Nemyslela som si, že budem rada, keď sa nejaký rok skončí. Že budem očakávať niečo ako ,,očistu" s príchodom nového roka. Ale priznám sa vám, tento rok bol zvláštny, v mnohom ťažký. A to aj napriek tomu, že som prvýkrát navštívila rovno dva nové kontitenty, takže čo sa cestovania týka, bol to môj najlepší rok. Takisto mám zdravú rodinu, sama som zdravá a mám milujúceho partnera, za ktorého môžem "tam hore" ďakovať každý deň. Mala som milión dôvodov byť šťastná a ja som aj šťastná bola. Nechcem tvrdiť, že nie, pretože naozaj, keď sa obzriem späť, nemôžem povedať nič zlé (veď to sami zistíte, keď si prejdete každý mesiac). A napriek tomu som sa (po psychickej stránke) necítila byť úplne v top forme. Chýbala mi akási ľahkosť, ktorej som kedysi mala na rozdávanie, nevedela som sa tešiť ,,len tak", pretože s tou radosťou som si uvedomila, koľko nespravodlivosti sa deje okolo. Až príliš často sa okolo mňa diali veci, o ktorých nerozhodujeme a nedokážeme ich ovplyvniť a tá bezmocnosť ma strašila. Zrazu som mala pocit, že nemôžem ovplyvniť už vôbec nič, čo samozrejme nie je pravda. Brala som si k srdcu a ťažko som prežívala udalosti, ktoré sa ma takmer vôbec netýkali, ale nevedela som to ovplyvniť. Zároveň som si vďaka tomu uvedomovala, ako výborne sa mám, že moje malé problémy a veci, na ktoré občas dudrem a som kvôli nim smutná sú hlúposti, ktoré sa sa buď dajú jednoducho vyriešiť alebo ich riešiť vôbec netreba. 

Napriek tomu bol rok 2016 v mnohom jedným z najlepších. Ako som spomínala, navštívila som 2 kontitenty po prvýkrát, videla a zažila mnoho nového. Práve na cestách som aj pri obyčajnom nadýchnutí miestneho vzuchu cítila, že vdychujem šťastie, slobodu, radosť. To, čo mi doma, hlavne keď som sedela v kancelárii za počítačom, chýbalo. Takisto sme boli po rokoch na rodinnej dovolenke v Chorvátsku, kde to úplne milujem! S Macom sme sa stali vegánmi, v lete som cvičila a bola som fakt spokojná so svojou postavou (konečne, haha). Malý Sebastian je stále väčší, múdrejší, už aj chodí do škôlky a ja som rada, že som doma na Slovenku strávila dosť času a bola pri svojej rodine. 

Keď som rok 2015 nazvala ,,zmenou", tak rok 2016 je určite POKORA. A tú si beriem aj do ďalšieho roka, ale s dávkou ľahkosti, ktorú som minulý rok niekde nechala. Chcem menej ,,riešiť", brať veci tak ako sú, netrápiť sa tým, čo nevyšlo, ale naopak, tešiť sa z toho, čo sa podarilo. Do roku 2017 vstupujem s otvorenou mysľou a pozitívnymi vibráciami. A ak bude ku mne taký dobrý ako rok 2016, budem vďačná a hlavne to budem vidieť a užívať si každú chvíľu naplno :).

Dala som si počas sviatkov pauzu od prispievania, ale vidíte prečo. Blog má nový šat! Nerobila som ho teda priamo ja, ale môj najlepší Maco. Ja som len upresnila moju predstavu a on ju premenil na skutočnosť. Mám z nového dizajnu obrovskú radosť, myslím, že to už blog potreboval ako soľ! Dajte mi vedieť, ako sa vám páči a či vám všetko funguje :). Potom, čo som už chcela napísať práve tento post, som ochorela. Stredoškolská stretávka po 5 rokoch sa na mne podpísala a ja som skončila s teplotou a zimnicou v posteli. Ale to vám poviem neskôr. Aj teraz ležím, a článok pripravujem s prestávkami od rána. Musím sa dať dozajtra aspoň trochu dokopy, nech nezaspím pred polnocou, haha.

Outfit sme nafotili na Kurinci v Rimavskej Sobote. Obnovili sme tradíciu, alebo skôr zvyk, ktorý sa mal stať tradíciou. Prvé fotky pri zamrznutom jazere vznikli ešte v roku 2011, potom 2012 a ďalšie sú tu teraz. Na Kurinec mám toľko spomienok, ako dieťa som v Rimavskej trávila celé leto a práve tam sme boli dosť často. Pamätám si zlaté časy tohto areálu, keď sa tu stanovalo, konali sa tu festivaly, kde hrali dosť vychytané kapely, boli tu dve kúpaliská, minigolf a niekoľko stánkov s jedlom. Potom prišlo ticho, všetko upadlo, život sa vytratil, miestami to pripomínalo Černobyl. To bolo vtedy, keď sa mal celý areál zrekonštruovať, prišli peniažky, ale nejak sa nepoužili na to, na čo boli pôvodne určené. Ale webová stránka bola pripravená ako prvá, dokonca aj cedule už boli :D. Čo bolo vtipné, pretože toto bývajú až záverečné kroky. Tu sa začalo od konca, ale k začiatku sa nejak nedostali. Až doteraz. Kúpalisko sa rozšírilo, má dokonca farebnú šmýkačku pre deti, stánky s občersvením fungujú. Konečne to tam znova žije! Mám z toho veľkú radosť, v lete sme si tam s malým Sebanom aj s mamkou užili. Kúpať sa dá aj v samotnom jazere, ale ja mám z toho strach, takže som to za tie roky nedala ani raz. Skúšala som to aj v košickom Ružíne, ale tiež mi lepilo. V zime vyzerá Kurinec krásne, priam rozprávkovo. Hlavne ak nasneží a stromy na druhej strane vyzerajú ako zo skla. Tentoraz bolo celé jazero zamrznuté a (odvážni) ľudia sa na ňom dokonca korčuľovali. Ja som ostala radšej na brehu a nafotila s Macom outfit, lebo filmov, v ktorých sa prepadne ľad som videla už dosť.

Tento outfit som mala na sebe na Štedrý večer. Nohavice mi ušila Nagyika z látky, z ktorej máme v Prahe záclony. Skracovala som ich a ostalo mi kopec látky, tak prečo ju nevyužiť. Pôvodne som si nohavice chcela ušiť sama, ale ručne to nešlo (a ušiť nohavice je pre mňa predsa len ťažké sústo), tak som poprosila majsterku v šití :). A potom som si pod stromčekom našla šijací stroj! Mám veľkú radosť, budem tvoriť jedna radosť. Modrú košelu som našla v sekáči a neplánovala som si ju nechať, ale je tak príjemná, že ostane so mnou. Plus s ručne vyrobeným dreveným motýlikom od Bewooden vyzerá parádne! Po leoparďom kabáte som sa obzerala už dlhšie, ale nie je leopard ako leopard. Nakoniec som ten pravý našla na Vinted u Janky z Boulevard de Prague a je to dvojitá radosť, lebo čo niekomu už neslúžilo, padlo mne priamo do náruče.