Odpovedala, že jeho chyba, ak s ňou nepôjde a vybrala sa so vztýčenou hlavou po Hlavnej v Košiciach. Pár minút chodil nápadník dva metre za ňou dúfajúc, že nakoniec povolí a klobúk odloží. Ale musel povoliť on. Pridal sa k nej, klobúk-neklobúk. Lebo sa mu páčila a chcel ju takú, aká je. Inak vzali sa a sú spolu dodnes. Snáď nemusím písať, aké poučenie si z toho máte zobrať. 

Dodnes s kamoškami riešim, čo si majú obliecť na prvé rande, či to a ono nebude "too much". Aj ja som to strašne riešila, dosť som sa miernila a neukazovala svoje 100% ja. Až pri Macovi som sa na všetko vykašlala, lebo som bola unavená prispôsobovaniu sa. Veď buď sa mu budeš páčiť alebo nie, to, čo máš na sebe ho v konečnom dôsledku fakt nebude zaujímať. Takže ak si chceš dať čižmy nad kolená, klobúk, kožušinu (hej hej, to sú také najviac prepierané záležitosti), tak si ju daj a nerieš týpka, ktorého si pravdepodobne ešte ani nevidela (súdim podľa dnešného zoznamovacieho stereotypu cez soc.siete).

Ešte sa na záver vrátim k tomuto kožuchu. Na Pintereste som v 99% našla ružový kožuch skombinovaný s neutrálnymi pastelovými farbami. Čo je strašne pekné, ale už trochu opozerané. Tak som na to šla po svojom, tak ako ma to baví najviac. Uvoľnene, nenútene a s kontrastami.